Denník N

Pochybný argument Petra Pellegriniho

Argument Petra Pellegriniho, ktorý použil pri zamietnutí žiadosti prezidenta, ignoruje úlohu ústavného súdu v demokratickom štáte.

Autor je politológ

Prekvapenie sa nekoná: predseda parlamentu odmietol Kiskovu júlovú žiadosť o vypísanie opätovnej voľby kandidáta na sudcu Ústavného súdu. Zhodol sa tak s Pavlom Paškom, že sa nezhodnú s Kiskovou interpretáciou menovacích právomocí prezidenta.

Na podobnom kompetenčnom spore, ktorý sa prevažne nesie v rovine právnych argumentov (hoci politický konflikt v pozadí je ťažko prehliadnuteľný), by nebolo nič neobvyklé. Nebyť jednej veci: argumentu, ktorým Pellegrini Kisku odmietol. Ten svedčí o otvorenom vnímaní Ústavného súdu ako piateho kolesa na voze sústavy inštitúcií na Slovensku.

Na rozhodnutí ústavného súdu nezáleží

Čím predseda Národnej rady svoje vysvetlenie zdôvodňuje? De facto kopírovaním Paškovho argumentu z minulého roka: bolo zvolených šesť kandidátov, prezident má k dispozícii dvojnásobok, ktorý ústava žiada, preto si zo šestice musí vybrať trojicu budúcich strážkyň a strážcov ústavnosti.

Lenže už v diskusii po Kiskovom zamietnutí pätice kandidátov bolo jasné, že na svete je ústavný spor. Dvaja najvyšší ústavní činitelia odlišne interpretovali ústavný text, a tak, po niekoľkých medzikrokoch, jeden z nich požiadal Ústavný súd, aby sporné ustanovenie vyložil. Predpokladajme, že všetko prebieha, ako má, a v Košiciach sa na výklade v súčasnosti pracuje.

Predseda parlamentu si však zrejme myslí, že na rozhodnutí tejto inštitúcie nezáleží, keďže si jednoducho uzurpuje jej právomoc určiť, či naozaj existuje päť kandidátov (a to minimálne jeden z nich sa za takého už sám nepovažuje). Práve status pätice nominantov je kľúčovým prvkom celého prípadu a v našom ústavnom systéme ho môže určiť iba Ústavný súd.

Paška verzus Pellegrini

Keby Pellegrini len skonštatoval, že na Ústavnom súde je podanie, ktoré má spornú právomoc prezidenta objasniť, a teda o voľbe rozhodne v súlade s verdiktom sudcov, iba ťažko by sa dalo namietať. Zložitá právnická debata sa totiž tentoraz vzťahuje na obsah právomoci, nie na samotnú interpretačnú právomoc Ústavného súdu.

To sa však nestalo. Vo vnímaní tejto inštitúcie ako nepotrebného piateho kolesa tak Pellegrini prekonal svojho predchodcu, ktorý najskôr vyslovil – aj keď s ním nemusíme súhlasiť – legitímne stanovisko a potom čakal na rozhodnutia v prípadoch individuálnych sťažností neúspešných kandidátov na sudcov.

Hoci Paškove analýzy o Ústavnom súde ako neúplnej súčasti justície sú prinajmenšom otázne, Pellegriniho argument dosahuje úplne inú métu, ktorá sa dotýka nepochopenia deľby moci ako základného princípu právneho štátu. V takom síce nemožno zakázať, aby Ústavný súd niekto vnímal ako piate koleso, ale je neprijateľné, aby si ktorýkoľvek ústavný činiteľ neuvedomoval, že, rovnako ako to koleso, občas zohráva nenahraditeľnú úlohu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie