Denník N

V politike je stále málo žien a zdá sa, že pandémia to len zhoršuje

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Sú krajiny, kde sa pri takmer žiadnych oficiálnych tlačovkách neobjavila alebo neprehovorila žiadna žena.

O tom, že pandémia covidu-19 má negatívny vplyv na pokrok v oblasti ženských práv aj na uplatňovanie žien v profesionálnom živote, lebo ich posiela pracovať domov a častejšie ako mužom im pridáva nové úlohy v podobe „učiteľovania“ a pridaných domácich prác, sme tu už písali. Rovnako ako o náraste domáceho násilia či o tom, že v mnohých krajinách sú prepúšťaním zasiahnuté hlavne sektory spoliehajúce sa na ženskú pracovnú silu.

Pandémia však má vplyv aj na zapájanie sa žien do politiky, na ich politické a občianske aktivity a v krajinách s autoritárskymi črtami vedie k obmedzovaniu ich práv, a to často pod rúškom „ochrany verejného zdravia“ alebo vo forme nariadení, do ktorých sa v čase chaosu a strachu ľahšie prepašujú významné zmeny.

Saskia Brechenmacherová, ktorá pôsobí na Univerzite v Cambridgei, a Caroline Hubbardová z amerického Národného demokratického inštitútu vo svojej analýze píšu: „Hlavný mediálny naratív o rode a politike počas pandémie sa sústreďoval na to, ako efektívne političky vrátane kancelárky Angely Merkelovej a novozélandskej premiérky Jacindy Ardernovej zareagovali na krízu. Tieto pozitívne titulky však zakryli oveľa znepokojujúcejší globálny pohľad: hlboké politické a socioekonomické efekty, ktoré môžu brzdiť alebo zvrátiť pokrok v politickej inklúzii žien.“

Výskumníčky svoju analýzu opierajú o dáta, ale aj rozhovory s političkami, expertmi na volebné systémy a aktivistami a aktivistkami za ženské práva zo všetkých kontinentov.

Bez peňazí a času

Pandémia výrazne zasiahla do volebných procesov v mnohých krajinách, pričom voľby sú kľúčom k tomu, aby sa ženy dostali do politiky, a to na národnej aj lokálnej úrovni, a mohli tak presadzovať svoju agendu. Od februára do polovice decembra bolo vo svete pre pandémiu odložených 73 národných či lokálnych volieb, referend či iných foriem ľudového hlasovania.

Aj tam, kde sa voľby konali alebo chystali, to podľa výskumníčok ženy mali ťažšie. Hlavne tie z menej privilegovaného prostredia či z krajín, kde sú političky či ženy vo verejnom živote zaznávané.

Keďže ženy v mnohých krajinách horšie ako muži pocítili ekonomické dôsledky krízy, znížilo to ich príjmy a prípadné zdroje na financovanie kampane. Menej zdrojov napríklad na mediálne kampane sa dá čiastočne vykryť stretávaním sa s voličmi, čo je však pre protipandemické optarenia ťažko uskutočniteľné. A potom aj náročnejšie na čas, ktorý ženám chýba všeobecne, ale počas pandémie ešte viac.

Hoci na politickú kampaň sa využívajú aj sociálne siete, čo je efektívne, pomerne lacné a dá sa to robiť aj z domu, pre ženy to môže byť pasca.

Upozornila na to libanonská aktivistka a lokálna politička Vicky El-Khouryová Zweinová: „Ženské aktivistky čelia v online priestore obťažovaniu a vyhrážkam. Nazývajú ich zahraničnými agentkami, špiónkami, ktoré ničia rodiny. Teraz, počas pandémie, sa to ešte stupňuje, lebo všetci sú online. Majú čas sledovať, čo robíme. Majú viac času zastrašovať. Robiť politiku online si vyžaduje čoraz viac odvahy.“

Výzvy na násilie či vyhrážky smrťou zažívajú aj politici, ale výskumy aj pred pandémiou ukázali, že političky a iné verejne aktívne ženy (napríklad aktivistky, novinárky) ich dostávajú častejšie.

Koho vidíme a počujeme

To, že súčasnému politickému systému dominujú muži, sa počas pandémie ukázalo aj na tom, kto vedie epidemiologické komisie či verejne komunikuje protipandemické opatrenia. Celosvetovo v o čosi viac ako 85 percentách takýchto orgánov dominujú muži, 81 percent z nich muži priamo vedú. Sú krajiny, kde sa pri takmer žiadnych oficiálnych tlačovkách neobjavila alebo neprehovorila žiadna žena.

A hoci v médiách sa zvýšila frekvencia výskytu ženských hlasov, často ide len o „obete“ pandémie – prepustené ženy, osamelé matky, ženy hovoriace o ťažkostiach s domácim vzdelávaním. Menej sa už vyskytujú expertky, politické či medicínske alebo ekonomické líderky.

„Je to vec mužov. Máme premiéra, ministra zdravotníctva, väčšina expertov sú muži. Pozeráme, počúvame a reflektujeme to, čo hovoria muži,“ povedala výskumníčkam poľská poslankyňa Wanda Nowicka o skúsenosti zďaleka nielen z jej krajiny.

„Len to podporuje rodové stereotypy, ktoré mužov spájajú s politickou mocou a nesprávne odsúvajú ženy do podporných funkcií alebo domácej sféry. Takýto nedostatok významných líderiek môže viesť k ďalšiemu odrádzaniu žien od politiky, lebo inštitúcie neprestávajú vysielať signály, že ženy do nej nepatria,“ píšu Brechenmacherová a Hubbardová.

Nemusí byť hneď všetko zle

Je zrejmé, že súčasná situácia ženám a ich právam skôr nepraje, čo by mohlo zvádzať k pesimizmu až apatii.

Nedá sa však vylúčiť, že pohľad na tlačové konferencie, na ktorých hovoria len muži prijímajúci rozhodnutia nedostatočne zohľadňujúce potreby žien, bude mať aj mobilizačný efekt. Stačí sa pozrieť na nárast počtu kandidátok v amerických kongresových voľbách spôsobený mizogýnnou politikou Trumpovej vlády a jej krokmi počas pandémie.

Hoci ženy nevedú krízové štáby ani v nich často nemajú dostatočné zastúpenie, pravdou je, že sú v prvej línii boja proti covidu-19 a často suplujú zlyhávajúci štát v sociálnej, zdravotnej či výchovnej a vzdelávacej sfére. Pandémia zvýšila tiež volanie verejnosti po vlastnostiach verejných činiteľov, ako sú empatia, rozvážnosť, súcit, starostlivosť, ktoré sa tradične a stereotypne pripisujú ženám. Viac sa tiež hovorí o témach ako školstvo, zdravotníctvo, sociálne služby, čo sú mäkké rezorty spoliehajúce sa skôr na ženy.

To by ženy mohli využiť na to, aby ukázali, že sú významnou zložkou spoločnosti. Tomu by mal zodpovedať aj ich vplyv a zastúpenie. Napríklad v Brazílii po epidémii vírusu zika ľudia častejšie do lokálnych zastupiteľstiev či do vedenia miest volili ženy, lebo ich videli v „akcii“ a začali im dôverovať.

Platí však aj to, že v krízových obdobiach sa do „predných línií“ posielajú ženy, a ak zlyhajú, berie sa to ako dôkaz, že sú neschopné.

Aký bude mať napokon pandémia vplyv na zastúpenie žien v politike, nie je celkom jasné, lebo to závisí od mnohých faktorov. Najväčšia obava je však tá, že obdobie, keď sa bude dariť reflexii a zmenám, bude príliš krátke a napokon sa väčšina ľudí vráti k svojim stereotypom.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Koronavírus

    Komentáre

    Teraz najčítanejšie