Denník N

Obrázky z detstva majú ohromnú moc kráčať s nami po celý život, hovorí ilustrátor Peter Kľúčik

Peter Kľúčik, ilustrácie príbehov Robinson Crusoe, Stratený svet a Hobit
Peter Kľúčik, ilustrácie príbehov Robinson Crusoe, Stratený svet a Hobit

„Každá kniha je tajomstvo, nový krásny svet, do ktorého sa dá ponoriť,“ hovorí Peter Kľúčik, ktorý ilustroval Pipi Dlhú pančuchu, pána Tragáčika, Robinsona Crusoa aj slovenského Hobita, ktorý však nikdy nevyšiel.

Najradšej má moment, keď začína nový obraz. „To sa ohromne teším. Začnem vo veľkom, rýchlo; tak rýchlo, až sa zdá, že o chvíľu to bude hotové, no potom sa čas začne spomaľovať čoraz viac a príde fáza, ktorú neznášam – začnem premýšľať, čo som mal urobiť inak,“ hovorí Peter Kľúčik.

Hovorí to s oduševnením maliara, ilustrátora, milovníka flamenca, klasiky aj baroka, pohrúženého do každého milimetra svojich perokresieb a olejomalieb, ktoré poznajú celé generácie.

Od revolúcie síce ilustruje už len veľmi sporadicky, za dekádu v Mladých letách však stihol viac ako dvadsať titulov, a nie hocijakých: Pipi Dlhú pančuchu, Robinsona Crusoa, príbehy pána Tragáčika a napokon aj Tolkienovho Hobita, ktorý, žiaľ, ostal len v šuplíku.

„S ilustrovaním kníh som zažil veľa krásneho. Je to nádherná robota, lebo v každej knihe sa dostanete do inej doby, iného prostredia, iných svetov a ako ilustrátor sa do nich úplne ponoríte a stanete sa ich súčasťou,“ hovorí Peter Kľúčik. „Ale dnes už mám v hlave len vlastné obrazy. Keď som ich našiel, uvedomil som si, že už tam nie je miesto na príbehy druhých.“

Peter Kľúčik, bez názvu, 2018
Peter Kľúčik, bez názvu, 2020
Peter Kľúčik, bez názvu, 2020

Kresliť, kresliť, kresliť

Aj keby vraj jemu samotnému nedošlo, čím by sa mal stať, neustále mal okolo seba ľudí, ktorí mu to pripomínali. „Ty budeš maliar, musíš byť, veď ty si vždy len kreslil a kreslil,“ hovorí Peter Kľúčik.

Spomína si aj na to, že ešte ako dieťa, vyrastajúc na bratislavských Nivách, trávil hodiny kreslením. A čítaním. Ale čím bude, keď vyrastie, o tom nemal on sám žiadne predstavy. „Asi som bol dosť ľahostajný k budúcnosti, nestaral som sa o ňu, nemal som o ňu obavy. A čím som chcel byť? Možno Winnetou alebo Old Shatterhand,“ hovorí.

Ak ide o sny, tých však mal dosť. Odohrávali sa

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Umelecké noviny

Vizuálne umenie

Kultúra

Teraz najčítanejšie