Denník N

Legendárny časopis Mladá tvorba nakoniec zakázali komunisti

Motív Kvetináč, obálka časopisu Mladá tvorba od Michala Studeného, číslo 3, 1962, archív SMD.
Motív Kvetináč, obálka časopisu Mladá tvorba od Michala Studeného, číslo 3, 1962, archív SMD.

Pred 45 rokmi zanikol časopis Mladá tvorba, ktorý viacerí literáti dodnes považujú za reprezentanta najsilnejšej literárnej generácie

Časopis Mladá tvorba sa stal legendou zrušenou v čase tzv. normalizácie po 15 rokoch postupného získavania priestoru na slobodné sebavyjadrenie. Časopis sa stále vracia v spomienkach autorov a čitateľov, hoci zanikol už pred 45 rokmi. Najmä literárni autori oceňujú jeho prínos ako slobodného média pre realizáciu celej generácie, často opisovanej ako najsilnejšej v našej literatúre (s časopisom sa spája trnavská skupina konkretistov, Osamelí bežci – Ivan Laučík, Peter Repka, Ivan Štrpka, začiatky literárnych osobností ako Jaroslava Blažková, Peter Jaroš, Vincent Šikula, neskôr Dušan Dušek, Dušan Mitana).

Geometrické motívy na obálke Mladej tvorby od Miloša Urbáska, 1968, archív SMD.
Geometrické motívy na obálke Mladej tvorby od Miloša
Urbáska, 1968, archív SMD.

Dôležitý je život

Okolnosti vzniku časopisu sú známe aj vďaka knihe Mladá tvorba 1956 – 1970 – 1996 (Časopis po čase) z vydavateľstva L.C.A. Spoluautor knihy Peter Darovec upozornil na minuloročnom festivale SELF, že hoci oficiálne bol zriaďovateľom časopisu Zväz slovenských spisovateľov, plán založiť časopis pre mladých vznikol počas neoficiálnych (a nepovolených) stretnutí Krúžku mladých spisovateľov na FiF UK v polovici 50. rokov.

Realizovať ho bolo možné až vďaka začínajúcemu uvoľneniu po historickom XX. zjazde komunistickej strany ZSSR v roku 1956. Postupne sa časopis stáva miestom na experiment. Darovec posúva chápanie významu časopisu ešte ďalej: „Počas 60. rokov sa stáva časopis niečím viac ako periodikom určeným pre tvorbu mladých autorov. Prestáva byť dôležitá literatúra, dokonca prestáva byť dôležitá kultúra, začína byť oveľa dôležitejší život sám. V podtitule má časopis uvedené: mesačník pre umenie, literatúru a život. Jeden z dobových aktérov spomína, že sa tam ‚utvoril taký silný a inšpiratívny tím, ktorý vydával Mladú tvorbu len akosi ľavou rukou popri tom, čím sme žili‘“.

Motív O, typografická obálka Mladej tvorby od Miloša Urbáska, číslo 7, 1966, archív SMD.
Motív O, typografická obálka Mladej tvorby od Miloša
Urbáska, číslo 7, 1966, archív SMD.

Cipár i Popovič

Mladá tvorba je jedným z ťažiskových časopisov, ktoré sú pre múzeum dizajnu zaujímavé. Máme už takmer úplnú zbierku Mladej tvorby, niektoré ročníky daroval priamo autor dizajnu obálok Michal Studený alebo z rodinného archívu Shooty.

Výtvarnú úpravu časopisu pripravovali postupne viacerí autori, čísla často vznikali v spolupráci. Stála členka redakcie, Gita Ferková, bola počas pätnástich rokov uvádzaná ako technická redaktorka. Výtvarník Michal Studený bol spolupracovníkom redakcie od roku 1960, počas dvoch rokov tvoril dizajn obálok. Zopár obálok vytvoril všestranný výtvarník Miroslav Cipár. S redakciou spolupracoval Ivan Popovič, ktorý spracoval aj typografiu satirickej prílohy Infarkt.

Obálky výtvarníka Miloša Urbáska nesú jeho charakteristický rukopis a črty jeho voľnej tvorby, sú aj abstraktnými dielami – každé číslo ročníka 1966 nesie jedno písmeno z názvu časopisu, upravené zmnožením jeho fragmentov, ročník 1968 je charakteristický geometrickými opartovými motívmi.

Dobové uvoľnenie v polovici 60. rokov sa prejavuje aj v uvoľnení formy, časopis nepotrebuje úvodník, počas jedného ročníka bol úvod časopisu venovaný profilom výtvarníkov.

Motív M, typografická obálka Mladej tvorby od Miloša Urbáska, číslo 1, 1966, archív SMD.
Motív M, typografická obálka Mladej tvorby od Miloša Urbáska, číslo 1, 1966, archív SMD.

Paragraf 17

Hoci stále je pri zbieraní časopisov motívom číslo jeden grafický dizajn, v múzeu sa zaujímame aj o dejiny vydavateľskej kultúry v jej komplexnosti. Tzv. normalizácia do tejto kultúry vstúpila brutálne. Pojem normalizácia sa možno s odstupom času stáva frázou, nemala by ňou však byť. Nie je to abstraktná sila, ktorá zmenila myslenie ľudí a spôsobila apatiu, ústup tvorivosti a odvahy experimentovať. Mala na to svoje nástroje. Systematické okliešťovanie slobôd sa od roku 1969 dialo v legislatívnom rámci, prostredníctvom schvaľovania nových zákonov a zakladania štátnych inštitúcií, ktoré mali cenzúru v popise práce (Slovenský úrad pre tlač a informácie). Nehovoriac o tom, že zákony strážia ľudia. Darovec upozornil na dôležitý fakt – novinár Daniel Okáli, spoluzakladateľ skupiny DAV, bol jedným z normalizátorov, ktorí v roku 1970 hlasovali za zrušenie Mladej tvorby. Paradoxne bola redakcia obvinená zo „skupinovosti“. Posledné vytlačené číslo, deviate v roku 1970 bolo zošrotované. Údajne jedným z „posledných klincov do rakvy časopisu“ bola literárna reportáž Petra Repku z Moskvy.

Tomuto obdobiu predchádzalo pár rokov uvoľnenia. Historickým je zákon č. 84/1968 z 26. júna 1968 o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch s paragrafom 17, ktorého prvý článok znie jednoducho: „Cenzúra je neprípustná“. Nepochybujem, že tento a podobné prejavy demokratizácie nás priblížili k 21. augustu 1968. Predstava sveta bez cenzúry je pre isté druhy spoločnosti nebezpečná.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie