Čo znamená výhrada vo svedomí pre veriaceho človeka
Ad.: Občianstvo a náboženstvo (15. 12.)
Autor je publicista a bývalý politik
V utorok 15. decembra 2020 napísal Boris Zala v Denníku N článok Občianstvo a náboženstvo. Už nadpis hovorí, že ide o dôležitú tému, o ktorej sa diskutuje aj u nás, a preto naň zareagujem.
Zala začína svoj článok obranou demokracie, ktorá „…je mechanizmom, ktorý zabezpečuje, aby sme mohli vyznávať rozdielne, mnohoraké hodnoty… len ich nesmieme uplatňovať ako moc, nesmieme ich vnucovať inému proti jeho vôli a už tobôž nie zákonom…“. A vzápätí sa presúva k zákonu „O rovnosti“, ktorý sa americkí demokrati snažia už roky presadiť v senáte a ktorý je z hľadiska veriacich diskriminačný. Zala sa zákonom nezaoberá, „…lebo ide o klasický spor medzi občianskymi právami a náboženskou vierou…“. A vzápätí dodáva, že „… základné práva veriacich neexistujú, sú len občianske a ľudské práva…“.
Zákon o rovnosti je rozsiahly zákon, ktorý napríklad prinúti zdravotníckych pracovníkov, aby vykonávali potraty, alebo pri nich asistovali. Americký ústavný právnik Laycock Doug sa o ňom vyjadril, že „…je to pokus jednej strany zmocniť sa sporného územia a rozdrviť druhú stranu“.
Zala v tom nevidí rozpor so svojím tvrdením, že demokracia „nesmie niečo vnucovať inému proti jeho vôli a už tobôž nie zákonom…“ Zdôvodnenie má zrejme ľahké, lebo
