Denník N7 dôvodov, prečo treba pustiť Jančuru aj do autobusov

Z tadiaľto vám vypravia autobusy vo Zvolene.
Z tadiaľto vám vypravia autobusy vo Zvolene.

Slovenskí dopravcovia urobili za 25 rokov z cestovania autobusom ponižujúcu traumu.

Zážitok z autobusovej prepravy na Slovensku môže byť ešte šokujúcejší ako z vlakov. Systém, v ktorom autobusoví operátori fungujú, sa od zmeny režimu takmer nikam neposunul.

Dopravcovia sa nesnažia o komfort cestujúceho, nemodernizujú, nerobia cestu autobusom lákavú, nekonkurujú si. Jednoducho, nesnažia sa súperiť o zákazníka, pretože konkurencia a trhové hospodárstvo v skutočnosti v autobusovej preprave ľudí na Slovensku nikdy neexistovali.

Každý dopravca pôsobí vo svojom historickom regióne, ktorý si drží od rozpadu Československej autobusovej dopravy. Navzájom si do kapusty nelezú. Hlavnou činnosťou je snaha o získanie peňazí od kraja na dotáciu spojov do dedín, od mesta na mestskú dopravu či od Európskej únie na autobusy. Skutočnú konkurenciu brzdí aj fakt, že 40-percentný podiel v bývalých odštepných závodoch ČSAD si stále drží štát.

Dopravcovia urobili za 25 rokov z cestovania autobusom ponižujúcu traumu, ktorou podporujú zahltenie ciest.

Ak dopravcovia v spolupráci s politikmi, ako naznačuje majiteľ Student Agency Radim Jančura, blokujú vstup skutočnej konkurencie na trh, je načase zhrnúť si, ako vyzerá súčasný stav, ktorý regionálni politici chránia. Jedno je isté – autobusom popri tom určite necestujú.

1. Žiadny štandard

Ak si ako dopravný prostriedok vyberiete autobus, nikdy neviete, čo k vám vlastne dorazí. Môžete si zhruba byť istí, že vás fyzicky prevezie do cieľa, no tam všetky istoty končia.

Ak ste zbehlí, niečo napovie meno prevádzkovateľa. Ak aj má flotilu dobrú, či nakoniec príde hrkotajúca haraburda, alebo nový autobus, vám dopredu nikto nezagarantuje.

Pripútanie či polohovanie sedadla, to tak v lepšom sne. Niekedy sa môže stať, že vám na diaľkový spoj pustia aj medzimestský autobus.

Autobus môže byť pekný a nový, ale úplne pokojne aj takýto starý.
Autobus môže byť pekný a nový, ale úplne pokojne aj takýto starý.

Ak si chcete odložiť do autobusu prácu, WiFi na palube možno bude, ale možno aj nie. A nikdy neviete, či funguje. Ak nie, nie je sa kde sťažovať.

Toalety slovenskí dopravcovia neobjednávajú. Sú zbytočné drahé a – veď načo. Konkurencia netlačí.

Množstvo spojov obsluhujú drobní dopravcovia. Stačí jeden starý vyradený autobus z Francúzska, oznámenie na príslušnom úrade a spoj je na svete.

2. Žiadny servis na palube

Tie vysušené automaty na čaj a kávu určite niekedy v 90. rokoch fungovali, ale keďže sa servis na palube ukázal ako zbytočnosť, dnes slúžia ako odkladisko alebo jednoducho už nie sú.

Jedinou investíciou dopravcov na Slovensku do ľudí je vodič, takže je jasné, že produkt stojí asi takto: odvezieme vás a koniec.

Žiadne – spríjemníme vám cestu, či vďaka nám si cestu autobusom zamilujete. Drobnosti ako voda, noviny – hoci by sa aj predávali – nehrozia.

3. Strašné autobusové stanice

Od jednoduchej zastávky na ulici (Martin) cez kryté plechové búdy (Trenčín) až po veľké budovy v Bratislave, Košiciach či Poprade, autobusové stanice skĺzli do podoby zanedbaných, nepríjemných miest, ktorým sa treba skôr vyhnúť.

Ak občas zbytočne veľké komunistické stavby nemožno udržiavať, dopravcovia, ktorí ich majú v správe, jednoducho zneprístupnia ich časti – ako v Topoľčanoch či vo Zvolene.

Cesta z autobusovej stanice Nitra.
Cesta z autobusovej stanice Nitra.

Väčšinu staníc tvoria rozbité zastrešené rady nástupíšť – špinavé, v zime chladné. Služby žiadne.

Dopravcovia s veľkými stanicami často spravia alibi rekonštrukciou malej miestnosti v okolí (Nitra), alebo postavia menšiu čakáreň (Zvolen). Dôstojnú, peknú a funkčnú autobusovú stanicu postavili len v Dunajskej Strede.

Na palubách nie sú toalety, ak si chcete v prestávke odskočiť, nikto vám negarantuje, že sa nebudete musieť doprosovať v najbližšej krčme.

Na svete autobusové terminály ťažia z vysokej frekvencie pohybu ľudí, majú obchodné priestory, ktoré prenajímajú prevádzkam a tie poskytujú servis.

4. Nepríjemní vodiči

Ak hľadá dopravca vodiča, patrí medzi žiadané vlastnosti aj schopnosť komunikácie s ľuďmi? Trnavský dopravca napríklad takú podmienku nemá.

Vidieť to.

Či je cestovanie hrozný, alebo akceptovateľný zážitok, teda či je produkt autobusovej spoločnosti dobrý, alebo nie, často závisí od nálady či osobnosti mrzutého štyridsiatnika, ktorý nechce vyberať peniaze, ale musí.

Nechce odpovedať na otázky, nechce riešiť problémy inak ako tým, že sa človek stratí v zadnej časti autobusu a nebude zdržiavať a obťažovať.

Kultúra cestovania na prievidzskej autobusovej stanici, kde nie je v zime iná šanca, ako mrznúť vonku.
Kultúra cestovania na prievidzskej autobusovej stanici, kde nie je v zime iná šanca, ako mrznúť vonku.

5. Úbohý marketing

Expresné autobusy pre rýchlu prepravu s garantovaným komfortom a WiFi? Poďte týmto autobusom, ktorý štartuje v tom čase ako vlak, ale je na mieste o 20 minút skôr a ešte je lacnejší? Vernostné systémy či kreditové karty? Prvých 6 lístkov na každom spoji za 50 percent? Cestujte našou spoločnosťou, nie inou, pretože XY? Cestujte autobusmi, lebo to má tieto výhody?

Netreba. Zákazníkom je kraj či mesto, dopravcovia zabezpečujú “výkony”. Cestujúci sú už len obťažovaním navyše.

6. Žiadne inovácie

Niekedy v raných 90. rokoch IT oddelenie pražskej ČSAD vytvorilo AMS – miestenkový systém, ktorý umožnil centrálnu rezerváciu lístkov pre autobusy v Československu. To je asi posledná zásadná inovácia v autobusovej doprave, ktorá využíva výhody technológií.

Keďže marketing neexistuje, kúpa lístka cez internet nemá žiadnu výhodu. Dopravcovia sa ani perspektívne nesnažia presunúť nákup lístkov cez internet, hoci by im to výrazne zjednodušilo prácu s hotovosťou priamo v autobuse a okamžite by vedeli reagovať na obsadenosť.

Teraz sa pokojne môže stať, že autobus, na ktorý čakáte, ide cez pol republiky a je už plný. Vy pritom nič netušíte. A čo tak aktuálna poloha, napríklad keď už je čas, aby sa autobus objavil, ale stále neprichádza? Technológie sú k dispozícii, ale – zabudnite.

Od začiatku regionálnych dopravných podnikov v 60. rokoch sa toho v princípe veľa nezmenilo.
Od začiatku regionálnych dopravných podnikov v 60. rokoch sa toho v princípe veľa nezmenilo.

7. Žiadna komunikácia so zákazníkom

V slovenských autobusoch ste ako zákazník rukojemník. Autobus príde, vy sa chcete odviesť a vy musíte akceptovať produkt “taký, aký je”. Ak nepríde, nikde nesvieti číslo, kam zavolať, čo sa stalo. Ak sa vám niečo nepáči, hlavne o tom nehovorte nepríjemnému vodičovi. Jeden z dopravcov má na dverách dokonca nalepenú výstrahu – ak budete slušní vy, budeme i my. Už pri nástupe príprava na konflikt.

Až na Slovak lines nikto ani len nepredstiera, že zbiera pripomienky cestujúcich na zlepšenie. A to je veľavravné.

Aké sú vaše postrehy z cestovania autobusmi? Napíšte nám do diskusie.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na DennikE.sk