Denník N

Emeritný arcibiskup Bezák: Na Vianoce rodičom v obývačke odslúžim omšu

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

S Róbertom Bezákom sme sa stretli pri dlhšom rozhovore po troch rokoch. Už to nebolo o strate arcibiskupského úradu, ale o jeho novom pôsobení. Dnes je najmä učiteľom a synom, ktorý sa stará o otca a ťažko chorú mamu.

V rozhovore sa dočítate aj o tom:

  • prečo nemá rád oslovenie emeritný arcibiskup;
  • čo si myslí o súčasnom slovníku, ktorý zaznieva vo verejnom živote;
  • prečo je hrdý, že podporil prezidentskú kandidatúru Zuzany Čaputovej;
  • či za roky učiteľovania stihol omladnúť;
  • čo zatiaľ korona vypovedala o našej spoločnosti;
  • či sleduje dianie v cirkvi;
  • v čom je pápež František iný ako Benedikt XVI.;
  • čo si myslí o diskusii o interrupciách a eutanázii.

Pred tromi rokmi ste mi povedali, že sa cítite ako disident na periférii. Ako sa cíti Róbert Bezák dnes? 

Stále platí, že som disidentom na periférii. Ostávam mimo toho, čo bolo pre mňa podstatné. Ak som na miestach či v situáciách, ktoré mi boli blízke, ako sú chrámy či oslavy sviatkov ako Vianoce, Veľká noc, tak sa mi spomienky vracajú. Ale ako sa hovorí, čas rany nielen zahojí, ale časom sa aj zabúda. Pomaly to už bude deväť rokov. A to je v živote človeka veľa.

Začujete ešte niekedy oslovenie arcibiskup?

Áno a nepáči sa mi. Po troch rokoch som prišiel o úrad. Stal som sa emeritným arcibiskupom, čo znamenalo, že v päťdesiatich dvoch rokoch sa zo mňa stal dôchodca. A to som nechcel pripustiť, preto sa voči tomu osloveniu vymedzujem. A ak niekto povie emeritný, tak mi to nie je príjemné.

Takže len pán Bezák? 

To je najlepšie. Ale, samozrejme, že oficiálne som známy ako emeritný arcibiskup, či sa mi to páči, alebo nie.

Keď som vás požiadala o rozhovor, váhali ste. Prečo? 

Aj pre tých deväť rokov, čo od môjho odvolania ubehli. Už sa pýtam, a nie je to žiadna skromnosť, čím som ešte zaujímavý. Zdá sa mi, že už je čas na odsunutie sa kamsi nabok. Aby som sa na dianie pozeral len z toho môjho uhla. A to si nevyžaduje, aby som stál kdesi v centre.

Predvlani ste ešte vystupovali na protestoch Za slušné Slovensko. 

Lebo ma vždy niekto zavolal. A to bola chvíľa, keď som si povedal, že tam nemôžem nebyť.

Aké to bolo stáť opäť pred davom ľudí? 

Potešilo ma, že prišlo toľko ľudí. Nešlo o nejakú davovú psychózu či zúfalstvo. Skôr som v tom videl

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cirkvi na Slovensku

Interrupcie

Koronavírus

      Rozhovory

      Slovensko

      Teraz najčítanejšie