Denník N

Sviňa. Biľakov biľag po 26 rokoch

Stíhal by prokurátor aj umelcov, ktorí by zafarbili bustu Hitlera či Tuku? Ťažko, pretože by tu taká ani nemohla byť. V prípade Vasila Biľaka je to iné.

Autor je bývalý pracovník ÚPN

Spravodlivosť môže byť slepá, ale rozhodne by nemala byť nemúdra. Keď nič iné, mala by byť aspoň primeraná. Ak niekto pofarbí Biľakovu bustu a poverený prokurátor trvá na stíhaní „obvinených“, tak je jeho „trvanlivý“ postoj nemiestny. V tomto prípade určite.

To je zrejmé každému, kto nezanevrel na čosi, čomu sa hovorí sensus iuris, teda zmysel či cit pre spravodlivosť.

Paragrafy

Kriminalizovať činnosť, ktorú normálne svedomie považuje za prirodzenú a nevinnú, vedie k strate autority zákona. Keby napríklad bystrický hnedák postavil bustu Hitlerovi, Tukovi či Himmlerovi, a niekto by ju natrel, postupovali by orgány spravodlivosti rovnako? Vznik podobnej busty by pravdepodobne nebol možný, mohol by totiž byť trestným činom podľa § 421 Trestného zákona.

Ten hovorí: „Kto podporuje alebo propaguje skupinu osôb alebo hnutie, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.“

A § 422d hovorí aj toto: „Kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť holokaust, zločiny režimu založeného na fašistickej ideológii, zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii alebo zločiny iného podobného hnutia, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.“

Keď si to človek prečíta, napadne mu okrem iného aj otázka, prečo nebol obvinený nik z iniciátorov odhaľovania Biľakovej busty? Nie je jeho busta naplnením vyššie uvedených paragrafov?

O Biľakovi a jeho súdruhoch hovorí iný zákon toto: „Národná rada Slovenskej republiky vo vedomí, že komunistický režim a tí, ktorí ho aktívne presadzovali,… porušoval základné princípy demokratického právneho štátu… zneužíval na prenasledovanie občanov mocenské nástroje, a to najmä: popravoval, vraždil, žalároval… zraňoval a usmrcoval občanov pri pokuse o útek do cudziny… na dosiahnutie svojich cieľov neváhal páchať zločiny, umožňoval ich beztrestné páchanie… spojil sa s cudzou mocou a od roku 1968 udržoval uvedený stav pomocou okupačných vojsk…“ Dôležitá je veta „a tí, ktorí ho aktívne presadzovali“.

Všetky uvedené citácie zo zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického režimu sú na krajčírskeho učňa priamo šité. Má vôbec na Slovensku bustu iný vlastizradca? Alebo, právnou terminológiou, aj nepriamy páchateľ zločinov proti ľudskosti?

Nepriamy v tom zmysle, že sám nestál na hranici, nepúšťal psov a nestrieľal, ani nevytĺkal zuby a nepálil ľudí cigaretou na výsluchoch. Iba to riadil, vedel o tom a schvaľoval to dvíhaním ruky. V ÚV KSČ. Riadil spolu s ďalšími. Napríklad s Colotkom. Ten ešte žije. Pán prokurátor by sa mohol činiť rozhodne radšej tam.

Aj ten nápis Sviňa vlastne celkom sedí. Je to zrejme odkaz na Orwellovu zvieraciu farmu. Niektoré zvieratá tu boli minimálne štyridsať rokov rovnejšie. Súdruh Biľak patril k tým úplne najrovnejším, čo rozhodovali úplne o všetkom. O všetkom a všetkých. Aj preto sa to volá totalita.

Zájdite si do Prahy

Keby mal niekto pochybnosť o tom, či skutočne rozhodoval, nech zájde v Prahe do Národného archívu a vyžiada si materiály z jednaní Ústredného výboru, jeho predsedníctva. Okrem iných, týkajúcich sa výroby, médií, žatvy až po skutočné banality, ktoré však i tak musela táto partia najprv odsúhlasiť, tam nájde napríklad uznesenie ÚV z mája roku 1981.

Medzi prejednávanými bodmi je aj jeden s názvom „Ciele a hlavné úlohy služobnej činnosti Zboru národnej bezpečnosti a Vojsk Ministerstva vnútra na roky 1981 – 1985“. Neznie to zaujímavo, ale ide o plán vymedzujúci pole pôsobnosti a aktivity jednotlivých bezpečnostných zložiek totalitného štátu a, samozrejme, represií voči vlastným občanom. Vlastne voči komukoľvek, kto by mal odvahu vytŕčať z davu.

„Trvalá pozornosť v boji proti podvratnej činnosti proti nášmu spoločenskému zriadeniu bude naďalej venovaná jednotlivcom a skupinám, vnútorným nepriateľom, ktorí sa z najrôznejších dôvodov prepožičiavajú na osočovanie a hľadajú základňu pre svoju protisocialistickú činnosť… v nadchádzajúcom období musia bezpečnostné orgány prispieť k ďalšiemu prehlbovaniu spoločenskej izolácie týchto osôb, zamedzovať ich pokusom o kontakty a spoluprácu s obdobnými živlami… V oblasti úloh Pohraničnej stráže upevniť a prehĺbiť jednotný systém ochrany štátnych hraníc… Zdokonaľovať existujúce ženijno-technické a signálne zabezpečenie ochrany štátnych hraníc…“ atď. Obdobných prejednaní a schválení je tam dosť.

Dočasne

Súdruhovia skutočne rozhodovali o všetkom. Jediné, o čom nerozhodovali, bolo to, o čom sa rozhodla Moskva. To bolo jediné miesto, z ktorého mali strach. A aby náhodou nemali ambíciu rozhodovať o niečom, čo Moskva nechcela, ako v roku 68, tak si to tu poistila svojimi. Presnejšie povedané svojimi agentmi a udavačmi. Viete, koľko príslušníkov ŠtB bolo zároveň spolupracovníkmi ich riadiacich orgánov z KGB? A nomenklatúra na tom rozhodne nebola o nič lepšie. Ani tá najvyššia.

Výtvarníci sú obvinení z poškodzovania cudzej veci. Koľko cudzích vecí a životov priamo poškodil súdruh Vasil Biľak? Napríklad aj svojím pozvaním „dočasnej“ bratskej pomoci? To pozvanie malo len dve pozitíva. Od augusta 1968 presne vieme, čo znamená dočasne. Druhé pozitívum je, že to pomohlo triediť charaktery a umožnilo precitnúť aj pár súdruhom.

Ono ich vlastne triedi dodnes. Veď tu máme aj takých, čo sa do strany hlásili v roku 1984 ako 21-roční… Tu bude možno práve ten problém. Problém pomenovať Biľaka zločincom a kriminálnikom, a radšej obviňovať tých, čo pomaľujú jeho bustu. Je zrejmé, že Vasiľov biľag je vypálený oveľa hlbšie, než by sme po 26 rokoch čakali.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie