MediaBrífing: Prečo Facebook vypol niektoré funkcie v Messengeri a na Instagrame

Dobrý deň, MediaBrífing je týždňový newsletter o médiách a žurnalistike. Prihláste sa na odber a pošleme vám ho každý piatok. V poslednom tohtoročnom vydaní sa okrem iného dočítate:

• Aké zmeny musel urobiť Facebook v Messengeri a na Instagrame.
• Princ Harry a Meghan Markleová budú robiť podcasty pre Spotify.
• Dezinformačný web dal na reklamu tisíce, šéfuje mu Kočnerov človek.
• Umelá inteligencia napísala päť poviedok pre Český rozhlas.

„Niektoré funkcie nie sú dostupné,“ varujú tento týždeň svojich používateľov aplikácie Messenger a Instagram patriace spoločnosti Facebook. „Dôvodom je dodržiavanie nových pravidiel pre četovacie služby v Európe. Pracujeme na ich obnovení,“ dozvedia sa ešte ľudia.

Kliknúť môžu len na tlačidlo „OK“, k dispozícii nie je žiaden odkaz na podrobnosti a vysvetlenie.

Ľudia tak nevedia, čo vlastne prestalo fungovať, no keďže sa informácia zobrazila pár dní po masívnom výpadku četovacích služieb Facebooku, niektorí nadobudli pocit, že obmedzené môže byť aj posielanie správ.

V niektorých kruhoch sa už objavili aj úvahy o cenzúre či obavy z monitorovania komunikácie Európanov.

Čo sa stalo a aké funkcie boli zmenou ovplyvnené?

Od 21. decembra budú četovacie aplikácie spadať pod európsku smernicu o súkromí a elektronických komunikáciách, ktorá je známa ako ePrivacy. Tá obmedzuje, čo môžu prevádzkovatelia online služieb robiť s vašimi správami a ďalšími dátami, ktoré sú s nimi spojené.

E-mailové služby napríklad nebudú môcť bez súhlasu čítať správy ľudí a na základe takto získaných informácií im potom zobrazovať personalizované reklamy. Áno, aj to je dôvod, prečo majitelia schránok na Gmaili sú v týchto dňoch vyzývaní, aby si povolili „inteligentné funkcie“. Google totiž potrebuje mať súhlas na spracovanie niektorých dát, aby mohol poskytnúť lepšie služby – a zároveň viac zarábať.

Facebook sa v reakcii na ePrivacy rozhodol vypnúť niektoré pokročilejšie funkcie v Messengeri a na Instagrame. Spoločnosť vraj zámerne nezverejnila ich zoznam, pretože mnohé funkcie sa pokúsi veľmi rýchlo obnoviť. Len sa vraj musí uistiť, že spĺňajú nové zákonné požiadavky.

Zmena sa nedotkla bežného četovania či telefonovania medzi používateľmi. Prestali však fungovať napríklad ankety či nálepky (stickers). „V smernici ePrivacy nie je nič, čo by zakazovalo používanie zábavných nálepiek alebo ankiet v četovacích aplikáciách, takže ich deaktivácia je trochu zarážajúca,“ píše BBC.

Avšak treba dodať, že pri Facebooku by vôbec neprekvapilo, keby aj tieto funkcie a meta dáta s nimi spojené nejakým spôsobom zasahovali do súkromia ľudí.

Koho zmeny najviac ovplyvnia?

Hoci bežní používatelia boli vyrušení vágnym upozornením, zmeny sa dotknú najmä developerov, firiem a ich chatbotov.

„Doteraz mohol ‚bot‘ zistiť vaše pohlavie alebo bydlisko a podľa toho vám ponúknuť nejaké produkty priamo v Messengeri. To už nie je možné, vaše údaje sú lepšie chránené,“ vysvetľuje Tom Wannenmacher.

Zoznam všetkých zmien zverejnený na stránke pre developerov je veľmi technický a laik z neho veľa mať nebude. Stačí vedieť, že nové pravidlá platia od 16. decembra v 27 štátoch EÚ a v Nórsku, Lichtenštajnsku, vo Veľkej Británii a na Islande. Dotknú sa však aj globálnych firiem, ktoré chcú cez četovacie aplikácie komunikovať so zákazníkmi v Európe.

EÚ stavia mantinely biznisu sociálnych sietí

Sprísňovanie európskej legislatívy však zrejme najviac postihlo Facebook. „Facebook povzbudzoval firmy, ako sú online obchody, cestovné spoločnosti či banky, aby používali Messenger ako vhodnú alternatívu ku call centrám alebo e-mailom,“ napísal britský Telegraph.

Firmy môžu v okne četovacej aplikácie zobrazovať napríklad letenky, účtenky či katalógy produktov. Šéf Facebooku Mark Zuckerberg sa totiž už dlhšie snaží natlačiť do Messengera rôzne nástroje na biznis a reklamu, čo by mal byť nový dôležitý zdroj príjmov pre Facebook.

Telegraph pripomenul, že Facebook len pred pár dňami kúpil chatbotový startup Kustomer. Transakcia mala podľa odhadov hodnotu 1 miliardu dolárov.

Nové biznisové ambície online platforiem však tlmí Európska únia, ktorá potvrdzuje, že je svetovým lídrom v ochrane súkromia na internete. Nové pravidlá opäť skomplikovali možnosti Facebooku obchodovať s dátami ľudí.

Na tomto prípade je zarážajúce len to, že hoci mali platformy dostatok času na implementáciu nových noriem, Facebook to nestihol a zvolil si veľmi ťarbavú komunikáciu, ktorá vytvorila priestor na zbytočné špekulácie a konšpirácie.

Keby chcel manažment Facebooku živiť atmosféru, že Brusel chce zas niečo zakazovať, asi by neoznamoval zmeny inak.

Ďalšie správy o médiách

REFORMA
Dôležitou udalosťou tohto týždňa bolo predstavenie dvoch zásadných noriem, ktorými chce EÚ zaviesť nové povinnosti pre digitálne platformy. Prvou je smernica o digitálnych službách (Digital Services Act, DSA), druhou smernica o digitálnych trhoch (Digital Markets Act, DMA). Podrobne ich zanalyzovali Radovan Geist a Lucia Yar.

FACEBOOK
Facebook oznámil zamestnancom, že vyvíja nástroj, ktorý má sumarizovať obsah článkov do niekoľkých bodov, takže používatelia nebudú musieť čítať celý text. Sociálna sieť chce tiež pokračovať vo vývoji senzora, ktorý má čítať nervové signály vychádzajúce z mozgu. Využiť by sa to mohlo pri písaní, používaní nejakého objektu vo virtuálnej realite alebo pri ovládaní postavy v hrách.

SPOTIFY
Princ Harry a jeho manželka Meghan Markleová podpísali exkluzívnu zmluvu so streamovacou službou Spotify. Spoločne budú moderovať a produkovať podcasty. Prvá epizóda by mala vyjsť už počas vianočných prázdnin, poslucháčom má priniesť inšpiratívne príbehy.

PORNHUB
Porno web Pornhub odstránil milióny videí, ktoré nahrali neoverení používatelia. Rozhodnutie prišlo po tom, čo spoločnosti Mastercard a Visa prerušili platobné služby s portálom. Ich dôvodom bol nelegálny obsah na Pornhube a videá zobrazujúce zneužívanie detí. Po novom tak už budú môcť nahrávať videá na Pornhub len používatelia s overenou totožnosťou a stránka bude musieť sprísniť moderovanie obsahu. Zmena sa môže dotknúť aj webov Redtube, Youporn, XTube či Brazzers, ktoré spolu s Pornhubom prevádzkuje spoločnosť Mindgeek.

GDPR
V dôsledku brexitu Facebook presunie svojich britských používateľov pod americké zmluvy o ochrane osobných údajov. Tie sú menej prísne ako európske pravidlá garantované napríklad v smernici GDPR. Súkromie Britov na sociálnej sieti tak bude od začiatku januára slabšie chránené ako dnes.

• Zomrel moderátor Peter Justin Topolský, podľa týždenníka Plus 7 dní mal koronavírus.
• YouTube zverejnil rebríčky videí roka 2020. Najpopulárnejším nehudobným videom je reklama Dedoles, spomedzi hudobných videí uspela pesnička Toto leto od Simy a Kaliho.
• Predajnosť denníka Pravda je po rokoch späť v audite ABC SR. V októbri Pravda predávala v priemere 24-tisíc výtlačkov denne, zhruba o päťtisíc viac ako SME.
• Česká verejnoprávna agentúra ČTK chce kúpiť od slovenského podnikateľa Igora Rattaja fotobanku Profimedia.
• Umelá inteligencia napísala päť poviedok pre Český rozhlas. Načítali ich českí herci a vypočuť sa dajú na webe mujRozhlas.cz.
• Twitter v marci vypne službu Periscope, ktorá bola jedna z prvých úspešných mobilných platforiem na živé prenosy. Jej prevádzka je vraj neudržateľná a aktivita používateľov klesá.
• Britský denník Guardian má už 900-tisíc digitálnych predplatiteľov a podporovateľov, medziročne ich počet stúpol o 268-tisíc.
• Denník Washington Post má už takmer 3 milióny digitálnych predplatiteľov, redakcia by sa budúci rok mala rozšíriť rekordne, a to až o 150 ľudí.
• V Iráne popravili opozičného novinára Rúholláha Zama, ktorý žil niekoľko rokov v exile. Oficiálnym dôvodom mala byť špionáž a podnecovanie protestov proti vláde.

Titulky týždňa

Viaceré časopisy sa lúčia s rokom 2020. Do pozornosti dávame titulky magazínov Time, Guardian Weekly, Variety či prílohu denníka New York Times.

Hoaxy, dezinformácie a propaganda

• Dezinformačný web Hlavný denník minul na politickú reklamu na Facebooku už takmer 14-tisíc eur. Platené príspevky útočia na Matovičovu vládu, spochybňujú vážnosť pandémie, dôležitosť opatrení, alebo pomáhajú šíriť kremeľskú propagandu. Redakcia nechce vysvetliť, odkiaľ má peniaze na takú kampaň. Novým šéfredaktorom webu je Kočnerov novinár Ivan Čeredejev.
• Český vyhľadávač Seznam bude upozorňovať na weby, ktoré môžu šíriť dezinformácie. Vo výsledkoch vyhľadávania sa pri odkazoch na sporné stránky používateľom zobrazí upozornenie, ktoré si môže rozkliknúť a zistiť viac informácií, prečo pri danom webe treba zvýšiť pozornosť.
• Nový český web Infomore.cz chce analyzovať médiá a obmedziť šírenie dezinformácií o koronavíruse. Spúšťajú ho Fakulta sociálnych vied na Karlovej univerzite, Lekárska fakulta Masarykovej univerzity a spoločnosť Newton Media, projekt vedie novinár Václav Moravec.
• Facebook obvinil ľudí napojených na francúzsku armádu z organizovania informačných operácií zameraných na niektoré africké krajiny. Je to prvýkrát, čo sociálna sieť informuje o kampani riadenej ľuďmi blízkymi bezpečnostným zložkám zo Západu. Falošné účty, ktoré boli na tieto operácie využívané, boli zmazané.
• Facebook vrátil späť mimoriadnu zmenu algoritmu, ktorú zaviedol po amerických voľbách. Jej cieľom bolo dočasne zvýšiť podiel dôveryhodných správ v newsfeede, podrobnejšie sme ju opísali v novembri.
• Twitter začne odstraňovať dezinformácie o očkovaní proti covidu-19.

---

Dočítali ste posledný MediaBrífing v tomto roku. Ďakujem Vám za priazeň a želám pokojné sviatky. Ďalší newsletter vyjde opäť v januári. Ak ešte nie ste jeho pravidelným čitateľom, prihláste sa na odber tu.