Denník N

Sociológ o homofóbii a rasizme v Maďarsku: Vždy musia niekoho nenávidieť, aby mali svoj komfort

Sociológ Dezső Máté. Foto - HUMEN Magazin, Photo Credit: Bielik István
Sociológ Dezső Máté. Foto – HUMEN Magazin, Photo Credit: Bielik István

Zakazujú základné ľudské hodnoty spôsobom, ktorý odporuje princípom ľudskosti, hovorí o politike Orbánovej vlády voči sexuálnym menšinám sociológ Dezső Máté.

Pochádza z rómskej osady, vyštudoval sociológiu a skúma predsudky spoločnosti a vedy voči Rómom a sexuálnym menšinám.

Dezső Máté patrí do skupiny vedcov, ktorých v roku 2018 označil maďarský provládny týždenník Figyelő za Sorosových liberálnych agentov.

V rozhovore, ktorý vznikol v spolupráci s Amnesty International, rozpráva o svojom detstve v rómskej osade, o formách segregácie v Maďarsku i o tom, ako vníma kauzu Orbánovho europoslanca Szájera, ktorého polícia chytila na ilegálnych orgiách v gay klube. 

Predmetom vašich výskumov je, aký panuje obraz o Rómoch v spoločnosti. Ako to v súčasnom Maďarsku vyzerá?

Vo verejnosti žijú v zásade extrémistické obrazy a predstavy o Rómoch, hoci si to ľudia často nechcú priznať. Myslím si, že vyrovnaná spoločnosť si musí všimnúť, že Rómovia sú vzácnymi a užitočnými občanmi krajiny. Na verejnosti sa vo všeobecnosti prezentujú zobrazenia Rómov, ktorí žijú v hlbokej chudobe, sú „problémoví“, alebo tých, ktorí si výsledkom spoločenskej mobility môžu obliecť plášť „Super Gypsy“. Predpokladám, že aj ja som bol teraz oslovený ako zástupca jednej z týchto kategórií. Podľa mojej kritiky sa to zakladá na štrukturálnej protirómskosti, ktorá sa stala základnou hodnotou spoločností všade v Európe. Tie iniciatívy, ktoré zobrazovali, ako rómske deti pozdvíhajú z blata, boli na celospoločenskej úrovni viac škodlivé ako užitočné, pretože iba reprodukovali fenomén štrukturálneho rasizmu.

Prečo považujete za dôležité tieto otázky aj verejne komentovať?

Nehovorí sa mi o tom jednoducho, pretože táto politika identity sa spája aj so spoločenskou zodpovednosťou, v aktivistickom, vedeckom či politickom prostredí. Nechcem, aby ma spoločnosť vnucovala do stereotypných pozícií, aj keď sa tomu asi nevyhnem. Svoju identitu by som nechcel vo svojich prácach poprieť, ani vo vedeckom prostredí, ani mimo neho. Vo svojich článkoch často reflektujem na svoju indentitu, čo je podľa mňa potrebné kvôli spoločenským zmenám.

Čo by sme mali vedieť o škole kritických rómskych štúdií, ktorú reprezentujete?

Ide o novú vlnu, ktorá je prítomná stále vo viac európskych krajinách. Jej podstatou je, že ako rómsky vedec reflektujem na práce, ktoré vychádzali v predchádzajúcich obdobiach a ktoré boli plné predsudkov, rasizmu, kategorizovania a diskriminácie. Vyrábam pritom nové poznatky pre celú spoločnosť. Zásadnou časťou tejto práce je, že kladiem protiotázky.

Ako vníma tento prístup vedecká obec?

Zaujímavo. Mnohí považujú túto metodiku za diskurz utrpenia. Sú aj také názory, že nie som dostatočne vedecký a objektívny. Ja sa však pýtam, čo je objektivita? Aké parametre a štruktúry ju určujú? Sú objektívne rasistické zobrazovania Rómov Nerómami, akých je neúrekom? Kto môže určiť, kde sú hranice objektivity a subjektivity?

Odkiaľ pochádzate a ako ste sa stali sociológom?

Pochádzam z dediny zo župy Somogy, ktorej veľká časť je rómska. Býval som v segregovanej rómskej osade.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

George Soros

LGBTI+

Viktor Orbán

Svet

Teraz najčítanejšie