Denník N

Británia, Maďarsko a budúcnosť Európskej únie

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Hrozbou pre EÚ nie je to, že by Maďarsko a Poľsko nasledovali britský príklad, ale to, že zostanú plnoprávnymi členmi klubu.

Autor je profesor európskych štúdií na Oxfordskej univerzite

Brexit znamená brexit – mantra bývalej britskej premiérky Theresy Mayovej si zaslúži miesto vo filozofických učebniciach ako tá najnezmyselnejšia veta, ktorá kedy obsahovala slovo znamenať. Ale nenechajme sa zmiasť, že dnes už vieme, čo presne znamená. Ešte to bude trvať päť, možno až desať rokov, kým jasne uvidíme podobu nového vzťahu medzi Veľkou Britániou a kontinentom. V tom čase môže byť EÚ už veľmi odlišnou komunitou a Veľká Británia v jej súčasnej podobe už nemusí existovať.

Vydrží to?

V ďalšom referende, ktoré sa pravdepodobne bude konať v najbližších rokoch, sa Škóti rozhodnú, či chcú opustiť 300 rokov trvajúci zväzok s Anglickom a opäť sa pripojiť k tomu európskemu. Ak budú hlasovať za nezávislosť, a to aj napriek súvisiacim hospodárskym ťažkostiam, potom Veľká Británia v zásade prestane existovať. Akýkoľvek britský politik, ktorý chce, aby Škóti zotrvali vo zväzku s Angličanmi, musí už čoskoro predstaviť odlišný, najskôr federálny model britskej únie, ktorý by bol prijateľnou alternatívou k nezávislosti. Ľudia sa tak budú rozhodovať medzi možnosťou ukončiť Veľkú Britániu a možnosťou vytvoriť Federálne kráľovstvo Británie.

Vplyv dohody s Európskou úniou na hospodárstvo, ktoré už tak dosť tvrdo zasiahla pandémia koronavírusu, znamená, že v nasledujúcom desaťročí bude Veľká Británia čeliť veľkým ťažkostiam. Historici budú dlho študovať, ako mohla krajina skončiť s tvrdým brexitom, ktorý chcela možno len tretina tých, čo hlasovali za odchod z Európskej únie, čo znamená, že len jedna pätina z tých, ktorí sa na referende zúčastnili.

Mäkšia možnosť

Cesta od referenda k tvrdému brexitu je lemovaná porušenými sľubmi – počnúc článkom, ktorý Boris Johnson napísal do denníka Daily Telegraph pred štyrmi rokmi, kde bezočivo tvrdil, že bude pokračovať voľný obchod a prístup na jednotný trh, a končiac tvrdením ministra obchodu Liama Foxa, že dohoda o voľnom obchode s Európskou úniou by mala byť jednou z najjednoduchších v ľudskej histórii. Pri niečom, čo možno nazvať triumfom kognitívnej disonancie, si brexitéri dokážu v hlave udržať dve nekompatibilné myšlienky zároveň: že Európa je hrozivým francúzsko-nemeckým komplotom, ktorého cieľom je podriadiť Anglicko napoleonskému impériu, ale že títo istí noví napoleonovia by vďaka inštrukciám nemeckého automobilového priemyslu boli viazaní poskytnúť Veľkej Británii privilegovaný neobmedzený prístup k jednotnému trhu tak, aby si Briti mohli odložiť svoj koláč a zároveň ho zjesť.

Dnes znie otázka tak, či medzi Britániou a Európskou úniou prevládne dynamika konvergencie alebo divergencie. Akákoľvek rozumná alternatíva k súčasnej populistickej britskej vláde by dala prednosť slabšiemu brexitu. To by si vyžadovalo pragmatickejšiu a kompetentnejšou konzervatívnu vládu pod vedením nového lídra, ktorým by mohol byť napríklad minister financií Rishi Sunak. Ešte viac by to bola pravda v prípade labouristov či labouristami vedenej koaličnej vlády na čele s Keirom Starmerom. Toto by podobne ako logika vlastného ekonomického záujmu znamenalo, že sa Británia bude sektor po sektore, tému po téme postupne opäť blížiť k EÚ.

Na druhej strane, čím tvrdší bude brexit, tým viac musí Británia hľadať alternatívny obchodný model. Ako ukazuje vakcína proti covidu od firmy AstraZeneca, dokonca aj samotné Anglicko a Wales majú stále významnú silu: finančné služby, dobré univerzity, biotechnológie, spoločnosť DeepMind, alternatívnu energiu, kreatívny priemysel. Hospodárstvo bude menšie, než by bolo bez brexitu, ale časom si môže vytvoriť nový konkurencieschopný profil.

Čo sa deje za kanálom

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Veľká Británia a brexit

Komentáre

Teraz najčítanejšie