Denník N

List Ježiškovi 2020

Zdroj - TASR
Zdroj – TASR

Len oroduj za nás, aby nás tí veľkí chlapci vo vláde prestali používať ako rukojemníkov.

Ježiško milený,

viem, že píšem na poslednú chvíľu, prepáč. Skôr som nechcel, lebo som už veľký a Ty si mal kopec listov od iných dievčat a chlapcov, tak som si povedal, že počkám. Lebo ako hovorí moja mama – najskôr deti, ženy a starci, riaditelia až potom. Aj v školskej jedálni, aj pri nastupovaní do autobusu na školskom výlete. Aj keby nebodaj horelo, pravdaže. Ale prečítaj si môj list celý, lebo to najhlavnejšie želanie som dal na samý koniec. Prosím.

Aby si vedel, napred som písal pánu ministrovi. Ten môj sa volá minister školstva Branislav a to je vskutku dobré meno pre ministra. Kým ešte nebol ministrom, tváril sa, že ho moje starosti zaujímajú. Možno ohluchol, zabudol písať, alebo len čítať, lebo odkedy je ministrom, nič. Hoci som riaditeľ školy! Nejde o to, že by som si na tom dajako zakladal, to len mama, keď ma ráno budí, mi hovorí, že ja do školy musím ísť, lebo veď som riaditeľ. Píšem Ti to preto, aby si si nemyslel, že Ti idem na nos vešať dajaké z prsta vycucané sveta žiale. Fakty, drahý Ježiško, nič, len fakty.

Preto píšem nakoniec Tebe, lebo mama povedala, že kto ma nikdy nesklamal? Kto mi vždy pod stromček dal, čo som si prial? Ježiško, musel som povedať, lebo taká je pravda. Odkedy som si v roku 1969 želal prvú knihu, nikdy, naozaj nikdy si ma nesklamal. Aj ju stále mám, volá sa Smolný Peter a hoci jej názov na prvé počutie znie málo povzbudivo, naučila ma, že dobro vždy zvíťazí nad zlom, a toho sa idem aj naďalej držať. Takže tak.

Písal som teda najskôr pánu ministrovi, ako nahlas kázal, keď sa ujal úradu. Prvý raz na jar, druhý raz v lete, a tretí raz na jeseň. Lebo všelijaké trápenia máme. A že ja musím chodiť do školy, hoci žiaci nemusia, naozaj nie je najhoršie z nich. Aj keď na druhej strane – načo som ja riaditeľ, keď žiaci sedia doma? Načo je mne celá škola? Ale nepísal som mu preto, aby mi dal tiež výnimku, hoci som riaditeľ, lebo ja som riaditeľ rád a vstávanie mi už problém nerobí. Aj ma škola baví, aj sa na vyučovanie pripravujem.

Ježiško, viem, že je to ťažké čil, keď sa to všelijako pokazilo, ale ver mi, že chcem, aby sa žiaci vrátili do školy. Aj mám vymyslené, ako by sa to dalo, ale myslíš, že to niekoho okrem pani upratovačky Bulíkovej zaujíma? Načo ona každé dve hodiny umýva všetky kľučky, točky, klaviatúry a vôbec? Lebo hoci tí moji žiaci tak pekne pracujú aj cez internet, až učiteľom ani rodičom nedajú oddýchnuť, obaja vieme, že všetkého veľa škodí.

No nič, vydržíme. Len oroduj za nás, aby nás tí veľkí chlapci vo vláde prestali používať ako rukojemníkov. Ale to by si im asi musel povedať, že toto je reálny lajf, nie hra na Indiánov. Tak, ako to v poslednej chvíli vždy prišla povedať mama nám, keď sme chceli spútaného Santera hodiť do splavu na Hornáde.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie