Denník N

Reality, no show. Prečo lekári potrebujú pomoc vedy

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Počas aktuálnej pandémie sa presadil revolučný spôsob uverejňovania vedeckých prác, ktorý výrazne urýchľuje zavádzanie nových poznatkov do praxe.

Autor je imunológ, Slovenská akadémia vied

Končiaci sa rok koronavírusovej pandémie priniesol obrovský počet nových vedeckých objavov a publikácií najmä v oblasti medicínskeho výskumu. Zvlášť pre biomedicínske vedy, ako je imunológia, virológia či infektológia, znamená štúdium vírusu SARS-CoV-2 v priamom prenose, takpovediac vo formáte „reality, no show“, príval nových údajov, informácií a vedomostí.

Tento rok však priniesol do oblasti vedy ešte jednu významnú zmenu, priam revolúciu. Prišla síce nezávisle od korony, ale je jasné, že prišla ako na zavolanie, doslova o päť minút dvanásť.

O čo ide?

Určite ste si všimli, teda aspoň vy, čo pravidelne čítate rubriku prinášajúcu najnovšie poznatky z ríše vedy, že sme veľakrát písali o vedeckých štúdiách a článkoch, ktoré ešte neprešli fázou kontroly – takzvaným peer-review. Sú to takzvané pre-printy.

Ilustrácia – Fedor Pichanič

Doteraz bolo zvykom, že každý vedecký manuskript, výsledok niekedy aj niekoľkoročnej usilovnej vedeckej práce, musel byť pred zverejnením vo vedeckom časopise dôkladne a anonymne posúdený vedcami zaoberajúcimi sa tou istou problematikou ako autori článku.

Táto fáza recenzie sa končí buď prijatím manuskriptu do tlače, teda jeho premenou na článok (anglicky paper), alebo vyžiadaním dodatočných úprav, prípadne experimentov, či zamietnutím. Takéto posudzovanie však niekedy môže trvať aj niekoľko mesiacov alebo dokonca aj vyše roka, čo je moja vlastná skúsenosť.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Komentáre, Veda

    Teraz najčítanejšie