Denník N

Rok s koronavírusom: od Wu-chanu až po vakcínu (epos o tom, ako sme nepochopili pandémiu)

Ilustrácia – Deník N/Petr Polák
Ilustrácia – Deník N/Petr Polák

V roku 2020 sa prihodili dve veci, ktoré zmenili svet. Prvou z nich je pandémia. Druhou je naša reakcia na ňu. Ani jednej z nich sme sa doteraz neprispôsobili. Čo je horšie, ani jednu sme asi nepochopili.

„Prídem čoskoro,“ rozlúčil som sa ako vždy. Nepresvedčivý pokus o úsmev našťastie skrylo rúško.

Vedel som, že klamem. Bolo mi jasné, že zákaz návštev v domovoch seniorov je na spadnutie a že nikto nevie, ako dlho tentoraz potrvá. Vonku boli augustové horúčavy, ale zároveň začínalo ísť do tuhého, len to nebolo vidieť. Vedel som, že už teraz som prišiel na poslednú chvíľu.

„Hej, príď čoskoro…“ Po slovensky sa rozprávala už len so mnou.

Návštevy zakázali o dva dni neskôr. O týždeň mala osemdesiate šieste narodeniny. Oslava nebola. Neblahoželal som jej ani ja – prísť sa nedalo, s telefónom nedokázala zaobchádzať, ani keď jej pomáhali, list by si nevedela prečítať.

Po mŕtvici a niekoľkých náročných operáciách by v nej nikto nespoznal niekdajšiu výkonnostnú gymnastku, vysmiate dievča z rodinného albumu, postrach mnohých ročníkov študentov priemyslovky v Havlíčkovom Brode či horolezkyňu, vďaka ktorej som od útleho veku spoznával Vysoké Tatry vertikálnym spôsobom.

Pár dní po narodeninách si zlomila nohu. Nikto nevie ako; nechodila. JIS, ortopédia, rehabilitácia, zápal pľúc. Neustály zákaz návštev. Zavolali mi, ale už neskoro.

Moja mama nezomrela ani na covid, ani s covidom, ani v dôsledku zanedbania starostlivosti. Urobili pre ňu všetko, čo mohli. Umrela, pretože už niekoľko rokov visel jej život na vlásku, stačila malá hlúpa náhoda, k akej nakoniec dôjde vždy.

Vraj zomrela v spánku a bez trápenia. Nebyť covidu, bol by som nablízku. Azda. Verím tomu, že by som bol. Držal by som ju za ruku. Nebola by sama.

Je to príbeh, akých sa tento rok udiali v Česku tisíce. Nechcem vás ním dojať. Máte dosť svojho trápenia, a ak nie, buďte radi. Chcem len ukázať, že každé rozprávanie postavené na pohľade z výšky, na súhrnoch a štatistikách, je pravdivé nanajvýš spolovice. O tej druhej polovici, tej detailnej, osobnej, sa s inými hovoriť nedá.

Moje články nikdy nečítala, pretože vedela, že by sa jej nepáčili. Vždy som jej za to bol vďačný. Tu je ďalší, ktorý si zaručene neprečíta. Preto si môžem dovoliť venovať jej ho. Ľúbim ťa, mama.

Wu-chan

Zaujímavé časy na vás.
(čínske príslovie, nedoložené)

Niekedy na jeseň 2019 sa v čínskom veľkomeste Wu-chan nakazil jeden človek vírusom. Nevieme, kto to bol, nevieme, kedy presne sa to stalo, nevieme, odkiaľ sa ten vírus vzal. Celkom iste vieme niečo dôležitejšie: že to bolo prvýkrát, keď sa tento konkrétny druh vírusu stretol s človekom.

Pri epidémii sa niekedy podarí nájsť takzvaného pacienta nula, človeka, od ktorého sa to celé začalo. Tentoraz ho nenašli.

K prvej hospitalizácii s chorobou, ktorej už teraz hovoríme covid-19, došlo podľa WHO 31. decembra, podľa neoficiálnych čínskych zdrojov ešte skôr. Dnes sa vie o niekoľkých desiatkach osôb, ktoré na atypický zápal pľúc – tak sa to vtedy javilo – ochoreli vo Wu-chane počas decembra 2019.

Viac ako polovica z nich mala niečo spoločné s tržnicou, ktorú nazývajú Juhočínsky veľkoobchod s morskými produktmi. Buď to boli tamojší stánkari, alebo stáli návštevníci. Po anglicky sa takýmto miestam hovorí „wet market“, mokrý trh, a to podľa toho, že chodníky čas od času opláchnu hadicou od toho najhoršieho a že sa tam neustále rozpúšťa ľad, ktorým predajcovia obkladajú mäso aj iný tovar.

V tržnici Chua-nan (to je to slovo „juhočínsky“ v názve) sa okrem rýb a morských plodov predáva aj ovocie, zelenina, hydina a mäso vrátane exotickejších druhov: napríklad hadov, ježkov a jazvecov.

Prihorieva, povie si epidemiológ. Všetky novoobjavené nákazlivé choroby – ebola, SARS, MERS, zika, marburg – preskočili na človeka z divoko žijúcich zvierat. Nové chrípkové kmene – vtáčia chrípka, prasacia chrípka – zase zvyčajne pochádzajú zo zdomácnených zvierat.

Vhodnejšie miesto než ázijský „mokrý trh“ na štart novej epidémie jednoducho nevymyslíte: hydina, bravčové, mäso z divočiny, niečo ešte živé, niečo čerstvo zabité, krv a ďalšie telesné tekutiny v stánkoch a na zemi, tlačenica ľudí, horúčavy.

Lekári vydali príslušné varovania a úrady tržnicu Chua-nan k 1. januáru zavreli. To už bolo, ako všetci vieme, neskoro.

Iná hypotéza pripomína, že niekoľko blokov od tržnice sídli Wuchanské stredisko pre prevenciu a kontrolu nákazlivých chorôb, v ktorého laboratóriách sa vírusy z divoko žijúcich zvierat bežne skúmajú. Len o trochu ďalej sa nachádza Wuchanský virologický inštitút, ktorý prevádzkuje jedno čínske laboratórium vybavené pre najvyšší stupeň biohazardu. Inštitút aj preto, samozrejme, budí temné podozrenia.

Čínske úrady popierali, popierajú a popierať budú, že by k úniku z laboratória mohlo dôjsť. V ich prospech hovorí vysoká úroveň čínskej vedy, v ich neprospech zlá povesť Číny, čo sa týka utajovania a zapierania.

Otázka pôvodu vírusu je zatiaľ otvorená. Netopier? (Tie sa v Číne síce občas jedia, ale v tržnici Chua-nan sa vraj nepredávali.) Šupinavce? Alebo predsa len nehoda v laboratóriu?

Ak to chcete naozaj zdramatizovať (nie že by to situácia potrebovala), môžete dokonca uvažovať o umelom pôvode vírusu, čo je domnienka, ktorú u nás bez dôkazov hlása doktorka Soňa Peková a inde vo svete nepočetný vedecký disent. Syntetické vírusy existujú a stvoriť niečo podobné, ako je SARS-CoV-2 (asi nie od nuly, ale modifikáciami prírodného vírusu), je technicky možné.

Iná otázka je, prečo by sa niekto namáhal: ako biologická zbraň, keď už si tú paranoju chcete naozaj vychutnať, je vírus týchto vlastností nanič.

(Ak si myslíte, že nám nejako významnejšie rozvrátil svet, prečítajte si niečo o hypotetickej, no celkom možnej epidémii ozajstnej superchrípky. Alebo si predstavte hromadne rozšírenú ebolu.)

Zostaňme pri najpravdepodobnejšom vysvetlení, ktorým je prenos vírusu na človeka z divoko žijúceho zvieraťa. Mohlo k nemu dôjsť inde, no trhovisko Chua-nan sa potom tak či tak stalo ohniskom nákazy.

Tragickým hrdinom tejto počiatočnej fázy je doktor Li Wen-liang, oftalmológ, ktorý si vďaka kontaktom s inými lekármi pospájal informácie, pochopil, že sa začala šíriť nová a nebezpečná nákaza, a začal pred nebezpečenstvom varovať cez sociálnu sieť WeChat.

Bol za to potrestaný a musel svoje slová verejne odvolať. Vo Wu-chane sa schyľovalo k miestnym zjazdom komunistických orgánov – jednak provinčného „parlamentu“, jednak takzvaného poradného zhromaždenia – a to posledné, čo by prispelo k ich hladkému priebehu, by boli obavy zo začínajúcej sa epidémie – tak to aspoň videli tamojší bosovia. (Mnohí za to neskôr zaplatili funkciami.)

Oficiálna verzia znela: áno, niekoľko ľudí sa nakazilo od zvierat, ale choroba nie je vážna a neprenáša sa z človeka na človeka. „Lež jako věž“, jedno i druhé.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Andrej Babiš

Koronavírus

    Rok 2020

    Svet, Veda, Zdravie

    Teraz najčítanejšie