Nová mutácia koronavírusu sa do bunky dostane ľahšie. Chrániť sa je dnes ešte dôležitejšie, hovorí genetik
Genetik a molekulárny biológ Tomáš Szemes hovorí, že úspešnosť vakcín zatiaľ nové mutácie vírusu neohrozujú. Najlepšie by však podľa neho bolo, ak by sa čo najviac ľudí stihlo zaočkovať do konca leta – ešte pred jesennou vlnou.
V rozhovore sa dozviete aj:
- prečo sa britská verzia koronavírusu dostane ľahšie do bunky;
- či sa vakcíny dajú aktualizovať podľa toho, ako sa vírus mení;
- prečo nevieme, aké mutácie koronavírusu cirkulujú na Slovensku;
- čo brzdí mutácie koronavírusu.
Čo zatiaľ vieme o britskej mutácii koronavírusu?
Anglické laboratóriá už prečítali viacero kmeňov tejto novej fylogenetickej vetvy. Nejde pritom iba o jednu mutáciu, ale o pomerne rozsiahly súbor.
Ako zmení takáto mutácia schopnosť vírusu vojsť do ľudskej bunky a infikovať ju?
Zatiaľ toho veľa nevieme. Z epidemiologických čísel predpokladáme, že vírus je viac infekčný a zároveň má zmeny, ktoré vplývajú napríklad na citlivosť niektorých PCR testov.
Zatiaľ pozorujeme 17 zmien s vplyvom na proteíny a šesť bez zmien na proteínoch, pričom nezvyčajne veľa ich je v proteíne S. To je ten hrot, ktorým sa vírus prichytáva na naše bunkové receptory a vchádza cez ne do bunky. Momentálne najviac skloňovaná mutácia N501Y sa nachádza priamo na kontaktom mieste s bunkovým receptorom.
Čiže ak sme predtým označovali proteín S a bunkový receptor za zámok a kľúč, tak teraz má koronavírus takmer odomknuté?
Má vylepšený
