Zomrel filmár Karel Vachek, najinšpiratívnejší z českej novej vlny
Jeho filmy boli grandióznym pokusom pochopiť tekutú a fragmentárnu súčasnosť.
Hovoril, že svet je príliš zložitý na to, aby o ňom nakrúcal krátke a skratkovité filmy. Odmietal podriaďovať sa konvenciám, ako by mal vyzerať dokument. Jeho myšlienkovo košaté diela mali siahodlhé názvy a mamutiu metráž. Väčšinou sa nezmestili pod tri hodiny a posledný film, dokončený minulý rok, bol z nich najdlhší: mal dokonca päť a pol hodiny.
Aj ako osemdesiatročný mal stále čo povedať o tekutom a fragmentárnom svete, ktorý sa pokúšal uchopiť a obsiahnuť v jeho celku. V divákoch chcel vyvolávať „tichú radosť“ a „vnútorný smiech“. „Keď sa smejem, viem, že je to v poriadku,“ opisoval, ako tvorí filmy.
Bol v istom zmysle najradikálnejší, myšlienkovo najkonzistentnejší a najinšpiratívnejší z filmárov českej novej vlny. A na rozdiel od niektorých z nich sa vedel adaptovať na nové pomery po roku 1989. Práve vtedy nakrútil svoju tetralógiu Malý kapitalista. Na rozsiahlej ploche sa pustil do mapovania vývoja celej porevolučnej česko(slovenskej) spoločnosti.
Na FAMU v 90. rokoch vychoval silnú generáciu filmárov, ktorí dnes určujú tvár českého dokumentárneho filmu: Vít Klusák, Filip Remunda, Martin Mareček a viacerí ďalší. Pritom vždy svojim študentom prízvukoval, aby s ním nesúhlasili a išli si svojou vlastnou cestou.
Narodil sa v Tišnove. Na FAMU prišiel koncom 50. rokov. Podľa historky zahral na prijímacom pohovore scénku, že pred komisiou
