Ústavný súd a ochrana demokracie 

Autor je advokát a externý doktorand na katedre ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského

Z ústavných zmien, ktoré nedávno schválil parlament, žiadna nevyvolala takú búrlivú debatu ako zmena týkajúca sa ústavou kodifikovaného priameho zákazu možnosti Ústavného súdu posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou. Zo znenia ústavy pred zmenou bolo zrejmé, že Ústavnému súdu prináleží len právomoc posudzovať súlad zákonov a podzákonných noriem s ústavou, nie právomoc posudzovať ústavné novely s ústavou.

Treba povedať, že táto ústavná zmena schválená parlamentom je dôsledkom rozhodnutia Ústavného súdu zo začiatku roka 2019, keď súd sám sebe prisúdil novú kompetenciu, ktorá z textu ústavy nevyplývala, t. j. právomoc posudzovať súlad akejkoľvek ústavnej zmeny s ústavou, respektíve s jej materiálnym jadrom.

Z množstva kritických komentárov týkajúcich sa predmetnej zmeny sa najčastejšie opakujú dva zásadné argumenty: prvý je o tom, že schválením tejto zmeny sa na Slovensku určitým spôsobom oslabila demokracia, ktorá je teraz zraniteľnejšia, pretože Ústavnému súdu sa odňala „jadrová zbraň“ na jej ochranu; druhý argument je zase o tom, že sa oslabil právny štát, pretože súd nebude mať možnosť kontrolovať parlament v jeho ústavodarnej činnosti. Obidva argumenty sú určitým prínosom do odbornej debaty a sú preto legitímne, avšak sú zásadne nesprávne.

V prvom rade treba povedať, že Ústavný súd nie je orgánom ochrany demokracie, ale orgánom ochrany ústavnosti. Ide o čiastočne spojené nádoby, ale o dve rôzne veci. Idea, že Ústavný súd chráni demokraciu, pochádza z druhej polovice 90. rokov minulého storočia, keď Ústavný súd pod vedením akademika Milana Čiča vydal niekoľko rozhodnutí, ktorými korigoval zneužitie moci vládou Vladimíra Mečiara (napríklad v kauze Gaulieder a pod.).

Je historickým faktom, že vďaka vtedajšiemu Ústavnému súdu sa podarilo zabrániť najväčším excesom politickej moci a spoločnosť mohla „doplávať“ k slobodným voľbám v roku 1998, ktoré rozhodli o zmene. Demokraciu však neochránil Ústavný súd, ale ľudia vo voľbách v roku 1998. Ústavný súd len správne rozhodol o neústavnosti konaní a postupov vtedajšej vlády, teda rozhodol o tom, o čom môže v plnom rozsahu rozhodovať aj v súčasnosti, pretože chráni ústavnosť v konaniach a rozhodnutiach štátnych orgánov.

Demokraciu teda nechráni Ústavný súd, ale úplne iné faktory. Prvým je faktor medzinárodný, t. j. skutočnosť, že Slovenská republika je členským štátom Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Ak by sa pominula geopolitická sila Spojených štátov amerických a Európskej únie, demokracia by bola v ohrození bez ohľadu na činnosť Ústavného súdu.

Druhým faktorom je faktor vnútropolitický, a tým je vôľa demokraciu chrániť ústavnými prostriedkami v slobodných voľbách, v referende alebo uplatnením ústavného práva na odpor uvedeným v čl. 32 Ústavy SR a tiež v čl. 23 Listiny základných práv a slobôd, ktoré zakotvujú právo postaviť sa proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok.

Pod vôľou demokraciu chrániť sa rozumie tiež existencia zrelej občianskej spoločnosti a jej ochota chrániť slobodu tlače, slobodu prejavu, samosprávne práva a práva menšín. Ak pominie táto vôľa demokraciu chrániť, pominie sa aj demokracia bez ohľadu na to, či o tom Ústavný súd vydá nejaké rozhodnutia, alebo nie.

Preto argumenty o tom, že Ústavný súd musí mať možnosť odmietnuť ústavnú zmenu alebo dokonca aj celú novú ústavu (zrejme, ak je prijatá v rozpore s materiálnym jadrom pôvodnej ústavy), sú úplne scestné, rovnako ako argumenty, že súdy mohli takto zabrániť nástupu Mussoliniho či Hitlera k moci, respektíve mohli zabrániť excesom komunizmu. História skôr dokazuje, že súdy boli práve medzi prvými, kto spolupracoval s novými mocipánmi v snahe chrániť predovšetkým samých seba.

Ale platí to aj pre súčasnosť? Kde je ústavný súd Bieloruska, keď sú jeho občania vo väzniciach mučení bezpečnostnými zložkami štátu a krvácajú na uliciach v boji proti Lukašenkovmu režimu? Vari chráni demokraciu? Kde je ústavný súd Ruskej federácie, keď silové zložky štátu znemožňujú občanom zhromažďovať sa, keď zabíjajú politických oponentov, keď si moc svojvoľne rozširuje volebné obdobia, prípadne anuluje tie predchádzajúce, ako sa jej len zachce, len aby sa udržal režim pri živote. Vari tento ústavný súd tiež chráni demokraciu?