Antropológ Alexander Mušinka: Konečne mám čas sa venovať práci, ktorú som hromadil „na lepšie časy“ (Šťastní ľudia v nešťastných časoch)
Pandémia, osobitne v týchto sviatočných časoch, nás uzatvára do bublín, mnohí trpia samotou, strachom a úzkosťami, obavami o seba a blízkych. Prinášame vám sériu rozhovorov s ľuďmi, ktorí napriek všetkému dokážu prekonať ťažké obdobie s pocitmi šťastia a byť tak inšpiratívni. Tri ženy, traja muži. Každý deň do 30. decembra uverejníme jeden rozhovor z cyklu Šťastní ľudia v nešťastných časoch. Vyšiel už napríklad rozhovor s Katarínou Koščovou.
V rozhovore s antropológom a romistom Alexandrom Mušinkom, ktorý v rámci výskumov žil päť rokov v osade, sa dočítate:
- že šťastie mu spôsobujú banality alebo skôr „banality“ – na prvom mieste rodina;
- že teraz je čas, aby spracoval množstvo materiálov z výskumov, ktoré odkladal „na lepšie časy“;
- ako teraz zisťuje, čo všetko nepotrebujeme a čo všetko sú zbytočnosti;
- a ako trpí nedostatkom času.
Zažívate v tomto období napriek vonkajším okolnostiam pocity šťastia?
Určite áno. Sám seba vnímam ako veľmi pozitívneho človeka – nie v zmysle pandemickom –, takže sa snažím vždy a vo všetkom vidieť tie pekné veci. Napokon, tých zlých či negatívnych už bolo a stále je tak veľa, že sa nimi, pokiaľ nemusím, nechcem zaoberať.
Čo vám spôsobuje šťastie?
Dobrá otázka, ale odpoveď asi bude dosť „gýčovitá“. Asi len také banality alebo skôr „banality“ – samozrejme, na prvom mieste rodina. Moja partnerka Lucia a syn Adam, rodičia, súrodenci… A po nich asi najviac dobrí a inšpiratívni ľudia, a ich dobré a inšpiratívne myšlienky. Dobré knihy, dobrá hudba a podobne.
Ako sa vyrovnávate s izoláciou a stratou osobných kontaktov s kamarátmi a priateľmi v tomto čase pandémie?