Čas tu nehrá rolu, scenár píšete len vy – ako začať nový vzťah po smrti partnera či partnerky
Nikto nám neporadí, kedy sme pripravení na niekoho nového, vieme to len my.
Gabriela bola v devätnástich rokoch nevestou, v dvadsiatich šiestich vdovou s tromi malými deťmi a so štvrtým na ceste.
„Správa o tom, že manžel mal haváriu, ma zastihla, keď som varila kávu partii, čo nám pokrývala strechu na novom dome. Zavolal mi to svokor, u ktorého sme mali deti. Povedala som mu, že okamžite sadám do auta a vyrážam do nemocnice. Odpovedal, že bude lepšie, ak počkám, že už je na ceste ku mne a že deti nechal u susedy. Vtedy som to vnímala tak, že nechce, aby som v rozrušení a už s pomerne veľkým bruchom šoférovala sama. On mi však chcel povedať len to, že do nemocnice sa vlastne nemusíme ponáhľať. Manžela som potom videla až v pohrebnej službe, už upraveného,“ spomína si 48-ročná žena.
Jej manžel mal mikrospánok a na nebezpečnej horskej ceste sa zrazil s protiidúcim kamiónom. Mal 30 rokov.
Gabriela sa ocitla prakticky bez peňazí, lebo od vydaja bola stále na materskej. V banke bola v mínuse a k tomu ešte mali pôžičku na dom. „Prvý rok bol des a hrôza. Bez pomoci príbuzných, priateľov a manželových kolegov, ktorí vo fabrike urobili zbierku, by som s deťmi asi skončila na ulici. Aj tak to bolo ťažké, niekedy som nejedla, hoci som ešte stále dojčila. Moje deti mali každé len pár topánok a modlila som sa, aby sa im neroztrhli,“ opisuje.
Z najhoršieho ju vytiahla priateľka, ktorá presvedčila manžela, aby od Gabriely kúpili jej nedokončený dom. Mohla teda vyplatiť pôžičku a ešte jej niečo málo zostalo. S deťmi sa presťahovala k mame.
„Mala som skončenú zdravotnú školu, ale nikdy som nepracovala. Mama je tiež zdravotná sestra, vybavila mi prácu u nej na oddelení. Striedali sme sa v zmenách a pri deťoch; ja som si nemohla dovoliť zostať doma, hoci som mala aj nejaké vdovské a sirotské.“
Bála som sa nedostatku
Asi dva roky od manželovej smrti začala mama presviedčať Gabrielu, že by