Denník N

Etnologička Stoličná: Vianoce neboli len náboženským sviatkom, boli predovšetkým oslavou rodiny

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

„Hoci sme už moderní, racionálni, počítačoví ľudia, náš mentálny svet nás stále núti, aby sme dodržiavali rituály, ktoré poznáme,“ hovorí v rozhovore etnologička Rastislava Stoličná.

Čo kedysi pre ľudí znamenali rituály a obrady? Prečo boli dôležité?

Rituály a obrady sú v podstate tradíciou preverené normy, pravidlá. Kedysi sa ľudia podľa nich v daných sociálnych situáciách správali, a to im uľahčovalo orientáciu a fungovanie v spoločnosti. Práve Vianoce boli ideálnym príkladom takého obradu: na jednej strane boli náboženským sviatkom, na druhej strane odjakživa patrili k veľmi tradičným rodinným rituálom so základom v našej agrárnej kultúre.

Netreba totiž zabúdať, že Slovensko bolo až do druhej svetovej vojny typickou agrárnou krajinou. Väčšina Slovákov žila na vidieku a živila sa svojou prácou na poli a chovom dobytka. Pre týchto ľudí boli Vianoce veľmi dôležitým rituálom, keď sa rôznymi magickými praktikami a zvykmi snažili dosiahnuť v ďalšom hospodárskom roku dobrú úrodu, šťastie a zdravie v rodine.

Vianoce teda boli v istom zmysle naozaj „magické“?

Na Vianoce sa kumulovalo veľa rituálnych a magických praktík. Ľudia ich dodržiavali veľmi dlho, s presvedčením, že si tým uľahčia alebo odobria budúcnosť. Hoci dnes už väčšina ľudí na Slovensku žije v mestách a málokto sa živí farmárstvom, niektoré vianočné zvyky a tradície, ktoré máme od svojich predkov, prežívajú v našich rodinách dodnes. Podvedome ich praktizujeme práve na Vianoce.

Prečo to robíme? A je to vôbec dôležité?

Na otázku, prečo je to tak, nemám odpoveď. Pravdepodobne to však dôležité je. Je to mentálny svet zdedený od našich rodičov, starých rodičov a prarodičov. Nehovorím, že každý človek robí všetky zvyky, ktoré boli kedysi veľmi bohaté práve na Vianoce a Štedrý deň zvlášť, ale časť z nich sme si zachovali úplne všetci. Nerozmýšľame, prečo ich robíme, jednoducho to tak robíme. Už možno nevieme, prečo si dávame pod obrus na stole mincu alebo šupinku z kapra, no spája sa to s našou rodinnou identitou. Cítime, že „naša rodina to takto robí“, a zároveň sa snažíme naše zvyky a obrady posúvať ďalej, našim deťom a vnúčatám.

Agrárne rituály sa, samozrejme, oslabujú, možno aj modifikujú do iných foriem. Ale stále to funguje, možno aj preto, že vianočné sviatky boli vždy najväčšími rodinnými sviatkami, keď sa všetci snažili dostať domov za spoločný sviatočný stôl. Práve vianočný stôl a jedlá, ktoré na ňom boli, vždy zodpovedali tradícii danej rodiny.

Ako boli magické rituály, ktoré spomínate, zosúladené s kresťanskou tradíciou osláv narodenia Ježiša Krista? Nemalo predsa kresťanstvo za cieľ tieto pohansky znejúce rituály potlačiť ako zlé a nesprávne?

Kresťanskej cirkvi sa nepodarilo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Podcast Denníka N

Rozhovory

Rodina a vzťahy, Slovensko

Teraz najčítanejšie