Legenda Ajaxu van Duivenbode: Trnava bola lepšia. Mohli sme prehrať aj 0:6

V piatok pricestovalo do Trnavy šesť veľkých legiend, z oznámeného zoznamu chýbal iba 77-ročný niekdajší stredopoliar Bennie Muller. Na tlačovej konferencii rozprávali o slávnom dueli s Trnavou, v ktorom v roku 1969 bojovali o účasť vo finále Pohára európskych majstrov (PEM), predchodcovi Ligy majstrov.

„Mali sme vtedy šťastie,“ priznal Sjaak Swart. Trnava v Amsterdame prehrala 0:3, ale doma dominovala, na začiatku druhého polčasu vyhrávala 2:0 a zahodila niekoľko gólových šancí. Ajax potom vo finále podľahol silnému AC Miláno s výborným tvorcom hry Giannim Riverom.

Theo van Duivenbode, ktorý sa narodil v novembri 1943, v tom zápase nastúpil na poste ľavého obrancu. O pár mesiacov ho zo základnej zostavy vytlačil známejší Ruud Krol. Van Duivenbode následne súhlasil s prestupom k rivalovi do Feyenoordu Rotterdam a tam hneď v prvej sezóne PEM vyhral.

V hotelovom bare sedel pri stole s o jednu generáciu mladšími hráčmi – bývalými holandskými reprezentantmi Aronom Winterom a bratmi Robom a Richardom Witschgeovcami. Súhlasil s rozhovorom, vraj „na tri minúty“. Napokon si sadol, začal rozprávať a skončil po štvrťhodine.

Trnava bola lepšia

V sezóne 1968/1969 proti sebe v semifinále EPM nastúpili mužstvá, ktoré patrili k tým najlepším v Európe. Trnava aj Ajax sa snažili o kombinačný futbal s veľkým dôrazom na ofenzívu. „Trnava hrala veľmi dobrý futbal a mala vynikajúceho trénera. Ak sa nemýlim, volal sa Hucko. Chcel iba útočiť, útočiť a útočiť. Myslím si, že Trnava bola vtedy lepšia ako Ajax. Doma sme vyhrali 3:0 a už sme si mysleli, že je o postupe rozhodnuté. Pamätám si na pravého obrancu Dobiáša. Nerozumel som tomu, neustále behal a behal, počas celého zápasu. Aj keď sme prehrali 0:2, postúpili sme do finále. Náš brankár bol fantastický – taký výkon, aký vtedy predviedol, má každý hráč iba raz za život. Chytil aj také strely, keď som si už myslel, že je to nemožné,“ povedal.

Na ten zápas vraj nikdy nezabudol: „Trnava bola v tom roku lepšia ako my. Išla z nej obrovská sila. Mali vynikajúcich hráčov – brankára Geryka, Dobiáša, Kunu, Hagaru. A Hucko bol architektom tímu, nezaujímalo ho nič iné, iba ofenzíva. Mohli sme dostať pokojne aj päť či šesť gólov.“

Trnava – Ajax 2:0 (24.4. 1969)

Skvelý Cruijff

Ajax bol dlho iba priemerné holandské mužstvo, ktoré muselo občas bojovať aj o záchranu v domácej lige. Na prelome 60. a 70. rokov však patrilo k tým najobávanejším na svete. Van Duivenbode sa zamyslel, čo bolo tým zlomovým momentom, vďaka ktorému sa Ajax výrazne zlepšil.

„Za Ajax som začal hrávať v roku 1963 a o dva roky neskôr k nám prišiel šestnásťročný chlapec. Volal sa Johan Cruijff. Tento útly tínedžer bol skvelým hráčom. Futbalisti takej kvality sa narodia raz za sto rokov – napr. Maradona, Messi či Ronaldo. Každý hráč, ktorý hral s Cruijffom, bol o jednu alebo dve triedy pozadu – taký bol on dobrý. Keď prišiel, tím bol kompletný. Výkony hráčov, ktorí nastupovali po jeho boku, rástli o dve úrovne vyššie, ako keby nastupovali trebárs za Twente, Haarlem či Utrecht.  Často ho bránili aspoň traja protihráči a potom sme my ostatní mali voľnosť. V Trnave Cruijffa zranili, vypadol z tímu a veľmi to ovplyvnilo zápas. Hrali sme prakticky s desiatimi mužmi.“

„Toto bol štadión v Amsterdame,“ schytil nápojový lístok a ukázal o pár centimetrov vedľa, „a tu vyrastal Cruijff, dvesto metrov od neho. Hovorím to vždy – Ajax bol známy v Holandsku, ale keď prišiel Cruijff, spoznali ho na celom svete.“

Legendárne mužstvo

„Potom sme vyhrávali – tri razy sme sa stali šampiónmi Holandska. V prvej sezóne v EPM sme hrali proti vynikajúcim tímom, napr. Liverpoolu. Doma sme vyhrali 5:1. Ajax bol vtedy ešte mužstvom, ktoré nikto nepoznal. Keď sme prišli do Anglicka, manažér Liverpoolu Bill Shankly povedal: ‚Ou, v Amsterdame to bolo chyba, v Liverpoole vyhráme 7:0.‘ A napokon to skončilo 2:2. Boli sme naozaj vynikajúci.“

„V ďalšom kole sme narazili na Duklu Praha s Josefom Masopustom. V Prahe dal Cruijff gól na 1:0 a deväť minút pred koncom zahodil obrovskú šancu. Za iných okolností by to bolo 2:0, ale napokon sme prehrali a vypadli.“

Pri zrode legendárneho mužstva Ajaxu stál slávny tréner Rinus Michels, hráčmi prezývaný „Generál“. „Do Ajaxu prišiel v roku 1964 a predtým pracoval ako učiteľ. Ajax mal v tom čase výborných futbalistov, ale boli ako jedenásť samostatných ostrovov. A on prišiel a povedal: ‚Budeme hrať profesionálne, s taktikou.‘ Predtým sme trénovali vždy večer, ale on prikázal tréningy poobede,“ udiera van Duivenbode päsťou do dlane. „Trénovali sme dva razy denne štyri dni v týždni. A okrem toho sme ešte pracovali.“

Rodisko „totálneho futbalu“

Ajax Amsterdam sa spoliehal na rýchly kombinačný futbal s vírivým pohybom, keď si hráči neustále menili pozície. „Holandsko je malá krajina, ale každý hráč vo veku šesť alebo sedem rokov začínal na ulici. Tí, ktorí hrali na ulici, získali obrovskú hernú inteligenciu a intuíciu. Ale v súčasnosti takíto mladí hráči na ulici nehrajú. Ja si myslím, že ak chceme hrať pekný futbal s technicky vybavenými hráčmi, musíme sa vrátiť do ulíc a tam sa učiť. Ak má hráč individuálnu kvalitu, nemôže mu robiť problém prejsť cez jedného, dvoch alebo troch protihráčov. A každý tréner by ho za to mal pochváliť.“

„Zo všetkého, čo robíte, musíte mať radosť. Je fantastické, keď malý futbalista príde domov a povie rodičom: ‚Tréning bol úžasný, hodinu som sa hral s loptou. A potom, keď majú hráči pätnásť či šestnásť rokov, ich môžete začať zväzovať aj takticky. Ale stále by mali prichádzať do kontaktu s loptou. Väčšina trénerov na svete hovorí: ‚Prestaň hrať individuálne, prihrávaj!‘ Ale mladý chlapec by si mal loptu podržať, oklamať súperov. Toto diváci milujú.“

„Profesionálny futbal je zábava, v ktorej sa pohybuje obrovské množstvo peňazí. Ajax zarobí možno 50-60 miliónov, ale napr. Manchester United až 500 miliónov. Ak by sa v Trnave objavil nejaký vynikajúci hráč, Manchester United dá na stôl 5 miliónov a už ho má, najlepší hráči tam vždy prídu. Rozdiely sú teraz príliš veľké, je nemožné držať krok,“ hovorí.

„Neviem, či mi rozumieš, ale ja mám rád futbal. Ani neviem, ako to mám povedať,“ lúčil sa sympatický pán.