Denník N

Čo sme sa o sebe dozvedeli v roku 2020

Tento rok bol taký čudný aj preto, lebo sa v ňom stretávali dve reality: skrytá a zjavná.

Slovo vírus pochádza z latinčiny a znamená jed. Covid-19 však neotrávi každého, maskuje sa tým, že mnohí, ktorým sa dostal do tela, ostávajú navonok zdraví. Je neviditeľný, hoci spôsobuje viditeľné škody. V Európe za jeden rok zabil pol milióna ľudí – viac, ako bolo obetí občianskych vojen a teroristických útokov na tomto kontinente od 2. svetovej vojny.

Ale možno práve jeho neviditeľnosť prispieva k našej slepote voči spoločenským javom, ktoré sa pod jeho vplyvom už dejú. Tento rok bol taký čudný aj preto, že sa v ňom stretávali dve reality: skrytá a zjavná. Ani jedna sama osebe nevysvetľuje, čo prežívame.

Keď sa do Bratislavy koncom 80. rokov zatúlalo zopár novinárov zo Západu, každý z nich mal ten istý problém: hoci vedeli, ako funguje komunistický režim, voľným okom nedokázali rozoznať jeho podstatu.

Ľudia chodili po uliciach rovnako ako v Paríži a len dobrý pozorovateľ si možno všimol, že ich tváre sú o čosi zachmúrenejšie a že z času na čas sa niekde objaví záhadný rad stojacich ľudí. Z takých znakov sa však nedalo usúdiť, že spoločnosť sa dusí v neslobode a že už ňou prebubláva energia budúcej zmeny.

Tomu istému problému čelíme aj dnes. Keď sa prejdete mestom, vidíte síce rúška na tvárach ľudí, môžete si všimnúť, že pijú kávu pred kaviarňou namiesto v nej, ale z týchto znakov sa nedá usúdiť, že spoločnosť sa dusí v neistote, do ktorej ju pandémia uvrhla. A nemáme žiadnu predstavu o tom, aká veľká je energia k zmene, ktorá sa v nej zbiera.

Podobne ako v 80. rokoch, aj teraz sa totiž tá najväčšia dráma odohráva skryto.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rok 2020

Komentáre

Teraz najčítanejšie