Ján Lašák: My sme Kanadu dokázali aj drviť, od prehry ju zachránil Luongo. Potom slovenský hokej zaspal

Slovenskí hokejisti nastúpili proti Kanade v histórii majstrovstiev sveta do 20 rokov trinásťkrát. Neprehrali len na šampionáte na prelome rokov 1998 a 1999. V súčasnosti to znie nepredstaviteľne, ale Ján Lašák vtedy vychytal nulu a Slováci s Kanadou remizovali.

Dnes 41-ročný Lašák pracuje ako tréner brankárov v realizačnom tíme Craiga Ramsayho v slovenskej reprezentácii a na zväze je zároveň šéftrénerom brankárov mládežníckych reprezentácií.

Veľmi dobre pozná aj terajší ročník do 20 rokov. Patrí doň aj jeho syn Ján Lašák mladší. Osemnásťročný útočník Jokeritu Helsinki sa s tímom pripravoval vo zvolenskej bubline, tréneri ho napokon nezobrali do konečnej nominácie.

Dočítate sa:

• prečo je terajšia generácia sebavedomejšia ako „zlatí chlapci“ pri svojich začiatkoch;
• ako Lašák zareagoval na to, že tréner Petrovický nezobral na šampionát jeho syna;
• ako nie Lašák, ale Luongo zachraňoval remízu 0:0 v zápase Kanada – Slovensko;
• ktorý slovenský brankár v histórii MS do 20 rokov chytal najlepšie.

Čo hovoríte na výkon Šimona Latkóczyho proti Švajčiarsku?

Veľa ľudí bolo prekvapených, ale ja nie. Poznám našich chlapcov. „Šimpi“ je super brankár. Odmalička ho vedie Peter Kosa, v ktorom má špičkového mentora. Keďže je rovnaký ročník ako môj syn, poznám ho od desiatich rokov. Poznám jeho povahu a zručnosti. Vlani som bol za ním v americkom Madisone v USHL a vedel som, čo od neho môžem očakávať. Ten výkon bol výborný, ale nešlo o žiadny šok.

Koncom roka 1998 ste boli v podobnej situácii ako on. Tiež ste mali premiéru na majstrovstvách sveta do 20 rokov. Čo prežíva mladý brankár v takej situácii?

Ja som to mal v porovnaní s ním znásobené, pretože majstrovstvá sveta v Kanade sú s divákmi celkom iný príbeh ako bez nich. Keď som hral ja, v hľadisku bolo desaťtisíc divákov a pre chalana zo zvolenskej juniorky bolo niečo neskutočné nastúpiť vo veľkej aréne vo Winnipegu. Dnešní hráči sú o to ochudobnení, no aj tak je vždy zážitok hrať v Kanade. Záujem médií, pozornosť aj celkový servis je veľký. Je to proste sen.

Pri debute ste vyhrali nad Čechmi 3:2. Ako si na to spomínate? 

Bolo to strašne dávno. Síce si na to pamätám, ale myslím si, že by sme sa mali baviť skôr o dnešných chlapcoch ako o mne.

Pristavme sa však aspoň pri zápase s Kanadou. Ako sa vám podarilo vychytať proti nej nulu?

Kanada hrala doma prvý raz po štyroch rokoch, takže si viete predstaviť, ako na nás vybehli. Ich fyzická dominancia v prvej tretine bola neskutočná. Išli po nás strašným spôsobom.