Režisér televíznych pondelkov pracoval po úteku v obchode, nakoniec získal Emmy

„Volám sa Ernest Stredňanský, narodil som sa 4. apríla 1930 v Čadci a to znamená, že teraz mám osemdesiatpäť rokov, takže už nie som najmladší, ale v Amerike je také zaujímavé príslovie: ‚Prepáč, ja nie som starý, ja mám len over forty (vyše 40),‘“ predstavil sa.

Ernest Stredňanský je jedináčik. Otec sa z vojaka vypracoval na majora, matka bola v domácnosti. Od detstva sa venoval ochotníckemu divadlu, matke doma hrával najmä správy. Neskôr študoval na konzervatóriu herectvo. Brigádoval na stavbe Trate mládeže, kde natočil svoju prvú reportáž pre rozhlas. Na trať prišiel o brigádnikoch nakrúcať príspevok vtedajší redaktor Československého rozhlasu Ján Číž a Ernest Stredňanský sa mu prihovoril, že chce tiež niečím prispieť. Neskôr sa dostal do rozhlasu ako externý spolupracovník.

Režisér známych televíznych pondelkov

Počas štúdia sa zoznámil s režisérkou Magdou Husákovou, ktorá mu ako študentovi odporučila ísť do televízie. Spoluzakladal bratislavské štúdio Československej televízie v päťdesiatych rokoch, kde sa stal scenáristom, režisérom a šéfrežisérom umeleckého programu. Režíroval naživo hrané inscenácie známe ako televízne pondelky.

Ešte ako osemnásťročný vstúpil do komunistickej strany, aby jeho otca neuväznili. V rozhovore hovorí, že z nej neskôr ešte na Slovensku vystúpil.

„Nejako mi to prešlo,“ spomína. Podľa spisu z Ústavu pamäti národa z roku 1970 dala návrh na jeho vylúčenie z KSČ stranícka skupina a plenárna schôdza tento návrh schválila potom, čo bol Ernest Stredňanský vyšetrovaný pre trestný čin opustenia republiky.

Vpád ruských vojsk v auguste 1968 ho zastihol na vysokej pozícii v televízii. „Odchod sme niesli ťažko. Aj manželka, ale hlavne ja – boli sme presvedčení, že to bol zločinecký akt Sovietskeho zväzu. Rozhodli sme sa, že tu nemôžeme žiť. Napriek tomu, že som v tom čase bol vo veľmi vysokej funkcii v televízii. Bol som šéfrežisérom umeleckého oddelenia Československej televízie, štúdia Bratislava.“

Rozhodnutie pre emigráciu

Na odchod z Československa ho motivoval vtedajší policajný kapitán, s ktorým sa stretol ešte pri nakrúcaní v televízii a ktorý mu naznačil, že ak zostane v Československu, po invázii bude prenasledovaný.

„Jeden fantastický človek ma motivoval na odchod. Bol to kapitán, robil kriminalistu na polícii. Povedal mi, že ma sledujú a nevyzerá to so mnou dobre – že mi odporúča, aby som odišiel aj s rodinou. Zoznámil som sa s ním v televízii, kde mi robil poradcu pri veľkej inscenácii, ktorá sa týkala policajnej práce. Tam sme sa skamarátili. Veľmi mu vďačím, že ma poslal preč. Neviem, ako by som bol dopadol. Ja si myslím, že to bol dobrý človek. On v princípe tiež prehliadol, že to, čo sa deje na strane prenasledovania ľudí, je nespravodlivé, neľudské a nesprávne. Napriek tomu, že zostal robiť na polícii, tento človek videl, že v ŠtB vládne ľudská snaha po terorizovaní človeka,“ spomína Ernest.

Z Rakúska sa Ernest Stredňanský s rodinou po krátkom čase dostali do Mníchova. Rodine pomohol rakúsky producent, manžel známej rakúskej herečky, s ktorou sa Ernest Stredňanský spoznal v televízii. V Mníchove najskôr jeho manželka a neskôr aj on pracoval pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa.

Z Mníchova do USA

„Po dvoch rokoch sa začalo v rozhlasovej stanici zmrákať. Je to však iba moja osobná charakteristika dní a týždňov, v ktorých sa najskôr povrávalo, neskôr aj prakticky uskutočňovalo, znižovanie stavov redaktorov v inštitúcii, ktorá mi poskytla veľmi cenné odštartovanie mojich prvých krokov v cudzine. Nemôžem nepriznať, že myšlienku odísť do Spojených štátov by bolo bez tohto impulzu oveľa ťažšie realizovať,“ píše v knihe Drsne chlapská spoveď o odchode do Spojených štátov. Ernest Stredňanský hovorí, že viac ako Nemecko mu mentálne vyhovovala Amerika.

Po emigrácii prestalo manželstvo Stredňanských fungovať, no rozviedli sa až neskôr, už po rokoch života v Amerike.

Američan slovenského pôvodu

Stredňanský sa s celou rodinou presťahoval do Ameriky. Vďaka pracovnému pomeru v rádiu Slobodná Európa mali lepšiu možnosť dostať sa za oceán.

V Amerike Ernest Stredňanský zažíval ťažké obdobie. Na začiatku učil osem mesiacov na jazykovej škole pre diplomatov slovenčinu, no po skončení kurzu zostal bez práce. Po troch týždňoch sa zamestnal v nočnej zmene americkej večierky 7-Eleven, kde prežil prepadnutie a krádeže. Keď ho prepustili, lebo večierka ukončila svoju prevádzku, mal dôvod odísť z Fairfaxu do Monterey, kde žila jeho žena a deti. Tam si začal hľadať inú prácu.

Po piatich rokoch získal americké občianstvo. Najskôr pracoval ako predavač – no na konci cesty bola slávna televízna cena Emmy. Postupne sa dostal do komunity amerických divadelných ochotníkov, kde sa okrem iných zoznámil s Jean Hixovou. Tá ho zoznámila s riaditeľom banky v San José, ktorý bol veľkým kamarátom riaditeľa televíznej spravodajskej stanice KNTV Channel, kde Ernest Stredňanský nakoniec strávil desať rokov. Po troch rokoch získal režisérsku funkciu.

V období počas života v San José učil na State University americkú produkciu. V KNTV Channel získal najvýznamnejšie americké televízne ocenenie Emmy za produkciu a svetelné efekty.

„Program sa volal Večer v San José a vyznačoval sa tým, že som bol svetlom schopný vytvoriť nábytok a scénu, až na nejaké maličkosti. Možno stolík a fotelka tam boli naozaj, ale ostatný nábytok ako knižnica bol vytvorené svetlom. Na to sú také masky, ktorými sa to dá. Dáte ich pred reflektor a tým svetlom sa na istej ploche dá mnoho urobiť,“ vysvetľuje Stredňanský.

Na Slovensko sa vrátil až po roku 1989

Na pozvanie bývalého kolegu ešte zo Slobodnej Európy odišiel zo San José do Washingtonu, kde od roku 1986 až do svojho dôchodku v roku 1999 pracoval v Hlase Ameriky.

V Hlase Ameriky zažil aj udalosti roku 1989. Na Slovensko sa prvýkrát vrátil až po páde režimu, začiatkom deväťdesiatych rokov. Vyhľadal svoju dávnu lásku, herečku a bývalú manželku Ivana Letka, Sylviu.

Sylvia Letková po revolúcii na Slovensku pracovala ako režisérka v novovzniknutej náboženskej redakcii, odkiaľ išla na mesačnú stáž do Hlasu Ameriky. V Amerike sa v roku 1992 vydala za Ernesta Stredňanského a stala sa jeho treťou manželkou. Od roku 2005 spolu žijú trvalo v Bratislave.

 

Rozhovor bol nakrútený ako súčasť projektu Príbehy 20. storočia, ktorý podporila Európska komisia v rámci programu Európa pre občanov.