Denník N

Čas na mudrovanie o klíme už vypršal

Kniha Marka Lynasa Šesť stupňov môže motivovať k činu jedinca, no pri zásadnej otázke budúcnosti musia byť činní politici.

Naše rozhodnutia dnes definujú kvalitu a úroveň života našich potomkov a generácií po nás. Ako na nás budú spomínať? Budú nás preklínať? Budú generácie počnúc priemyselnou revolúciou v učebniciach dejepisu vykreslené ako tie, ktoré sebecky a hedonisticky na úkor budúcnosti destabilizovali klímu a biodiverzitu našej planéty?

Keď v roku 2007 britský publicista a environmentálny aktivista Mark Lynas dopísal knihu Šesť stupňov, nemyslel si, že ju bude musieť čoskoro opäť prepisovať. Prečo? Mnoho hrozieb predpovedaných odborníkmi v horizonte ďalekej budúcnosti sa začalo totiž odohrávať priamo pred našimi očami – oveľa skôr, ako sme si pôvodne mysleli.

Lynas sa pod vplyvom rozsahu neočakávaných zmien na celej planéte rozhodol neaktualizovať pôvodnú knihu, ale rovno napísať úplne novú. Pod názvom Šesť stupňov – Posledné varovanie vyšla v slovenskom preklade (Premedia, 2020) a podobne ako pri prvom vydaní nám úsmev na perách nevyčarí.

Jeden stupeň – varovanie či začiatok konca?

Nie je to tak dávno, čo slovenské média referovali o rozsiahlych požiaroch v Austrálii. Megapožiare na vzdialenom kontinente spálili 12 miliónov hektárov stepi a poľnohospodárskej pôdy. Straty na ľudských životoch boli síce relatívne nízke (33), no podľa odhadov prišla o život vyše miliarda divokých zvierat.

Keďže sme dennodenne zahltení negatívnymi informáciami, podobne apokalypticky ladené správy nás robia pasívnymi a neutralizujú objektívnosť našich obáv o podobu sveta, ktorý sme už dnes radikálne zmenili.

V porovnaní so svetom predindustriálnej éry dnes žijeme vo svete teplejšom o jeden stupeň. Laický pohľad na tento teplotný nárast intuitívne „nevetrí“ problém, veď teplota sa mení neustále. A tu pramení jeden zo zdrojov nášho problému – aj jeden stupeň je už veľa. Jednostupňové oteplenie dnes mení podobu nášho sveta a kvalitu bytia všetkého živého.

Zatiaľ čo milióny členov druhu Homo sapiens majú potrebu diskutovať a spochybňovať účinky fosílnych palív na globálne klimatické zmeny, špekulovať nad tvarom Zeme či nebezpečenstvami vakcín, ďalšie milióny tvorov prichádzajú o svoje prirodzené podmienky a rapídne sa redukujú ich počty.

V čase písania tejto recenzie sa práve roztápa arktický ľad – jeden z pohlcovačov slnečného žiarenia –, ktorého je každým rokom menej o 13 %. Menej ľadu znamená viac neodrazeného tepla, viac neodrazeného tepla znamená ďalšie otepľovanie. Grónsko a Antarktída postupne strácajú pri jednostupňovom oteplení uskladnenú vodu, ktorá podľa odhadov navýši hladiny morí o niekoľko metrov.

Pri oteplení o dva stupne, ku ktorým „usilovne“ smerujeme, topiaci sa permafrost zvýši hladiny morí zhruba o 5 metrov. Takéto navýšenie spôsobí kolaps miest, ako sú Londýn, New York či Šanghaj.

Kolaps „pľúc Zeme“ a iné katastrofy

Lynas v knihe uvádza množstvo oblastí, ktoré už dnes postihlo globálne oteplenie. Vyberám z nich jeden príklad, ktorý je každému dobre známy

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Klimatická zmena

Knihy

Príroda

Veda

Teraz najčítanejšie