Ohýbanie práva

Autor je člen predsedníctva a odborník Spolu pre otázky právneho štátu
Komentár vyjadruje osobný názor autora textu,
a nie názory advokátskej kancelárie WISE3,
v ktorej autor pôsobí ako partner.

Dlho očakávaný začiatok očkovania vakcínou proti covid-19 priniesol aj demonštráciu vládnych a parlamentných politikov, ktorí sa postavili do prvého radu. Tomuto gestu sme porozumeli, pretože bez budovania dôvery celej verejnosti nemôžeme pozitívne výsledky v boji s pandémiou očakávať. Ak na jednej strane schvaľujeme kroky vedúce k budovaniu dôvery verejnosti vo vládne opatrenia, potom rovnako razantne treba odmietnuť kroky, ktoré túto dôveru nabúrajú.

Schválenie novely ústavného zákona o bezpečnosti štátu, predovšetkým okolnosti a zvolený postup, sú príkladom účelového ohýbania práva. Ak by poslanci nezmenili pravidlá o núdzovom stave, ten by sa skončil 29. decembra. A ukončili by sa viaceré opatrenia, ktoré boli v súvislosti s núdzovým stavom zavedené. Vzhľadom na rastúce čísla infikovaných, ako aj úmrtí, by tento krok nebol v záujme občanov Slovenska. Do tejto miery sa so zmenami dá súhlasiť, okolnosti a spôsob zmeny sú však dôkazom skôr zlyhania ako zodpovedného prístupu.

„Na základe poznatkov aplikačnej praxe, kedy nie je objektívne možné vyriešiť situáciu spôsobenú pandémiou respiračného ochorenia za najviac 90 dní, sa navrhuje…“ Týmito slovami sa začína dôvodová správa k predloženému návrhu. Ak by išlo o nové vírusové ochorenie a poznatky o jeho šírení a následkoch by boli neznáme, potom aj skrátené legislatívne konanie a zmeny pravidiel hlavným hygienikom by boli namieste. Inými slovami, v marci alebo apríli 2020 by sme sa ani takémuto postupu nečudovali.

Od vypuknutia pandémie však ubehol dlhší čas a občania právom očakávajú zodpovedný prístup. Neexistuje dôležitejšia úloha vlády ako pripraviť prostriedky a infraštruktúru na zvládnutie zhoršujúcej sa situácie. Takéto odporúčanie musí vyplynúť z každej analýzy vznikajúcich rizík. Ak by takáto analýza existovala, potom by aj opatrenia boli prijímané s dostatočným časovým predstihom, ktorý by garantoval aj právo opozície a verejnosti sa k nim vyjadriť. Nakoľko takéto opatrenia neboli uskutočnené, musí vládna koalícia zachraňovať situáciu na poslednú chvíľu. Využíva na to všetky dostupné prostriedky, ale poctivého zhodnotenia príčin tejto situácie sme sa nedočkali. A pritom za vzniknutú situáciu nesie plnú politickú zodpovednosť vládna koalícia, nie čiastočnú, ako sa nás snaží presvedčiť ministerka Mária Kolíková.

Ak došlo k zlyhaniu, potom existujú dve možnosti, ako sa k nemu postaviť. Prvou je silové a hrubé presadzovanie názoru a obviňovanie „neprajníkov“ v duchu „vyhraj voľby a môžeš všetko“. Alebo po druhé, zodpovedné priznanie si zlyhaní, ospravedlnenie sa a predloženie takých opatrení, aby už k zlyhaniam nedochádzalo. Ospravedlniť by sa vládni predstavitelia mali predovšetkým a) za podcenenie zhodnotenia situácie a nástrojov potrebných na zvládnutie nárastu počtu infikovaných, b) neštandardný skrátený legislatívny postup a aj tlak na hlavného hygienika, ktoré riešenie situácie vyvolalo a v neposlednom rade c) za vytvorenie priestoru a argumentov pre šíriteľov bludov o škodlivosti očkovania.

V situácii, ktorej Slovensko a jeho občania dnes čelia, potrebujeme súdržnosť a dôveru vo vládne opatrenia. A dôveru verejnosti možno získať skôr zodpovedným prístupom ako prednostným očkovaním vládnych predstaviteľov.