Denník N

Jazyk, ktorý neprestáva zvádzať. Clarice Lispector bola viac než len ženský Kafka

Clarice Lispector. Reprofoto zo slovenského vydania antológie Všetky poviedky (Portugalský inštitút, 2019).
Clarice Lispector. Reprofoto zo slovenského vydania antológie Všetky poviedky (Portugalský inštitút, 2019).

Prečo sa oplatí objaviť brazílsku spisovateľku s výnimočným literárnym prejavom.

Začiatkom decembra uplynulo sto rokov od narodenia Clarice Lispectorovej (1920 – 1977), modernej brazílskej spisovateľky, ktorej dielo čoraz viac rezonuje u čitateliek a čitateľov po celom svete. „Je najdôležitejšou židovskou spisovateľkou od Kafku,“ vyjadril sa autor jej biografie Benjamin Moser.

Je zrejmé, že okrem samotného pôvodu ju s Franzom Kafkom spája aj mnoho prvkov v samotnej tvorbe. Clarice je však predsa len iná. Je úplne svoja. Jej štýl, jej témy, jej vlastné pravidlá, ktorým podriadila svoj literárny jazyk, ju zaradili medzi najvýraznejšie literárne osobnosti 20. storočia. A jej dielo i po desaťročiach potvrdzuje svoju odvážnu nadčasovosť.

Z exilu do literatúry

Kto bola Clarice Lispector? Z fotografií na nás pozerá etalón „femme fatale“ – nádherná tvár, absolútna grácia a predovšetkým jej nezameniteľný, ozajstný glamour, ktorý si zachovala až do úplného konca. Azda najtypickejšími sú na dobových fotografiách jej pózy s cigaretou a uhrančivým pohľadom. Okrem výrazne krásnych čŕt však v jej tvári môžeme zazrieť aj niečo fatálne, tajomné – a tak trochu temné.

Je možné, že táto osudovosť bola aj odrazom jej – od úplného počiatku – dramaticky komplikovaného životného príbehu. Narodila sa 10. decembra 1920 v Čečeľnyku (oblasť dnes patriaca Ukrajine) do židovskej rodiny, ktorá bola vzápätí poznačená hlbokou traumou spojenou s pogromami a ruskou občianskou vojnou.

Clarice mala jeden rok, keď jej rodičia s tromi dcérami našli exil na opačnom konci sveta, v Brazílii. O matku prišla ako deväťročná. Napriek ťažkým podmienkam v novej krajine sa otec rozhodol dcéram zabezpečiť kapitál, ktorý pokladal za najhodnotnejší – dobré vzdelanie.

Bol to prvý z momentov, keď Clarice svojou životnou cestou začala budovať novú tradíciu: stala sa jednou z troch žien a jedinou Židovkou študujúcou na prestížnej právnickej fakulte v Riu de Janeiro. Právo ju však vôbec nezaujímalo. Svoj talent a odhodlanie začala uplatňovať v písaní.

Už počas štúdia pracovala ako novinárka a venovala sa tvorbe vlastných textov. Prvý román Blízko divokého srdca vydala ako 23-ročná neznáma autorka. Bol to moment, ktorý sa v biografiách označuje ako prelomový – práve vtedy vkročila do brazílskej literatúry, sebavedomo a s uznaním tých, ktorých slovo zavážilo. Zotrvala v nej až do konca svojho pomerne krátkeho života.

Čarodejnica slov

Americký spisovateľ Benjamin Moser život a dielo Clarice Lispectorovej pozná do hĺbky – nielen ako autor jej biografie, ale i ako prekladateľ jej textov. V jednom zo svojich predslovov píše: „S Clarice opatrne, varoval pred niekoľkými rokmi kamarát jednu z čitateliek: Nie je to literatúra, ale čarodejníctvo.“

Podobný zážitok som mala aj ja sama, keď mi spisovateľku predstavila moja portugalská kamarátka. Niekde medzi riadkami som vnímala, že mi odovzdáva niečo výnimočné a tajomné.

V čom teda spočíva „kliatba“ Clarice? Možno v tom, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie