Denník N

Etnologička: Silvester je reset pred novým začiatkom a každodennosťou. Človeku sa zdá, že si robí, čo chce

Katarína Popelková. Zdroj - archív K. P.
Katarína Popelková. Zdroj – archív K. P.

Odborníčka na súčasné sviatky Katarína Popelková hovorí o tom, prečo oslavujeme nové začiatky, ako sa dostal do novoročných osláv ohňostroj a prečo v Madride musíte pred polnocou stihnúť zjesť dvanásť bobuliek hrozna.

V rozhovore sa dočítate aj:

  • prečo na Nový rok pijeme šampanské a zároveň si dávame predsavzatie, že prestaneme piť;
  • ktorý deň bol v minulosti na Slovensku začiatkom nového roka;
  • prečo chodili chlapci šibať dievčatá aj pred Silvestrom;
  • aká novoročná návšteva znamenala hojnosť a aká bola považovaná za nečistý živel.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award – oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku. 

Ako sa rozlúčiť s rokom 2020, za ktorým bude málokto smútiť?

Ľudia sa cyklicky vracajúce sa obdobia snažia oddeliť výraznými predelmi. Aj počas pandémie si človek potrebuje psychologicky navodiť situáciu, ktorú si spája s prechodom rokov. Pri nástupe nového roka sú tieto predely skôr radostné a majú charakter nového začiatku. Preto s príchodom nového roka spájame bujarú veselosť a predstavu, že v budúcnosti to bude lepšie ako v predchádzajúcom roku.

To sa hodí aj na rok 2020 a napriek prekážkam je fajn navodiť si osobný pocit, ktorý si spájame s týmto predelom. Aj keď formy budeme, samozrejme, musieť nejako prispôsobiť.

Oslavy nového roku sa tento rok pravdepodobne presunú z námestí a krčiem na Zoom či Skype. Dokáže nám to nahradiť symboliku, na ktorú sme zvyknutí?

Nejde o to, že ľuďom niečo dokonale nahradilo osobný kontakt, ale posledný rok ukázal, že sme sa prispôsobili a našli náhradné riešenie. To, že momentálne zostávame viac doma, sa podobá na sviatky z predindustriálneho obdobia, keď bola mobilita medzi krajinami či mestami veľmi obmedzená. Tam, kde ľudia žili a pracovali, tam aj trávili sviatky.

Sprostredkovaná komunikácia inak patrí k sviatkom od polovice 20. storočia. Ľudia boli zvyknutí komunikovať so svojimi príbuznými najskôr novoročnými pohľadnicami, neskôr cez telefón a napokon cez internet.

Katarína Popelková počas výskumu v teréne v Banskej Štiavnici. Zdroj – archív K. P.

Okrem Nového roka oslavujeme aj výročia či narodeniny, pričom vo všetkých prípadoch ide o to, že uplynul rok a Zem obehla okolo Slnka. Prečo to potrebujeme sláviť?

Aby sme mohli s novou energiou kráčať ďalej. Od stredoveku sa reflektuje, že sviatok poskytne vybočenie z normálu, bujarosť, sýtosť, radosť a trochu iné správanie ako v bežnom živote. To poskytuje človeku možnosť prežívať zase určité obdobie každodennosti, keď človek robí to, čo musí. V momentoch osláv sa mu, naopak, zdá, že robí to, čo chce. Ide o pomyselný reset pred novým začiatkom.

Oslavy sú pre nás dôležité aj preto, že žijeme v spoločenstve. Je to zdrojom našej identity a pocitu, že niekam patríme a nie sme stratení. Či už sú to spoločenstvá maličké ako rodina, alebo celá komunita. Preto žiadna kultúra na planéte nežije vo vzduchoprázdne a vníma nejaký cyklus. Keby sme nemali konvenčné kalendáre, určovala by ich príroda. Práve vďaka tomu, že ľudia sú súčasťou nejakého spoločenstva, potrebujú k nemu preukazovať príslušnosť.

Odkedy oslavujeme Nový rok prvého januára?

Univerzálnym začiatkom roka je niečo vyše tristo rokov. Dovtedy boli tieto oslavy veľmi nejednotné. Ľudia boli viazaní viac na poľnohospodárstvo a úlohu nového začiatku zastupovali prírodné cykly. Na Slovensku bol špecifický aj vplyv cirkevných sviatkov. Novoročie sa preto na niektorých miestach ešte začiatkom 20. storočia oslavovalo 25. decembra. Preto často nachádzame rovnaké zvyky počas týchto dní. Napríklad štedrovečerná hostina sa veľmi podobá novoročnému obedu.

Momentálne je Nový rok špeciálnou sviatočnou príležitosťou, ktorá je rovnaká pre ľudí po celom svete. Súvisí to s tým, že zmena občianskeho kalendára je unifikovaná pre celý svet. Je to síce len konvencia, ale ľudia sa toho držia z ekonomických príčin a kvôli meraniu času.

Skúmate najmä súčasné sviatky. Ako vyzerá tradičný Silvester 21. storočia?

K sviatkovaniu dnes patrí napríklad zúčastňovanie sa na spoločenských udalostiach. Ľudia veľmi často chodievajú na Silvestra do divadla, oslavovať do podnikov a pre tých, ktorí zostávajú doma, je veľmi častou formou trávenia sviatkov spoločné sledovanie televízneho programu. Populárne sú aj organizované turistiky, výstupy na najbližšie kopce či silvestrovské behy. Členovia rôznych záujmových združení spolu prosto trávia deň a potvrdzujú príslušnosť k svojej skupine.

Odkiaľ sa zobral zvyk vítať nový rok ohňostrojmi a petardami?

Ohňostroj je veľmi stará vec, vznikol niekedy v starej Číne okolo ôsmeho storočia, keď Číňania vynašli pušný prach a začali ním plniť bambusové tyčky. Používal sa na magické účely a odohnanie zlých síl pomocou výbuchu a ohňa. Vďaka kontaktom s Áziou sa ohňostroj dostal do Európy už v stredoveku. Napríklad na svadbe Henricha VII. na konci 15. storočia bol vôbec prvý ohňostroj na počesť slávnostnej príležitosti. Bol to veľmi nákladný spôsob zábavy, ktorý si najskôr mohli dovoliť len šľachtické dvory, no v novoveku sa stávali čoraz bežnejšími a začali sa robiť aj na prelome rokov.

Ohňostroj v Bratislave na Nový rok 2016. Foto – TASR

Svetelný a zvukový efekt, ktorý vzniká pri výbuchoch je typický tým, že je intenzívny, ale veľmi prchavý. Práve preto patrí k novoročným oslavám. Prináša svetlo do tmy a formou výbuchu a pomyselnej nádhery predstavuje pozitívny výstrel do nového začiatku. V súčasnosti mnohé mestá organizujú pompézne ohňostroje, ku ktorým pridávajú lokálne atrakcie. Ohňostroje teda majú aj ekonomický význam, keďže pútajú pozornosť turistov.

Ako sa do novoročných osláv dostalo šampanské?

Nemá žiaden kultový charakter a nejde ani o žiadnu starú tradíciu spájanú s obradmi. Napriek tomu je veľmi rozšírené a patrí do väčšiny významných udalostí. Symbolicky sa v ňom spája prchavosť momentu aj výbuch pri otvorení. Keďže šumivé víno má nálepku luxusu a berie sa ako výnimočný nápoj, ľudia majú radi aj pocit, že si ho môžu dovoliť.

Prvý deň nového roka si dávame rôzne predsavzatia. Najčastejšie chudneme, prestávame piť či fajčiť. Aj tu ide o čerstvý začiatok?

Áno, vychádza to aj z predstavy, že prvý deň nového cyklu má dobrú atmosféru na veštby. Je to magický čas, v ktorom sa veci, ktoré sa udejú, môžu opakovať. Preto si ľudia dávali veľký pozor. Na Slovensku pretrváva napríklad povera, že kto urobí nejakú chybu, napríklad na Nový rok zaspí, tak bude celý rok meškať. Kto sa na Nový rok poháda, bude sa hádať celý rok. Preto bolo dôležité robiť veci v ten deň lepšie.

Novoročné oslavy v austrálskom Sydney. Foto – AP

Ktorý spôsob trávenia novoročných osláv vo svete sa vám páči najviac?

Oslavy na madridskom námestí Puerta del Sol. Keď začnú hodiny odbíjať dvanástu, každý ma v ruke strapec hrozna. Pri každom údere by mali ľudia stihnúť zjesť jednu jeho bobuľku. Ak sa to podarí, človek bude po celý rok šťastný. Napriek tomu, že to pôsobí magicky, tento zvyk má, ako mnoho iných, praktický význam. Vznikol v prvej polovici 19. storočia práve preto, že miestni vinári mali veľkú úrodu hrozna. Na prelome rokov ho ponúkali za veľmi výhodné ceny a potrebovali spraviť takúto marketingovú akciu. Veľmi sa mi to páči, asi aj preto, že pochádzam z vinohradníckeho regiónu.

V minulosti chodili 29. decembra chlapci šibať dievčatá, aby dievčatá nemali vredy. Šibačka sa nám spája skôr s Veľkou nocou, ako sa tento zvyk dostal do novoročných osláv?

Ešte začiatkom 20. storočia boli zachytené silvestrovské oslavy, počas ktorých mládenci obchádzali domy svojich susedov v slamených sukniach a v každom dvore sa tancovalo a spievalo. Časť tých slamených sukní potom zvykli v každom dvore nechať, aby dobre niesla hydina. Ďalším typom obchôdzok boli spomenuté šibačky mladých a slobodných dievčat, ktoré mali byť zdravé celý ďalší rok. Musíme si uvedomiť, že spôsob trávenia dní v roku veľmi dlho určovala cirkev a iba niekoľko momentov bolo možné venovať zábave. Advent bolo obdobie prísneho pôstu a zábava mohla byť až na Štefana. Po Silvestri prišli zase cirkevné sviatky. Išlo teda iba o krátke momenty zábavy. Tie sa väčšinou odohrávali formou takýchto obchôdzok, keď chlapci chodili navštevovať dievčatá.

Prečo prvou návštevou v roku nemohla byť žena?

Ženy sa ešte začiatkom 20. storočia považovali za návštevu, ktorá by mohla uškodiť hospodárstvu, pretože každá žena mohla byť striga. Ľudia na svojich hospodárstvach záviseli, bolo treba ochrániť hydinu, dobytok a dom. Pocit, že žena je nečistý živel prinieslo pravdepodobne kresťanstvo a v roľníckom spoločenstve bol symbolom plodnosti vždy muž. Najlepšie preto bolo, keď na Nový rok ako prvé prišlo malé chlapča z dolného konca, keďže to symbolizovalo rast zdola hore. Kto prišiel po prvom návštevníkovi, už bolo jedno. Dôležité bolo zabezpečiť prvý magický moment. Preto, ak sa nejaká žena objavila pri dvore priskoro, bolo ju treba od plota odzdraviť tak, aby nevošla do domu.

Katarína Popelková. Zdroj – archív K. P

Veľa novoročných tradícií sa spája s jedlom. Nemohla sa napríklad jesť hydina, aby šťastie neuletelo, či ryba, aby neuplávalo. Prečo sa veľa tradícií spája práve s potravou?

Jedenie je univerzálnou biologickou potrebou. Kultúrne a znakové stránky stravovania sa však veľmi líšia. Nie je jedno, v akom významnom momente človek je, čo je a s kým to je. Je napríklad veľmi dôležité, či vás niekedy niekto ponúkne alebo si pri niektorých príležitostiach dvakrát rozmyslíte, či jedlo odmietnete. Začiatok roka je rituálne veľmi dôležitý a ľudia si ho spájali s možnosťou určiť, ako bude vyzerať ten ďalší. Tomu prispôsobili aj jedlá.

Čo sa teda malo a nemalo jesť?

Bolo treba jesť to, čo pre nich symbolizovalo hojnosť. Napríklad šošovica pre jej mnohosť či podobu s mincami. Zvykli sa robiť aj dlhé rezance obsypané orechmi, ktoré predstavovali bohaté klasy. Jedlo sa aj bravčové mäso, ktoré bolo symbolom bohatstva, tučnoty a zdravia. Zajac, vták či ryba boli, naopak, nevhodné, lebo symbolizovali šťastie a bohatstvo, ktoré uletí, ujde či odpláva.

Majú takéto povery a tradície miesto v 21. storočí? Je dôležité, aby sa zachovali?

Nazdávam sa, že ich nemusíme programovo zachovávať ani im veriť. Dôležité je robiť to tak, ako chceme. Napríklad preto, lebo to tak robila moja mama a evokuje mi to sviatočnú atmosféru. Rituálom sviatkov venujeme energiu preto, že nás robia spokojnými.

Tento rok sme netradičným spôsobom trávili Veľkú noc, Dušičky aj vianočné sviatky. Je to príležitosť pre ďalší výskum?

Áno, lebo zistíte, aký je človek vynaliezavý. Ukazuje sa potreba predelu v každodennom živote a ľudia hľadajú spôsob, ako si ten pocit nastoliť v nových podmienkach. Keď sa blížia nejaké sviatky, väčšinou vieme, aký pocit si chceme navodiť. Ak nemáme príležitosť urobiť to tak ako vlani, nájdeme nejaký podobný spôsob.

V celom tomto roku nemôžeme mať v rámci výskumu priamy kontakt s respondentmi, či chodiť na podujatia, ktoré zvyčajne etnograficky mapujeme. Obraciame sa preto na výskum cez online nástroje. Tie nám ukazujú, že sa nám v žiadnom prípade nezliali každodenné a sviatočné dni. To, aby zostali oddelené, potrebujú ľudia aj celé spoločenstvá. Táto potreba neklesá ani v modernej, ani v pandemickej dobe.

Katarína Popelková (1965)

Vyštudovala národopis na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Od roku 1987 pôsobí v Ústave etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied ako vedecká pracovníčka. Venuje sa témam ako súčasné sviatky, urbánne štúdium v etnológii, vinohradnícke mesto, sociálna komunikácia, sociálna identita, stereotypy a transformačný proces po roku 1989. V roku 1996 získala ako členka autorského kolektívu medzinárodnú cenu G. Pitre – S. Salomone Marino za dielo Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, v rokoch 2001 a 2013 získala Cenu Slovenskej akadémie vied. Od roku 2011 vedie projekty základného výskumu orientované na súčasné sviatky a rituály na Slovensku. V roku 2014 sa ako editorka i autorka podieľala na tvorbe publikácie Čo je to sviatok v 21. storočí na Slovensku?

Človek

ESET Science Award

História

Podcast Denníka N

Rozhovory

Kultúra, Veda

Teraz najčítanejšie