Denník N

Marcinková zo Za ľudí: So Sulíkom sme sa skúšali veľakrát koordinovať. Nevyšlo to, v koalícii si ide freestyle

Vladimíra Marcinková. Foto N - Tomáš Benedikovič
Vladimíra Marcinková. Foto N – Tomáš Benedikovič

Formou, akou sme hlasovali o ústavnom zákone o núdzovom stave, sme len nahrali kazisvetom a konšpirátorom, vraví poslankyňa Vladimíra Marcinková.

Vladimíra Marcinková (29) je poslankyňa parlamentu za stranu Za ľudí, predtým pracovala v prezidentskej kancelárii pre Andreja Kisku. V rozhovore hovorí:

  • prečo bolo hlasovanie o ústavnom zákone o núdzovom stave kolektívnym zlyhaním;
  • ako sa jej darí skĺbiť prácu v parlamente s materskou;
  • či koalícia dokáže rokovať o dôležitých veciach s opozíciou
  • aj prečo sa strane Za ľudí nedarí vytvoriť koaličný tandem s SaS.

Jeseň a nástup druhej vlny pandémie vás zastihol na materskej. Koľko času denne stíhate venovať politike či jej sledovaniu?

I keď som si plánovala, že počas šestonedelia, o ktorom sa hovorí ako o kritickom období po pôrode, sa budem venovať výlučne dieťaťu, nepodarilo sa to. Na rokovanie parlamentu sa dostal zákon o obmedzení prístupu k interrupciám, ktorý ma veľmi skoro – len týždeň po pôrode – vyhnal do poslaneckých lavíc.

Netešilo ma to, ale považovala som za svoju povinnosť pomôcť zabrániť prijatiu tohto zákona. Skĺbiť prácu poslankyne a skoré materstvo je pre mňa každodennou skúškou. No neviem si predstaviť, že by som čo i len jeden deň neotvorila e-maily a nesledovala, čo sa deje.

Kedy si cez deň nachádzate čas na politiku?

Paradoxne toho najviac spravím, keď dojčím. Vtedy je dieťa poslušné, spolupracuje. Ja mám zatiaľ slúchadlá v ušiach, viem tak vybaviť telefonáty a odpovedať na emaily. Počas dní, keď zasadá parlament, mi často pomáha mama alebo svokra.

Ako ste spomenuli, počas materskej ste už niekoľkokrát boli v parlamente, aby ste sa zúčastnili na hlasovaní. Prvý raz, keď sa rozhodovalo o sprísnení interrupcií. Vtedy ste išli hlasovať, aj keď nemal kto zostať doma s dcérou a pred parlamentom ju kočíkoval váš asistent. Bolo to ťažké rozhodovanie?

Veľmi. Necítila som sa dobre. Hlasovanie o tomto zákone bolo vyhlásené s minimálnym časovým predstihom. Musela som improvizovať a vziať dieťa so sebou, čo som nerobila rada. A bála som sa aj odsúdenia verejnosťou. Už sme to v minulosti zažili pri Lucii Ďuriš Nicholsonovej, ktorá musela pár dní po pôrode prísť do parlamentu.

Napriek tomu, že si len plnila svoje povinnosti, u veľkej časti verejnosti sa to nestretlo s pochopením. Materstvo vnímam citlivo, bála som sa nepochopenia, ale bola to hraničná situácia. Išlo o každý jeden hlas, čo sa ukázalo aj na výsledku hlasovania, keď návrh nakoniec neprešiel.

Tento týždeň ste do parlamentu išli opäť, tentoraz na neštandardné hlasovanie o ústavnom zákone umožňujúcom predĺžiť núdzový stav, na ktorom povolil hlavný hygienik svojou vyhláškou účasť poslancov s pozitívnym testom na koronavírus. Bolo toto rozhodovanie ísť do Národnej rady ťažšie ako pri sprísnení interrupcií?

Áno. Ešte pár hodín pred začiatkom schôdze som mala veľmi zmiešané pocity a musela som si v sebe veľmi dlho obhajovať, prečo tam idem.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

      Za ľudí

      Slovensko

      Teraz najčítanejšie