Denník N

Môže sa vydať, na rozvod či miesto v azylovom dome však nemá dostatočný vek – detská nevesta v USA

Jedno z najznámejších Banskyho diel: Dievča s balónom. Foto - banksy.co.uk
Jedno z najznámejších Banskyho diel: Dievča s balónom. Foto – banksy.co.uk

V legislatívnych zboroch jednotlivých amerických štátov sú zákonodarcovia v súlade s názorom svojich voličov presvedčení o tom, že štát nemá čo zasahovať do súkromných rozhodnutí občanov.

Keď ľudia počujú slovné spojenie detská nevesta (nevesta mladšia ako 18 rokov), predstavia si zväčša krajiny na africkom či ázijskom kontinente, prípadne niektoré náboženské komunity, ktoré si udržujú svoje zvyklosti aj v západných štátoch, čo nie vždy musí byť v súlade s tamojšími zákonmi či spoločenskou dohodou.

Detské nevesty sú však realitou napríklad aj v Spojených štátoch amerických, a to oveľa prítomnejšou, ako by si mnohí predstavovali. Len štyri americké štáty (Delaware, New Jersey, Minnesota, Pensylvánia) majú požadovaný minimálny vek na uzavretie manželstva 18 rokov; v ostatných štátoch sa smie pár, v ktorom jeden alebo obaja nedosiahli 18 rokov, zosobášiť na základe povolenia jedného z rodičov alebo sudcu či po preukázaní dôkazu o tehotenstve.

V dvadsiatke štátov podľa UNICEF-u neexistuje vôbec žiadny vekový limit, čo znamená, že zosobášiť sa smie aj 12- či 13-ročné dieťa. Napríklad do Missouri, ktoré je v tejto otázke veľmi laxné, cestujú ľudia kvôli takýmto manželstvám aj tisíce kilometrov.

V USA napriek snahám aktivistiek a aktivistov neexistuje federálny zákon o zákaze detských manželstiev, ktoré, mimochodom, ministerstvo zahraničia označuje za príklad „vážneho porušovania ľudských práv“ a za ktoré kritizuje iné krajiny.

Štátom schvaľované zlo

V 87 percentách prípadov amerických detských manželstiev ide o dvojicu, kde je nevestou veľmi mladé dievča a ženíchom (oveľa) starší muž. V prvej dekáde 21. storočia do takéhoto manželstva vstúpilo takmer 250-tisíc dievčat a predpokladá sa, že v druhej ich bude len o niečo menej, hoci viaceré štáty prijali prísnejšiu legislatívu. Platí totiž, že sila zvyku je smerodajnejšia ako litera zákona, ktorý sa navyše dá všelijako vykladať či rovno obísť.

V niektorých štátoch však stále pretrváva názor, že taký zákon netreba, lebo deti sú pred sexuálnymi predátormi (takéto „manželstvá“ sú často len legalizáciou nerovných vzťahov, kde sa dá len ťažko hovoriť o súhlase zo strany neplnoletej) chránené aj inak.

Každý, kto aspoň trochu pozná túto problematiku, dobre vie, že to nie je pravda. Rovnako ako sú falošné argumenty, že sociálne úrady alebo inštitúcie na ochranu detí a mladistvých vedia vytypovať a riešiť „problémové“ rodiny.

Dnes 36-ročná Donna Pollardová sa v trinástich rokoch ocitla v zariadení pre deti s poruchami správania. Situácia u nich doma nebola dobrá – po otcovej smrti zostala sama so psychicky labilnou matkou, ktorá ju pravidelne bila a nemala o ňu záujem.

V štrnástich sa Donna zoznámila s mužom, čo pracoval v zariadení a mal o 15 rokov viac. Prišlo ku klasickému „groomingu“, keď si ju jej budúci manžel omotal okolo prsta tým, že si ju vôbec všímal, venoval jej pozornosť, správal sa k nej ako ku dospelej (vrátane sexu) a sľuboval jej, že spolu budú navždy.

V šestnástich Donnu a jej priateľa so súhlasom jej matky zosobášili v Tennessee. Nikto im nekládol žiadne otázky, nikoho netrápil nevestin mladý vek. „Bolo to chladné a pôsobilo to ako transakcia, úradníčka na matrike ani len nezdvihla oči od svojho počítača,“ hovorí Donna.

Jej manželstvo bolo zlé, manžel ju izoloval od priateľov aj známych, keď sa chcela prihlásiť na strednú školu, odmietli ju s tým, že aj tak ako vydatá žena asi skoro otehotnie. Nebol nikto, kto by jej povedal, že takto škola postupovať nemôže, lebo je to nezákonné.

Donnine pokusy ujsť zo vzťahu plného bitiek a škrtenia neboli úspešné. Síce sa smela vydať, ale ešte nemala 18 rokov, takže si sama nemohla prenajať byt a dokonca ju odmietli aj v azylovom dome pre týrané ženy, lebo neplnoletých tam prijímali len s matkami ako súčasť rodiny v ohrození. Dokonca ani žiadosť o rozvod nemohla sama podať pred dovŕšením 18 rokov.

Rozviedla sa ako 20-ročná, vtedy už mala takmer dvojročnú dcéru. V tomto veku aj konečne začala chodiť na strednú školu. Jej exmanžel ju prenasledoval a emocionálne vydieral ešte roky po rozvode.

Donnu do nešťastného a nerovného manželstva vohnala

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie