Denník N

Nádej je nesmrteľná

Ilustračné foto – TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Prajem vám všetkým, aby ste nemuseli svoju životnú energiu a čas míňať na susedské spory, aby vám stačilo, čo máte, aby ste prijali fakt, že naozajstný život je neustále riešenie konfliktov.

Požiadali ma z Rotary klubu Frýdek-Místek o online sviatočnú úvahu, ktorá by poslucháčov naladila do pohody. Prekérne zadanie. Zosumarizoval som ešte raz myšlienky, ktoré sa vzťahovali k roku 2020.

Rok sa začínal očakávaním zmien. V atmosfére bolo cítiť nádej.

Rok sa končí – a sme svedkami mnohých sklamaní. Cítiť strach a neistotu. Hľadajú sa „vinníci“ a „ochrancovia“.

To zázračné slovo pohoda. Čo však to slovo dnes znamená? Naše plné stoly verzus deti v tábore Moria na Lesbose? Naša demokracia verzus narušené osobnosti pri politickom kormidle?

Sedemnásteho novembra tohto roku, na námestí, kde sme v 89. stáli na tribúnach a vzývali slobodu, som pozeral do tvárí ľudí a videl som temný dav.

Ako dieťa holokaustu mám rozvinutú citlivosť na riziko násilia. Ako fanúšik dialógu celý život hľadám spôsob, ako sa rozprávať s človekom iného názoru a áno – aj s nepriateľom.

Kde však je v neistých časoch demarkačná línia, za ktorou prepukne násilie, a kde hranica dialógu, keď neprebieha tvárou v tvár, ale v anonymnom priestore sociálnych sietí?!

A potom sú tu otázky, ktoré si kladiem ako človek generácie na odchode. Akú stopu zanechávame a komu odovzdávame štafetu? A kam ukazujeme prstom do budúcnosti?

Vidím to takto: Svet je jeden pre všetkých. Globalizácia nie je ideológia, ale fakt súčasnosti. Ploty medzi náboženstvami a politickými vierami sú nabité vysokým napätím – prekážajú. Ľudia na okraji sú naším svedomím – aj oni sú my. Pády na hubu sú nepríjemné, ale poučné. Negatívne emócie sú síce dobrá marketingová karta, ale otvárajú dvere do ničoty. Budúcnosť má ženskú tvár.

Rúška na našich tvárach mnohým sňali masky.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie