Mizofónia: Aké je to, keď zvuky odporne páchnu
Partner vám navaril úžasnú večeru. Veľmi sa snaží, thajské karí je spoločnou spomienkou na romantické chvíle na dovolenke. Ale keď začne jesť, viete, čo príde – začujete, ako sa jeho zuby snažia schrúmať arašidy na prach, a namiesto lásky pocítite odpor, jemný náznak dávivého reflexu, dokonca akýsi spravodlivý hnev. Telo chce okamžite odísť, zbaviť sa zdroja príšerného zvuku. Rozum vie, že utiecť nemôžete. Chytá vás panika. Musíte sa tváriť, že je vám dobre a jedlo vám chutí, lebo partnera chcete aj po večeri.
Spoločný čas pri sviečkach by vás mal príjemne naladiť, v skutočnosti je vaše telo plné adrenalínu, pripravené bojovať. Partner chce vďaku a lásku, ale z vás ju ešte nejaký čas nedostane, pretože telo je nasiaknuté potlačenou agresiou. Pekná večera? Nie pre vás. Psychicky vás vyčerpáva hneď niekoľko vecí súčasne.
Ľudia sa pre vás nedelia iba na známych a neznámych, sympatických alebo nesympatických, ale aj tých, ktorí jedia potichu, ktorí jedia tak, ako keby mali v ústach zosilňovač, a tých, ktorí jedia úplne bez okolkov nahlas. Od tých posledných musíte utekať. Od úplne všetkých musíte utekať v prípade, ak jedia čipsy alebo ak ukazujú jedenie čipsov v reklame, pretože si myslia, že je to lákavé. Nie pre vás.
