Pápež je proti, no Argentína povolila interrupcie. Ide o zdravie žien, vraví prezident
V uliciach Buenos Aires sa v utorok aj napriek pandémii zhromaždili tisíce ľudí. Na veľkoplošných obrazovkách si prišli pozrieť výsledok dlhoočakávaného hlasovania v senáte.
Rozhodovalo sa o povolení interrupcií, ktoré už schválila dolná komora argentínskeho parlamentu. Zákon však ešte musel prejsť senátom. Ľudia, ktorí stáli v uliciach hlavného mesta, si pamätali, ako pred dvoma rokmi senátori a senátorky uvoľnenie pravidiel pre interrupcie odmietli.
V Argentíne tak vtedy ostal v platnosti zákon z roku 1921, ktorý interrupcie povoľoval do 14. týždňa tehotenstva, a to iba v prípade, ak išlo o znásilnenie, prípadne bol ohrozený život alebo zdravie matky.
Senát to tentoraz po dvanásťhodinovej debate zmenil a aktivisti veria, že to môže pomôcť podobným hnutiam v ďalších štátoch Latinskej Ameriky.
Príde dominový efekt?
Interrupcie sú stále vo väčšine štátov Latinskej Ameriky povolené iba vo výnimočných prípadoch. Výnimkou je Uruguaj, Kuba, Guyana, niektoré časti Mexika a Francúzska Guyana, ktorá je územím Francúzska.
V iných krajinách sú interrupcie zakázané úplne, napríklad v Nikarague alebo Dominikánskej republike je zákon ešte prísnejší ako v Argentíne.
Regionálny šéf Human Rights Watch José Miguel Vivanco si myslí, že nový zákon by mohol mať dominový efekt, ktorý bude viesť k uvoľneniu pravidiel v ďalších štátoch. Prirovnáva to k roku 2010, keď katolícka Argentína schválila manželstvá párov rovnakého pohlavia.
O tri roky neskôr sa pridali Brazília a Uruguaj, potom nasledovali ďalšie štáty.
„Odkaz je jasný: vždy bude obrovský odpor ultrakonzervatívcov, no ak rodný štát pápeža mohol legalizovať interrupcie, prečo by to nemohli urobiť aj ďalšie štáty regiónu?“ pýtal sa Vivanco na Twitteri.
V Argentíne sa proti povoleniu interrupcií postavila najmä cirkev, ktorá má v krajine veľký vplyv – aj preto, že ide o rodisko pápeža Františka. Ten sa priamo k situácii v Argentíne nevyjadroval, no v novembri prirovnal interrupciu k riešeniu
