Denník N

Pre postcovidový svet Slovensko potrebuje hospodársku víziu

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

S veľmi obmedzeným množstvom zdrojov máme ako krajina šancu globálne excelovať len vo veľmi obmedzenom počte oblastí.

Autor je výkonný riaditeľ Americkej obchodnej komory

„Plány sú bezcenné, ale plánovanie je všetko,“ zvykol hovoriť americký prezident Dwight Eisenhower. Vládni, ministerskí, politickí a vybraní nezávislí experti  už niekoľko mesiacov plánujú obnovu slovenskej postcovidovej ekonomiky. Po sérii letných diskusií koncom septembra ministerstvo financií predstavilo dlhoočakávaný Národný integrovaný reformný plán s názvom Moderné a úspešné Slovensko. Súbor navrhovaných početných reformných opatrení má zabezpečiť do desiatich rokov výrazné priblíženie sa k priemeru EÚ v HDP na obyvateľa z minuloročných značne podpriemerných 74 percent na prijateľných 92 percent v roku 2030. Realita bude s najväčšou pravdepodobnosťou iná, ale samotný proces prípravy plánu prinútil zodpovedných politikov a širšiu odbornú verejnosť zamyslieť sa nad ďalším ekonomickým smerovaním našej krajiny.

Zdá sa, že minimálne dohoda o konečnom cieli je jasná. Vyhnúť sa pasci stredného príjmu, resp. rýchlo sa z nej vymaniť. Povedané jednoduchým jazykom, chceme naďalej ekonomicky rásť, a to rýchlejšie ako ostatné krajiny EÚ, a nie iba rok, dva, či tri, ale celé jedno desaťročie a ideálne aj po jeho skončení. Aktuálne už máme politickú aj odbornú zhodu na nástrojoch, ako takýto dlhodobý rast zabezpečiť, a vláda stihla zaslať svoj plán obnovy Bruselu ešte tesne pred Vianocami.

Teória o bohatstve 

Je však nutné pripomenúť, že ani najlepší svetoví ekonomickí experti na ekonomický rast nepoznajú zaručený recept na zdravý a udržateľný rast bohatstva krajiny. Hlásia sa preto prevažne k jednému z dvoch základných rastových ekonomických táborov, a to k neoklasikom alebo prívržencom endogénneho rastu.

Neoklasikov vyzbrojil nosným modelom nositeľ Nobelovej ceny Robert Solow. Ekonomický rast je podľa Solowa tvorený troma faktormi: prácou, kapitálom a technológiou. Pracovná sila a kapitál sú v našom svete ohraničené, ale technológie limity nepoznajú. Štatistici rátajú príspevok práce a kapitálu (závislý od úspor) k hospodárskemu rastu, čo je relatívne jednoduché, a zvyšný rast, väčší ako práca a kapitál dohromady, pripisujú celkovej produktivite faktorov vrátane technologického pokroku a efektívnosti. Teória však nevysvetľuje, ako zabezpečiť samotný technologický pokrok.

Naproti tomu priaznivci teórie endogénneho rastu, medzi ktorej protagonistov patria ďalší nobelisti, ako sú Paul Romer a Robert Lucas, zdôrazňujú, že rast je výsledkom endogénnych faktorov, a nie externých vplyvov. Hospodársky rast katalyzujú nekonečné investície do ľudského kapitálu, inovácie a vedecké poznatky.

Je preto správne, že medzi našimi plánovanými reformami nechýba dôraz na vzdelávanie, vedu a výskum plus inovácie.

Empirické štúdie však ukazujú, že pre rast sú dôležité štyri faktory: dopyt po produktoch a službách, dostupnosť špecifických technológií na výrobu konkrétnych produktov alebo služieb, schopnosť firiem aplikovať technológie určené na ich výrobu s cieľom uspokojiť dopyt na trhu, a aj kvalita inštitúcií v krajine, kde sa firmy nachádzajú. Pod inštitúcie spadá aj stabilné makroekonomické prostredie, ale bolo by chybou si myslieť, že iba vytvorením stabilného ekonomického prostredia automaticky zabezpečíme rýchle tempo ekonomického rastu. Na rýchly rast musia tvorcovia politík vytvoriť prostredie, v ktorom môžu podnikatelia vo svojich firmách vybudovať organizačné a technologické kapacity potrebné na využitie príležitostí, ktoré ponúka trh, vysvetľuje tvorbu  prosperity bývalý britský minister pre vedu a inovácie David Sainsbury vo svojej novej knihe Windows of Opportunity: How Nations Create Wealth.

Druhý stupeň je už nedostatočný

Michael Porter, profesor na Harvard Business School, hovorí o odvetviach, ktoré patria k jednotlivým stupňom pomyselného medzinárodného ekonomického rebríka. Tvrdí, že existujú štyri odlišné stupne národného konkurenčného rozvoja: faktorový (napr. využívanie pôdy či ťažba nerastných surovín), investičný plus tie poháňané inováciami a finálne bohatstvom.

Slovensko je aktuálne na druhom, t. j. investičnom stupni.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie