nedeľa

Nemáš peniaze? Daruj čas!

Podľa posledných výskumov sa vyše štvrtina Slovákov vo veku od 15 rokov aspoň raz za rok zapojila do dobrovoľníctva.

Alžbeta Brozmanová Gregorová (1979) je vysokoškolskou pedagogičkou na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Vyštudovala Pedagogickú fakultu UMB, odbor sociálna práca. Momentálne je riaditeľkou občianskeho združenia Centrum dobrovoľníctva a na materskej dovolenke. Foto N – Daniel Vražda

Dobrovoľník je človek, ktorý slobodne a bezplatne pracuje pre iných. Domáce upratovanie do toho nepatrí. Podľa posledných reprezentatívnych výskumov sa vyše štvrtina Slovákov vo veku od 15 rokov aspoň raz za rok zapojila do dobrovoľníctva. Na webe ju kolegyne charakterizovali ako človeka, ktorý vybaví všetko a vo všetkom nájde zmysel. ALŽBETA BROZMANOVÁ GREGOROVÁ.

Čo si môžeme predstaviť pod názvom Centrum dobrovoľníctva?

Sme občianske združenie, fungujeme pätnásť rokov a sme také typické servisné centrum v oblasti dobrovoľníctva. Snažíme sa poskytovať služby dobrovoľníkom alebo ľuďom, ktorí by nimi chceli byť, ale aj organizáciám, ktoré s dobrovoľníkmi pracujú alebo chceli by. Hlavným cieľom je rozvíjať myšlienku dobrovoľníctva, aby bolo dobrovoľníkov viac.

Dosah vašich aktivít?

Pôsobíme v celej Banskobystrickej župe. Veľa aktivít máme v Banskej Bystrici, ale služby poskytujeme celému kraju. Tým, že máme medzinárodné projekty, máme presah aj mimo kraja a Slovenska.

Ako ste sa vy konkrétne dostali k dobrovoľníctvu?

K dobrovoľníctvu som sa dostala počas štúdia na vysokej škole. Začali sme robiť dobrovoľnícke kampane, to znamená nahovárať študentov, aby sa stali dobrovoľníkmi. Neskôr sme prešli k iným aktivitám. Do Centra dobrovoľníctva som sa dostala v roku 2001. To, čo učím na vysokej škole, robím v centre.

Centrum má veľa aktivít od poradenstva až po vedu a výskum. Koľko ľudí ich manažuje?

Od minulého roku máme jednu pracovníčku na plný úväzok a štyri kolegyne na dohodu.

Keď sa povie dobrovoľnícka organizácia alebo dobrovoľník, u mnohých to vyvoláva v lepšom prípade predstavu desiatich ľudí, ktorí čistia potoky, lesy alebo sadia stromčeky, v horšom dobrovoľníka v armáde proruských separatistov na Ukrajine. Predpokladám, že je za pojmami aj niečo iné a viac. Čo je to?

Pre dobrovoľníctvo musia byť splnené tri základné kritériá. Dobrovoľník musí robiť zo slobodnej vôle, bezplatne a v prospech niekoho iného okrem členov svojej domácnosti. Stretávame sa s tým, že dobrovoľníkmi označujú aj ľudí, ktorí nimi nie sú.

Je dobrovoľníkom aj človek, ktorý si odpykáva náhradný trest alebo civilnú vojenskú službu, či kolektív firmy, ktorá to má v podmienkach?

Nie. Človek na civilnej vojenskej službe nemal veľmi na výber. To nie je slobodná vôľa. Civilka i náhradný trest sú z vonkajšieho donútenia, hoci tí ľudia môžu pracovať v oblastiach typických pre dobrovoľníctvo. Napríklad ľudia odkázaní na dávku v hmotnej núdzi si ju majú odpracovať. Nebudem hovoriť, či je to dobre alebo zle, ale do zákona sa dostalo, že forma, ktorou to môžu robiť, je aj dobrovoľníctvo. Odporuje to zákonu o dobrovoľníctve.

Teda je to dobre alebo zle, že sa to dostalo do zákona?

Nie je to dobre. Ak ide o všeobecne prospešnú službu, nevolajme ju dobrovoľníctvo, ale nejako inak. My hovoríme, že je to nevoľníctvo.

A čo kolektív firmy, ktorý sa zúčastňuje na dobrovoľníckych aktivitách?

Firemné dobrovoľníctvo má dva problematické momenty. Často tam chýba slobodná vôľa. Druhý moment je, že býva platené, lebo veľakrát chodia pomáhať počas pracovnej doby. Preto sa v niektorých krajinách hovorí o firemnom darcovstve. Firma daruje

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 71837 z vás dostáva správy e-mailom