Zverejnenie úradných záznamov o posledných týždňoch Milana Lučanského môže mať len malý vplyv na desaťtisíce ľudí, ktorí si názor na okolnosti jeho smrti vytvárajú na sociálnych sieťach.
Ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú (Za ľudí) predbehli špekulácie a výmysly známych dezinformačných kanálov. Verejnosti podsúvali, že Lučanského vo väzbe zbili alebo ho tam zavraždili.
Pozreli sme sa na tri konkrétne príklady:
- tvrdenie bývalého novinára Milana Žitného o tom, že Lučanského zbili dozorcovia,
- tvrdenie webu aeronet.cz, že je takmer nemožné obesiť sa na teplákovej bunde,
- konšpiračné teórie bývalého pracovníka SIS Forischa o Lipšicovi a spol.
1. Tvrdenie Milana Žitného
Krátko po Lučanského smrti poskytol bývalý novinár Milan Žitný rozhovor denníku Pravda, ktorý redakcia zverejnila aj v zvukovej podobe, nielen v štandardnom prepise. Žitný emotívne opisoval, ako Lučanského zbili dozorcovia.
Podľa jeho verzie bývalý policajný prezident pred tromi týždňami porušil predpis a ležal na posteli v čase, keď nemal. Dozorca sa s ním strkal, privolal si troch kolegov a spoločne Lučanského dobili.
„Tí ho zbili tak… dokopali ho do tváre, do tela tak, že ho museli previesť do prešovskej nemocnice. Tam neboli schopní to riešiť, tak ho odviezli do Ružomberka,“ hovoril Žitný.
Žitného verzia má pravdivý základ v tom, že Lučanský mal 9. decembra v cele úraz, pre ktorý ho najprv vyšetrili v Prešove a následne ho poslali na operáciu do vojenskej nemocnice v Ružomberku.
K tomuto základu Žitný pridal príbeh o bitke, ktorý je v rozpore s doteraz známymi zápismi, ako aj s tým, čo ešte za svojho života tvrdil samotný Lučanský.
Čo hovoria záznamy
Žitný tvrdil, že Lučanského „dokopali do tváre, do tela“, žiadne takéto zranenia však nehlásili lekári z väzenskej nemocnice v Trenčíne, ktorých sa na to pýtali úradníci ministerstva spravodlivosti aj okresná prokuratúra z Prešova.
„Pri klinickom vyšetrení ani vyšetrení CT neboli zistené iné stopy úrazu. Napríklad výrazný opuch mäkkých tkanív v oblasti očnice či zlomenina tvárových kostí. Ošetrujúcim lekárom nebolo vyslovené podozrenie zo spáchania trestného činu ublížením na zdraví inou osobou,“ napísal riaditeľ nemocnice Miloš Drgo 18. decembra prešovskej prokuratúre.
Z informácií Denníka N zároveň vyplýva, že len v trenčianskej nemocnici, kam Lučanského previezli po operácii, ho vyšetrovalo sedem lekárov z rôznych odborov. Ďalší lekári a zdravotný personál sa o neho starali v Ružomberku a v Prešove.
Pokiaľ by mal na tele stopy po bitke, pri ošetrení by si ich museli všimnúť zdravotníci z troch rôznych nemocníc, ktorí by o tom mohli vypovedať.
Čo tvrdil Lučanský
Na sociálnych sieťach sa ujal skreslený príbeh, že ministerka spravodlivosti Mária Kolíková tvrdila, že Lučanský si poranil oko pri nešťastnom páde a následne sa mu stav zhoršil pri robení kľukov.
Žitný takúto verziu označil za lživú a z klamstva obvinil Kolíkovú: „Nech je každému jasné, že klame pani Kolíková, klame každý, kto tvrdí, že si udrel oko pri cvičení.“
Žitný opomenul, že s takouto verziou neprišla Kolíková, ale Lučanský. Ostatní ju len citovali ako jeho vlastné vysvetlenie tohto úrazu.
Napríklad dozorca poručík Marek Verešpej už 10. decembra do úradného záznamu napísal, že túto verziu mu povedal Lučanský v prvej chvíli, keď u neho pri kontrole spozoroval zranenie oka.
„Vysvetlil mi, že v noci nemohol spať, prechádzal sa po cele, pristúpil si šľapku, zapotácal sa a udrel sa do rohu postele,“ citoval dozorca Lučanského odpoveď.
Vyhlásenie advokáta
To isté zopakoval Lučanský aj inšpekcii ministerstva spravodlivosti, ktorá ho navštívila vo väzenskej nemocnici v Trenčíne. A v tomto duchu komunikoval aj verejne – pár dní po úraze nechal v médiách zverejniť stanovisko, že si úraz spôsobil sám.
„K zraneniu môjho klienta nedošlo úmyselným a ani cudzím zavinením,“ oznámil Lučanského advokát Matúš Beresecký vo vyhlásení, ktoré 13. decembra zverejnila agentúra TASR.
Žitný v rozhovore pre Pravdu povedal, že aj tento rozpor má vysvetlenie: Lučanský vraj mlčal, pretože by ho inak obvinili z útoku na verejného činiteľa a preložili by ho do inej väznice.
Na Žitného a niektorých ďalších šíriteľov podobných tvrdení chcú podať trestné oznámenie zástupcovia Zboru väzenskej a justičnej stráže. Oznámili to v pondelok v otvorenom liste.
Trvá Žitný na svojej verzii aj po tom, čo príbeh o bitke vylúčili úradné záznamy?
Denníku N sa Žitný odmietol vyjadriť s vysvetlením, že Denník N podľa neho pracuje pre vládu Igora Matoviča. „Denníku N ako tlačovému orgánu súčasnej vlády, ktorý ma v minulosti špinil, žiadne vyjadrenia neposkytujem,“ reagoval na otázky.
Kto je Žitný
Milan Žitný je bývalý rešpektovaný novinár, ktorý sa začiatkom 90. rokov podieľal napríklad na odhalení Mečiarovej kauzy Tisova vila. V období mečiarizmu bol známy ako redaktor Rádia Slobodná Európa, už dlhšie však v žiadnom médiu nepracuje.
Ako znalec pomerov 90. rokov vystupoval v dokumentárnom seriáli RTVS Mafiáni – aj spoločne s Lučanským, ktorého nazval v materiáli denníka Pravda svojím kamarátom.
Autorom scenára k dokumentom o slovenskom podsvetí bol spisovateľ Gustáv Murín, ktorý sa v súčasnosti takisto angažuje na podporu Lučanského a na Facebooku inicioval výrobu odznakov s nápisom Všetci za Milana, ktoré napodobňujú odznaky All for Jan.
Žitný je dodnes citovaný aj niektorými štandardnými médiami ako „bezpečnostný analytik“, časť novinárov však k nemu pristupuje s rezervou. Dôvodom sú jeho špekulatívne vyjadrenia z minulosti, ktoré pravidelne vyhovovali strane Smer.
Napríklad počas prezidentských volieb 2014, keď sa Robert Fico snažil diskreditovať Andreja Kisku ako scientológa, v rozhovore pre Pravdu hovoril, že je oprávnené Kisku z väzieb na scientológov podozrievať.
„Hovorí ako spindoktor Smeru“
Tesne po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej zase v rozhovore pre český denník Mladá fronta Dnes tvrdil, že vrah „chcel destabilizovať štát“. Toto jeho vyjadrenie okamžite prevzal napríklad dezinformačný web Hlavné správy, ktorý sa v tom čase nekriticky postavil na stranu Smeru.
„Milan Žitný hovorí ako spindoktor Smeru, akoby bol zamestnaný na úrade vlády. Neverím mu. On má svoje záujmy, hrá svoje hry, nejde mu o pravdu a férové vyšetrenie veci,“ komentoval to krátko po vražde pre denník Postoj novinár Aktualít Marek Vagovič.
Za vrahov napokon súd uznal Miroslava Marčeka a Tomáša Szabóa (Szaboá neprávoplatne), pričom ich motívom nebola podľa rozsudku destabilizácia štátu, ale peniaze.
Z objednávky vraždy obžalovali Mariana Kočnera a Alenu Zsuzsovú, ktorých prvostupňový súd vlani oslobodil, o veci ešte rozhodne Najvyšší súd. V prípade Kočnera mala byť podľa obžaloby motívom pomsta za Kuciakove články.
Žitný zaujal dezinformačnú scénu aj v lete 2018 pri kauze únosu vietnamského občana, ktorá sa dotýkala hlavne bývalého ministra vnútra zo Smeru Roberta Kaliňáka. Odhalenia o použití slovenského vládneho špeciálu na prelet vietnamskej delegácie z Bratislavy do Moskvy priniesli Denník N a nemecký Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Žitný sa aj vtedy snažil odkloniť pozornosť od Smeru. Opäť pre denník Pravda povedal, že kauza únosu je koordinovanou akciou médií a prezidenta Andreja Kisku. Jeho vyjadrenie aj v tomto prípade nekriticky prevzali dezinformačné weby.
Príbeh využil Blaha i Lučanská
Aj posledné Žitného vyjadrenia o Lučanského smrti využili politici Smeru. Verziu o zbití dozorcami hneď prevzal poslanec Smeru Ľuboš Blaha, ktorý ju ďalej šíril na Facebooku.
„Vypočul som si rozhovor s bezpečnostným analytikom Milanom Žitným, a ak sa potvrdí len stotina z toho, čo hovorí, tak treba pozatvárať polovicu vlády,“ písal Blaha.
Rovnako sa o Žitného slová oprela aj manželka Milana Lučanského, ktorá začala v posledných dňoch verejne komunikovať na Facebooku.
Keď Denník N v sobotu upozornil, že Lučanský si podľa vlastných vyjadrení dozorcov pochvaľoval, Martina Lučanská tieto zistenia odmietla práve s využitím Žitného verzie.
„Ak sa na neho vrhli štyria s obuškami a kondičkou, nemal šancu. Napriek tomu viem, že jeho povaha a situácia, v ktorej bol, mu nedovolila priznať sa,“ písala Lučanská.
2. Dezinformačný aeronet.cz
Druhým príkladom je „tvorba“ portálu aeronet.cz, ktorý je jedným z najznámejších českých dezinformačných portálov.
Už niekoľko rokov vytvára konšpiračné teórie okolo udalostí, ktoré hýbu verejnou mienkou. Ľudia šíria články tohto webu napriek tomu, že sú anonymné a autor sa pod nimi podpisuje ako „vedúci kolotoča“.
Aeronet v piatok 1. januára zverejnil v článok, v ktorom okrem iného spochybnil tvrdenie dozorcov, že Lučanský sa obesil na teplákovej bunde. Vraj je to nepravdepodobné.
„Teplákovina nie je konopný povraz. Má tendenciu naťahovať sa, a keď sa zatočí a zmotá, tak slučka nedokáže na krk vytvoriť tlak na zaškrtenie vzduchovej trubice.“
Pohľad do mediálneho archívu pritom ukazuje, že teplákové súpravy sa v slovenských i českých celách bežne využívajú aj pri pokusoch o samovraždu.
Rok 2007. Na policajnej stanici v Liptovskom Hrádku sa obesil zadržaný 64-ročný muž, využil na to teplákovú bundu.
Rok 2013. V Prahe vo väzobnej väznici sa na teplákoch pokúsil obesiť Otakar Tomek podozrivý z vraždy deväťročného dievčaťa. O pár dní neskôr v nemocnici zomrel.
Rok 2016. V policajnej cele v Hnúšti spáchal samovraždu muž zadržaný pre krádež, zabil sa pomocou šnúrky z teplákov.
Jeden z bývalých väzňov pred pár rokmi televízii Markíza povedal, že ak je človek odhodlaný zabiť sa, tak si cestu nájde. „Obesiť sa môže aj na rôzne motúzy vyrobené z bielizne či oblečenia,“ rozprával novinárom.

Vymyslel si Sorosov majdan
Hoci je aeronet.cz anonymný, českí novinári zistili, že tajomným „vedúcim kolotoča“ je Čech Marek Pešl, ktorý sa v minulosti pokúšal podnikať na internete. Začiatkom minulého roka ho vypátrali, ako sa schováva v Trenčíne, keďže v Česku čelí exekúciám.
Do slovenskej politiky sa Pešl snažil zasahovať aj po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, keď si vymyslel príbeh o tom, ako na Slovensko priletel spolupracovník Georgea Sorosa, ktorý organizuje štátne prevraty.
Fámy o v skutočnosti neexistujúcom Sorosovom revolucionárovi následne prevzali aj slovenské dezinformačné médiá, napríklad Zem a Vek či Hlavné správy, ktoré tiež v prvých dňoch po vražde konšpirovali o štátnom prevrate.
3. Exsiskár Forisch
Ovplyvňovať verejnú mienku sa pravidelne pokúša aj bývalý príslušník Slovenskej informačnej služby Pavol Forisch, ktorému poskytuje nekritický priestor hlavne dezinformačné rádio Infovojna.
Podobne ako niekdajší pokladník Smeru Fedor Flašík sa snaží do Lučanského smrti zatiahnuť advokáta, dvojnásobného exministra a jedného z kandidátov na post špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica.
„Forisch: Ak by Lučanský vypovedal všetko, čo vie, Lipšic by dostal doživotie za vraždu Valka, Kuciaka, prevrat aj za Gorilu,“ písal webový portál Infovojny s odkazom na Forischa deň po Lučanského smrti.
Podobne ako Flašík, ani on neponúkol žiadne zdroje, napriek tomu sa aj jeho tvrdenia ujali na sociálnych sieťach, kde sa dostali k desaťtisícom ľudí.
Osvedčený konšpirátor
Bývalý pracovník SIS, ktorý v minulosti komunikoval aj s exposlancom SaS Jozefom Rajtárom, dlhodobo šíri sprisahanecké teórie o dianí na Slovensku a pravidelne podáva trestné oznámenia – napríklad na organizátorov protestov Za slušné Slovensko.
O vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej tvrdil, že je za ňou skupina Penta, ktorá vraj konala s vedomím exprezidenta Andreja Kisku, advokáta Lipšica, bývalého šéfa SIS Jozefa Magalu a súčasného šéfa SIS Vladimíra Pčolinského. Do tejto svojej teórie si teraz dosadil aj smrť Milana Lučanského.
Akú vierohodnosť majú Forischove tvrdenia?
Na jeseň 2018 Forisch rozšíril sfalšovaný dokument týkajuci sa europoslankyne SaS Lucie Ďuriš Nicholsonovej, ktorý mal dokazovať, že politička bola kedysi v Kanade vyšetrovaná pre prostitúciu.
Na dokumente bolo zle napísané Nicholsonovej meno, boli tam štylistické chyby, sfalšované bolo aj logo polície. Politička získala aj oficiálne vyjadrenie kanadskej polície, že ide o zjavný podvrh. Fáma sa však už predtým ujala na Facebooku a Nicholsonová ju označila za útok, ktorý sa jej osobne dotkol.
„Forisch ešte predtým rozposlal 150 poslancom parlamentu, teda aj Rajtárovi, list, že som slúžka Penty a že aj Kiska je slúžka Penty a spolu ideme založiť stranu, čo sa ukázalo ako hlúposť. ‚Kanada‘ už bola oveľa špinavšia – a pre mňa aj oveľa bolestivejšia – vec. Chodila som po ulici s deťmi a kdekto po mne vykrikoval, že som prostitútka z Kanady,“ komentovala to neskôr politička.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Vladimír Šnídl


































