Denník N

Prečo futbal áno, ale školstvo nie? Pretože sa ťažšie ignoruje

Trnavská City Aréna - Štadión Antona Malatinského v deň slávnostného otvorenia v sobotu 22. augusta 2015. Foto N – Tomáš Benedikovič
Trnavská City Aréna – Štadión Antona Malatinského v deň slávnostného otvorenia v sobotu 22. augusta 2015. Foto N – Tomáš Benedikovič

Futbal s politikou nespája iba korupcia. Aj politike rovnako ako futbalu rozumie každý. Preto je pre politikov taký dôležitý.

Futbal musí vláda podporovať, pretože na Slovensku dáva prácu približne 19-tisíc ľuďom, nechal sa pred pár dňami počuť predseda vlády. Skutočne pôsobivý argument, najmä pri porovnaní so situáciou v slovenskom školstve. V tom pracuje asi 150-tisíc ľudí a podpora zo strany štátu zostáva aj naďalej mizerná. V čom to teda je, že zatiaľ čo futbal je prioritou vlády, školstvo ostáva na chvoste jej záujmu?

Futbal a politika patrili k sebe odjakživa a nie je to iba korupcia, čo majú spoločné. Futbalu, presne ako politike, rozumie predsa každý. Od intelektuála po absolventa len povinnej školskej dochádzky. Na jeho pochopenie netreba špeciálne vzdelanie, vedomosti, poznanie. Cieľ hry je totiž jasný. Lopta v súperovej bráne. A keďže loptu a nejaký materiál na dve brány nájdu v každej dedine, žiadny iný šport sa mu v jeho masovosti nevyrovná.

Príliš silný sociálny fenomén

Futbal je však v našich geografických podmienkach viac než jednoduché kopanie do lopty. Správne poznamenal Robert Fico: ide o príliš silný sociálny fenomén na to, aby mu vláda nevenovala pozornosť. A to bez ohľadu na (športové) výsledky reprezentantov alebo miestnych klubov.

Fanúšikom futbal pomáha vytvárať kolektívnu identitu. Aj preto sa na štadiónoch zhlukujú rôzne typy ľudí. Vrátane tých, ktorí sú v bežnom živote sociálne vylúčení, lebo práve na tomto mieste nachádzajú zmysel svojho života. Niekedy v úprimnom fandení a sledovaní hry, inokedy v ničení mobiliáru. Vo voľbách sa však počíta aj ich hlas.

Účasť na štadióne dáva indivíduu priestor na prejavenie svojich emócií. A zo slovenskej verejnej diskusie o právach imigrantov, Maďarov či homosexuálov je jasné, že emócie nezvyknú bývať len pozitívne. Aj z tohto dôvodu je práve správanie fanúšikov na štadiónoch objektom záujmu odborníkov na výskum pravicového extrémizmu.

V kričiacom dave sa totiž jednotlivec správa inak. Skrytý v mase zvyšuje svoju dôležitosť, zbavuje sa strachu pred trestom, prestáva vnímať ťaživú realitu spoločenských noriem a slušného správania.

Naše cudzie nezdary

Pre politikov je futbal mimoriadne dôležitý, pretože okrem vplyvu na sociálnu identitu pozitívne vplýva na posilňovanie národného sebavedomia. Samozrejme, v prípade, ak mužstvo zažíva úspechy. V Nemecku existujú desiatky štúdií o vplyve národného mužstva na vývoj nemeckého národného povedomia; semináre k téme vzťahu medzi politikou a futbalom sa pravidelne vypisujú študentom sociálnych vied.

Ak sa futbalistom darí, lepšie sa zabúda na dôsledky zlého spravovania vecí verejných. Vyplavené emócie pomáhajú potláčať racionálne uvažovanie o politických škandáloch. Ľudia sa predsa musia baviť a politici veselo kradnúť ďalej. Kto by rozmýšľal nad spôsobom financovania nového štadióna, ak sa v ňom fanúšik cíti lepšie a môže si cez prestávku ešte aj nakúpiť?

Nielen úspechy, ale aj nezdary futbalistov môžu mať na ľudí pozitívny účinok. Veď kde inde by mohli otvorene prezentovať svoje nenávistné názory, kde inde by mohli prejaviť svoju frustráciu, ak nie práve na štadióne. Za každý nezdar viniť niekoho iného je predsa charakteristickou črtou slovenského národa.

Dôvody na pustenie žilou v štátnom rozpočte práve na rekonštrukciu alebo výstavbu nových futbalových stánkov sú teda jasné. O to smutnejšie sa tento plán javí v situácii, keď vláda budovanie štadiónov vníma ako svoju prioritu namiesto toho, aby radšej investovala do výstavby nových univerzitných campusov. Kedy sa naposledy premiér na nejakej osobitnej tlačovej konferencii venoval téme modernizácie slovenského školstva? A to z osobitne vyčlenených prostriedkov, nie z tej každoročnej odrobinky.

Priority pred voľbami

Žalostnejšie vyznieva futbalová priorita vlády v situácii, keď sa minister školstva nechá počuť (Sme, 21. 8. 2015), že z nástupného platu učiteľa (589,50 eur) by dokázal vyžiť aj on. Však si to predsa vyskúšal počas svojho štúdia v zahraničí, takže nejaký začínajúci učiteľ, trebárs aj s manželkou na materskej a hypotékou na krku, to musí zvládnuť tiež. Počuť toľko entuziazmu z úst svojho ministerského zástupcu si učitelia pred začiatkom nového školského roku vari ani nezaslúžili.

Vláda pred voľbami ukázala svoje priority. Je si totiž vedomá, že pre väčšinu slovenskej spoločnosti bude jednoduchá hra a za ňou skryté záujmy finančných oligarchov vždy dôležitejšia než hodnota vzdelania. V spoločnosti, ktorej prekážajú imigranti, homosexuáli, etnické menšiny, ale trebárs aj rampy pre vozičkárov, sa tomu azda ani nemožno čudovať.

Ľudia potrebujú chlieb a hry, hovorilo sa odjakživa v spojitosti s jednoduchšími národmi. Slováci nato ešte potrebujú aj futbalové štadióny. Najmä, ak sa termín volieb neodvratne blíži.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie