Vladimír Šnídl
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) dala v pondelok večer zverejniť úradné záznamy týkajúce sa pobytu bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského vo väzbe.
Denník N približuje päť najdôležitejších, ktoré opisujú podmienky Lučanského väzby, zranenie oka z 9. decembra 2020 a aj to, ako ho vo väzenskej nemocnici navštívila ministerská kontrola.
Zverejnené záznamy pochádzajú z troch rôznych inštitúcií, podpísali sa pod ne pracovníci väzenia v Prešove, vedenie väzenskej nemocnice v Trenčíne či vysoký úradník ministerstva spravodlivosti.
Medzi materiálmi je aj úradný záznam o výpovedi dozorcu, ktorý 29. decembra poobede kontroloval Lučanského celu, následne zistil, že sa na poschodovej posteli obesil, a pokúšal sa ho s kolegami zachrániť.
Aktualizácia 5. januára: Do článku sme doplnili ešte dva dokumenty, ide o žiadosť Milana Lučanského používať mobilný telefón a o jej zamietnutie.
Dokument č. 1: podmienky väzby
O Lučanského väzbe rozhodla v nedeľu 6. decembra sudkyňa Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, následne ho eskortovali do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Prešove.
Prvý zverejnený dokument vznikol v pondelok 7. decembra v prešovskej väznici, má názov Návrh na prijatie bezpečnostných opatrení v súvislosti s umiestnením obvineného Milana Lučanského.
Vedúci oddelenia ochrany Róbert Kravčák opisuje navrhovaný režim Lučanského väzby, dokument je následne podpísaný aj riaditeľom zariadenia Norbertom Kundrákom.
Keďže Lučanský bol v prísnej kolúznej väzbe, ktorá mala zabrániť možnému ovplyvňovaniu svedkov či iných obvinených, navrhli mu samostatnú celu a zákaz kontaktu s inými väzňami či väzobne stíhanými.
„Navrhuje sa vykonávať režimové činnosti s obvineným tak, aby neprichádzal do kontaktu s inými obvinenými či odsúdenými v ústave,“ píše sa v návrhu.
Na konci je stručné zdôvodnenie, prečo navrhujú takýto režim: „Návrh opatrení je spracovaný z preventívno-bezpečnostných dôvodov, pretože ide o bývalého vrcholového funkcionára Policajného zboru.“
Dokument č. 2: dozorca zistil zranenie
Aj druhý zverejnený dokument vypracovali v prešovskej väznici. Pochádza z 10. decembra, ide o výpoveď dozorcu poručíka Mareka Verešpeja, ktorý deň predtým pri kontrole zistil Lučanského zranenie oka.
Pre toto zranenie ho neskôr previezli na operáciu do vojenskej nemocnice v Ružomberku. „Dňa 9. 12. v presne nezistenom čase do 7.45 hod. došlo k zraneniu obvineného Milana Lučanského,“ píše sa v úvode záznamu.
Dozorca uvádza, že ráno kontroloval Lučanského v cele a všimol si „začervenané spodné viečko pravého oka“. Spýtal sa, ako sa mu to stalo, a Lučanský podľa záznamu povedal: „To nič nie je, udrel som sa.“
Dozorca Verešpej sa ho spýtal, či chce ošetrenie lekára, čo Lučanský najprv odmietol.
Akým spôsobom sa Lučanský údajne udrel?
„Vysvetlil mi, že v noci nemohol spať, prechádzal sa po cele, pristúpil si šľapku, zapotácal sa a udrel sa do rohu postele,“ citoval dozorca Lučanského odpoveď.
Lučanský ešte toho dňa absolvoval vo väznici hodinu a pol trvajúcu poradu s obhajcami, po ktorej sám požiadal o lekárske vyšetrenie. Vysvetlil to tým, že po zranení ešte v cele cvičil a zdravotný stav sa mu zhoršil.
„Počas presunu do cely sa obvinený Lučanský dožadoval zdravotnej starostlivosti. Po konzultácii s ústavnou lekárkou bol o 15.00 hod. predvedený na lekárske ošetrenie, pričom uviedol, že k zhoršeniu stavu jeho poranenia došlo počas dňa v dôsledku cvičenia,“ píše sa ďalej.
V závere záznamu je pripojená rukou písaná poznámka, aby nadriadení preskúmali správnosť postupu pracovníka väznice.
Dokument č. 3: ministerská kontrola
Tretí dokument pochádza zo 16. decembra a vypracovali ho na ministerstve spravodlivosti. Obsahovo je najkomplexnejší.
Lučanský sa v tom čase zotavoval vo väzenskej nemocnici v Trenčíne, kam ho previezli po operácii v Ružomberku. V utorok 15. decembra prišla do nemocnice inšpekcia z ministerstva spravodlivosti, aby preverila jeho zranenie a postup dozorcov.
Inšpekciu tvorili štyria pracovníci ministerstva: generálny riaditeľ sekcie trestného práva Richard Sviežený, riaditeľ odboru väzenstva, sekcia trestného práva Bronislav Pongrác, riaditeľ odboru probácie, mediácie a prevencie kriminality Samuel Burský a poradca ministerky Pavel Zbojek.
Zverejnený dokument je zápisom z tejto kontroly, vypracoval ho o deň neskôr Sviežený.
V prvej časti je spísaný obsah toho, čo kontrole povedali riaditeľ trenčianskej nemocnice Miloš Drgo a jeho zástupca primár neurologického oddelenia Dušan Poliak.
Na úvod približujú, že Lučanský sa v Ružomberku podrobil operačnému zákroku, ktorý trval zhruba hodinu. Pracovníci nemocnice ďalej uviedli, že Lučanského stav je „bez komplikácií, žiadne iné zranenia v rámci vstupnej zdravotnej prehliadky neboli zistené“.
Kontrola skúmala aj to, či si zranenie oka mohol spôsobiť sám. Lekári takúto verziu odmietli a následne ani ministerská kontrola nemala pochybnosti.
„Nemocnica TN neeviduje žiadne poranenie alebo stopy na krku, ktoré by mohli viesť k podozreniu, že si chcel sám ublížiť (overené vizuálne v rámci rozhovoru s obvineným).“
Úradníci sa následne pýtali, či Lučanskému nemohol spôsobiť zranenia iný človek. Citovaný primár povedal, že zranenie síce považuje za „zriedkavý úraz“, ale že je podľa neho reálne, že Lučanský mohol zakopnúť a udrieť sa o konštrukciu postele.
Primár výslovne odmietol možnosť, že by Lučanského zranenia spôsobil niekto iný. Keby totiž došlo k bitke, mal by aj iné zranenia než len krvnú zrazeninu za okom.
„Podľa jeho (primárovho) názoru, ktorý je podporený dlhoročnou praxou vo väzenskom lekárstve, k vzniku úrazu nedošlo cudzím zavinením, keďže následky po útoku inej osoby na tvárovú časť obvineného by boli rozsiahlejšie a neboli by limitované výlučne na ‚očnú guľu‘. V prípade fyzického útoku na obvineného by boli na tvári a tele obvineného ďalšie charakteristické znaky spojené s cudzím zavinením, najmä stopy po údere do tvárovej časti – poškodenie očnice, fraktúra čelovej alebo jarmovej kosti a iné. Žiadne uvedené znaky na tvári obvineného neboli prítomné, rovnako ani na tele obvineného. Z týchto dôvodov ošetrujúci lekár vylúčil cudzie zavinenie.“
Lučanského skúmal v Trenčíne aj psychiater, ktorý skonštatoval, že „nezistil žiadne psychiatrické ochorenie, respektíve potrebu psychiatrickej intervencie“.
Napriek tomu ho umiestnili na psychiatrické oddelenie, pretože tam Lučanského zdravotníci mohli nepretržite sledovať pomocou kamery.
„Z bezpečnostných dôvodov je aktuálne umiestnený na psychiatrickom oddelení nemocnice TN, a to výlučne z dôvodu možnosti jeho stáleho monitorovania kamerovým systémom umiestneným v cele (bez možnosti nahrávania; nejde o bezpečnostný, ale o medicínsky monitoring), ktorý je nepretržite 24/7 pod vizuálnou kontrolou zdravotného personálu ústavu.“
Podľa záznamu sa inšpekcia rozprávala aj so samotným Lučanským, ktorý im zopakoval verziu, ktorú povedal aj dozorcom v Prešove.
„Podľa vyjadrenia v noci z utorka (8. 12. 2020) na stredu (9. 12. 2020) nadránom nemohol spať a pohyboval sa po cele bez svetla, pričom zakopol o papuču a narazil si oko o posteľ. V danej chvíli nepociťoval žiadnu bolesť ani potrebu ošetrenia, cez deň navyše cvičil v cele s vlastnou váhou.“
Lučanský ďalej vysvetľoval, prečo po prevoze do Trenčína poskytol médiám prostredníctvom obhajcu Matúša Bereseckého vyhlásenie o svojom zranení.
V tom čase sa totiž objavili v médiách nepotvrdené informácie, že Lučanský mal vo väzbe „potýčku“. Lučanský to vyvrátil vyhlásením, že sa poranil sám a neúmyselne. Toto jeho stanovisko publikovala 13. decembra agentúra TASR.
„Obvinený uviedol, že obhajca ho pri návšteve upovedomil o rôznych dezinformáciách, ktoré o jeho zranení a zdravotnom stave zverejňujú médiá, čo bol dôvod na poskytnutie jeho následného vyjadrenia pre médiá prostredníctvom obhajcu,“ povedal ministerským úradníkom.
Lučanský ďalej zhodnotil správanie Zboru väzenskej a justičnej stráže – či už v prešovskej väznici, alebo v nemocnici v Trenčíne.
„Činnosť personálu ZVJS a jeho postupy pri zaobchádzaní s obvinenými hodnotil pozitívne (i s vyjadrením ‚Chlapi sú zlatí, tu aj v Prešove‘), neuviedol žiadnu sťažnosť.“
Na konci dokumentu je zhrnutie, že „členovia kontrolnej komisie sú jednomyseľne presvedčení, že zranenie nebolo spôsobené inou osobou a že postup ZVJS bol adekvátny a zákonný“.
V závere sa navyše píše, že dôvod na pochybnosti nedal ani záznam kamery z väznice v Prešove, ktorá snímala dianie medzi večerom 8. decembra a večerom 9. decembra, keď sa Lučanskému toto zranenie prihodilo. V dokumente nie je uvedené, čo presne kamera snímala, pravdepodobne išlo o kameru snímajúcu chodbu pred celou.
Dokument č. 4: odpoveď prokuratúre
Ďalší zverejnený dokument vypracovala nemocnica v Trenčíne v piatok 18. decembra. Ešte počas Lučanského pobytu požiadala prešovská okresná prokuratúra zdravotníkov z Trenčína o informácie k zraneniu.
Riaditeľ nemocnice Miloš Drgo odpovedal v podobnom duchu, v akom komunikovali aj s kontrolou z ministerstva spravodlivosti.
„Mechanizmus vzniku zranenia korešponduje s vyjadrením menovaného, pretože pri klinickom vyšetrení ani pri CT vyšetrení neboli zistené iné stopy úrazu. Napríklad výrazný opuch mäkkých tkanív v oblasti očnice či zlomenina tvárových kostí, alebo kostí tvoriacich očnicu,“ píše Drgo.
Nemocnica z toho dôvodu prokurátorom napísala, že nepredpokladajú cudzie zavinenie. „Na základe vyššie uvedených skutočností nebolo ošetrujúcim lekárom vyslovené podozrenie zo spáchania trestného činu ublížením na zdraví inou osobou.“
Dokument č. 5: čo videl dozorca
Posledný dôležitý dokument už priamo súvisí s Lučanského obesením, ku ktorému došlo 29. decembra popoludní. Ide o úradný záznam výpovede dozorcu podpráporčíka Jaroslava Vaška, ktorý toho dňa najprv kontroloval Lučanského celu, potom videl jeho nehybné telo a následne sa podieľal na snahe o jeho záchranu.
Do záznamu uviedol, že obesenie spozoroval o 16.39 hod., keď Lučanský nereagoval na výdaj večere. „Vyzval som menovaného na odobratie stravy. Menovaný ani na opakovanú výzvu nereagoval. Cez bufetové okienko som videl, že nehybne leží na posteli,“ vypovedal Vaško.
Následne s druhým dozorcom vstúpili do cely. V úradnom zázname to opísal takto: Lučanský ležal na posteli. Z kontextu vyplýva, že išlo o spodnú časť poschodovej postele. Ležal na bruchu, okolo krku mal otočenú teplákovú bundu, ktorá bola uviazaná o hornú konštrukciu postele.
„Zistili sme, že menovaný leží na bruchu s hlavou tesne nad čelom postele, okolo krku mal jedenkrát otočenú ústavnú teplákovú bundu, ktorá bola uviazaná o hornú konštrukciu poschodovej postele.“
Dozorca vypovedal, že okamžite stlačil núdzové tlačidlo na vysielačke, Lučanskému následne uvoľnili hlavu z teplákovej bundy a položili ho na podlahu. Jeho kolega volal operátorovi, aby privolal záchranku, a následne sa pokúsili Lučanského zachrániť.
„Bezodkladne sme začali poskytovať prvú pomoc dýchaním z úst do úst a masážou srdcového svalu. V priebehu oživovania bol prinesený defibrilátor, ktorý sme podľa návodu inštalovali na hrudník obvineného a ďalej sme pokračovali v oživovaní,“ vypovedal dozorca.
Výpoveď sa končí tým, že približne o 16.58 hod. prišla záchranka, ktorá v oživovaní pokračovala. „Po zabezpečení základných životných funkcií bol obvinený Lučanský v čase 17.30 hod. prevezený rýchlou záchranou službou do FNsP Prešov.“
Dokumenty č. 6 a 7
Medzi zverejnenými dokumentmi je aj žiadosť Milana Lučanského o používanie mobilného telefónu. Podpísal ju 12. decembra, keď sa zotavoval vo väzenskej nemocnici v Trenčíne. Do formulára uviedol ako kontaktnú osobu manželku Martinu.
Jeho žiadosť zamietol 23. decembra policajný vyšetrovateľ.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
