Obesenie, jar, pondelok, muži stredného a vyššieho veku. Ako, kedy a kto najčastejšie pácha samovraždy

Fakt, že ročne si vo svete siahne na život približne 11,4 zo 100-tisíc obyvateľov, uviedol v roku 2017 vo svojej štúdii Samovražednosť – závažný zdravotno-spoločenský problém s možnosťami prevencie popredný český odborník Martin Anders z Psychiatrickej kliniky 1. lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Prahe.

Samozrejme, jedna z hlavných otázok sa v súčasnosti týka toho, do akej miery sa na suicidálnych pokusoch a dokonaných samovraždách podieľa pandémia covidu-19. Odpoveď je prekvapujúca.

„Zatiaľ nemáme celorepublikové aktuálne dáta. Tesne po prvom lockdowne na jar nám na klinike narástol počet pacientov, ktorých sme prijímali pre samovražedné pokusy. Teraz v zime však poklesol,“ vysvetľuje Anders.

Až budúcnosť spoľahlivo určí počty, ale aj formy a spôsoby, akými si ľudia siahajú v tomto období na život. Údaj z Prahy – pokles samovražedných pokusov pacientov hospitalizovaných na veľkej českej klinike teraz v zime oproti jari – ukazuje, že ide o zložitý a pomerne málo prebádaný jav. Samovraždy majú pritom viac obetí ako dopravné nehody.

Českí odborníci považujú za záslužný počin, že Babišova vláda v roku 2020 schválila Národný akčný plán prevencie samovrážd, nič podobné predtým v Česku nebolo. A na Slovensku nie je doteraz.

Wertherov efekt a vlna samovrážd

Účinným nástrojom prevencie samovrážd je zodpovedná mediálna prax. Nejde iba o metódy bulváru, ktorý často do nebezpečných detailov opisuje osobné tragédie, čím vysiela signál, ako na to, a dáva tak svojím spôsobom návod.

Široko zdieľané a do detailov opísané prípady (v súčasnosti osobná tragédia bývalého šéfa polície Milana Lučanského) môžu spôsobiť spustenie akejsi lavínovej reakcie v zámeroch a rozhodnutiach deprimovaných čitateľov. Dôsledkom necitlivého informovania médií o tejto problematike je aj Wertherov efekt. Ide o označenie pre „vlnu podobných samovrážd“.

V súčasnosti je na Slovensku pozorne sledovanou témou výskyt samovražedných pokusov medzi väzňami – 41 za rok nie je málo.

Český národný akčný plán má samostatné opatrenie 1.4.3. To uvádza nevyhnutnosť revízie postupov väzenských zariadení vrátane väzobných väzníc s ohľadom na problematiku prevencie sebapoškodzovania a samovražedného konania s dôrazom na bezpečnosť prostredia a obmedzovanie dostupnosti prostriedkov na vykonanie samovraždy. Súčasťou opatrenia sú aj školenia pre zamestnancov zboru väzenskej a justičnej stráže.

Termín plnenia – december 2018. Rozpočet – 5 miliónov korún z rozpočtu ministerstva spravodlivosti.

Ak sa vrátime na Slovensko, treba pripomenúť v súčasnosti približne 50 väzňov z radov exponovaných osôb z čias Ficovej a Pellegriniho vlády. Nonstop dozor nad nimi bez predchádzajúceho posudku znalca z oblasti psychiatrie nie je možný. Ak by aj bol, človek, ktorý sa pre taký zúfalý čin rozhodne, si podľa odborníkov spôsob nájde. Aj bez ostrých predmetov, jedu, liekov, zbrane či predmetu, na ktorý sa môže obesiť.

Ako? Nie je vhodné to opisovať.

• Bezplatná a anonymná online poradňa pre mladých ľudí IPčko.sk (www.ipcko.sk), [email protected]
• Krízová linka pomoci: 0800 500 333, www.krizovalinkapomoci.sk
• Dobrá linka – špecializovaná linka pomoci pre mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením, www.dobralinka.sk
• Linka dôvery Nezábudka: 0800 800 566 a online poradňa Ligy za duševné zdravie, kontakty na www.dusevnezdravie.sk/online-poradna
• Linka detskej istoty: 116 111 (www.ldi.sk)
• Detská linka dôvery: 0907 401 749, www.linkadeti.sk

Prevencia je možná

Mysleli ste v poslednom čase na to, že by bolo lepšie zomrieť? Mali ste nejaký plán, ako to urobiť? Dá sa použiť aj nepriama otázka: Neprekážalo by vám zomrieť?

Odveký a nevyriešený problém je, ako okolie – laické aj odborné – môže spoľahlivo vopred zistiť v prípade danej osoby sklon či dokonca rozhodnutie siahnuť si na život. Ide o nesmierne ťažkú a často nesplniteľnú úlohu aj pre špecializovaného lekára. Taký človek často svoj zámer účinne skrýva, aby mu v ňom okolie nezabránilo.

Napriek tradičnej tabuizácii tejto témy Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) opakovane deklarovala nevyhnutnosť zníženia počtu samovrážd. Pochopiteľný cieľ však naráža na kultúrne a morálne predsudky, ako aj na tradované pesimistické pohľady na možnosti liečby a prevencie. Realita im, žiaľ, dáva do veľkej miery za pravdu.

Až 45 percent jednotlivcov, ktorí zomrú v dôsledku samovraždy, navštívilo mesiac pred činom lekára primárnej starostlivosti – ten však iba výnimočne zistí taký zámer.

Napriek tomu možnosti prevencie (ako uvádza aj názov českej štúdie) existujú. Pri vyhľadávaní depresívnej poruchy možno postupovať dvomi základnými spôsobmi. Prvým je detekcia príznakov depresívnej poruchy v prípade všetkých dospelých jedincov, ktorí prídu do kontaktu so zdravotnými službami. Druhým, presnejšie zameraným spôsobom je cielené rozpoznávanie u jednotlivcov, u ktorých je výskyt depresívnej poruchy pravdepodobnejší.

Nejde pritom o neúmerne zložitú a časovo náročnú metódu. Česko na diagnostiku používa jednoduchý dotazník takzvanej autoevaluačnej Zungovej sebaposudzovacej stupnice depresie (SDS) – čas jeho vyplnenia a hodnotenia sa odhaduje na 10 až 15 minút a pacientovi ho môže predložiť aj stredný zdravotnícky personál.

Najjednoduchšou metódou sa môže javiť nadviazanie osobného rozhovoru s dotyčnou osobou. To však môže byť náročné a tiež riskantné. Okrem troch otázok z úvodu tejto kapitoly odborníci opisujú sled šiestich odporúčaných, postupne gradujúcich nepriamych otázok. Konfrontačný spôsob otázok sa neodporúča.

Prvou otázkou sa lekár pýta, či sa pacient cíti nešťastne a beznádejne. Až posledná, šiesta, sa pýta priamo: Máte pocit, že by bolo lepšie spáchať samovraždu?

Pacient si je pritom vedomý, že ak sa u neho preukážu suicidálne sklony či dokonca myšlienky, s vysokou pravdepodobnosťou skončí na uzavretom psychiatrickom oddelení.

Popieranie úmyslu

Znepokojujúce je, že miera samovražedného konania narastá v populácii mladých ľudí a je druhou najčastejšou príčinou úmrtí medzi 15. a 29. rokom života. Viac samovrážd páchajú muži, viac myšlienok na ne však majú ženy.

Najčastejšie spôsobom vykonania činu je obesenie. Dozaista zaujímavým a pre mnohých prekvapujúcim údajom je, že najviac samovrážd sa pácha na jar a v pondelok. Teda nie na jeseň a v zime, ako by sme očakávali, keďže sú vtedy krátke ponuré dni. Odborníci sa iba domnievajú, že pondelok súvisí so začiatkom pracovného týždňa a pôsobením stresu v prípade zraniteľných jednotlivcov.

Naopak, očakávaným údajom je to, že z retrospektívnych štúdií vyplýva vysoká miera asociácie medzi prítomnosťou psychopatológie a samovraždy. Ukazuje sa, že až v deviatich z desiatich prípadov úmrtia v dôsledku samovraždy možno identifikovať predchádzajúcu psychickú poruchu. Aj jeden z desiatich je pritom vysoké číslo, ktoré poukazuje na fakt, že si siahla na život osoba, ktorá netrpela nijakou duševnou poruchou, respektíve u nej nebola zistená.

Štúdia Buscha, Fawcetta a Jacobsa (Psychiatry, 2003) opisuje, že 68 percent otázok týkajúcich sa samovražednej aktivity je popieraných, a to dokonca aj krátko pred činom.

Je znepokojujúce, že Česko ani Slovensko nemajú v súčasnosti implementovaný nijaký preventívny program na predchádzanie samovraždám. A to nehovoríme o tom, že naši západní susedia sú už dnes o míle pred nami. Aj vďaka tomu, že majú Národné centrum duševného zdravia.