Prečo je samovražda Lučanského vážna politická kauza a môže trvať aj dlhé mesiace

Prípad samovraždy bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského v prešovskej väznici ani päť dní po jeho smrti nestráca na intenzite a čoraz viac sa stáva politickou kauzou. Prečo sa bude snažiť opozícia dlhodobo túto kauzu využívať a ako by jej mohla poslúžiť?

Úmrtie známych ľudí spojených s politikou je jednou z najsilnejších tém, aké sa dajú v politike využiť – stačí spomenúť nedávny príklad, keď sa po smrti bývalého prezidenta Michala Kováča v roku 2016 stala téma Mečiarových amnestií spojených s únosom Michala Kováča mladšieho takou silnou, že napokon viedla k ich zrušeniu.

Téma smrti je ešte silnejšia vtedy, ak okolo nej existujú nejasnosti, ktoré podporujú rôzne konšpiračné teórie.

Kennedy, Štefánik aj Dubček

Najznámejším príkladom konšpirácií využívaných v politike je atentát na amerického prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho z roku 1963, po ktorom sa vyrojili rôzne sprisahanecké teórie, napríklad o tom, že ho dala zavraždiť CIA či iná domáca tajná služba. Tému vyšetrovania Kennedyho vraždy potom využívali v americkej politike niekoľko ďalších rokov a nezabudlo sa na ňu dodnes.

Konšpiračné teórie sprevádzajúce úmrtia nie sú novinkou ani u nás. Najznámejšou je letecká havária, pri ktorej v roku 1919 zahynul pri návrate na Slovensko Milan Rastislav Štefánik. Časť ľudí doteraz verí sprisahaneckej teórii, podľa ktorej ho dal zostreliť neskorší prezident Edvard Beneš.  „Nehodlám skúmať okolnosti pádu lietadla. Ani spochybňovať historickú verziu, ale hovoril som s ľuďmi, ktorí mi potvrdili, že dostali rozkaz ‚Zostreľte ho‘. A pálili na neho, pretože im velil zhodou okolností Čech, ktorý povedal, že je to maďarské lietadlo,“ vravel o Štefánikovej smrti ešte v roku 2010 vtedy už expremiér Vladimír Mečiar (HZDS).

Konšpirácie o vražde obklopujú aj dopravnú nehodu Alexandra Dubčeka z roku 1992, po ktorej zomrel v nemocnici. O tom, že to nebola náhoda, konšpiruje dodnes aj spisovateľ a v minulosti poslanec ANO Jozef Banáš.

Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vo februári 2018 sa stala najsilnejšou politickou kauzou posledných desaťročí aj bez toho, že by ju úplne pohltili konšpirácie (aj v tomto prípade ich však bolo veľa) a viedla k politickému pádu Roberta Fica. Tento prípad najlepšie dokumentuje, že smrť sa môže stať jednou z najsilnejších spoločensko-politických tém.

Konšpirácie o možnej vražde sa nie prekvapivo spájajú aj s prípadom samovraždy Milana Lučanského a stále ich pribúda. Na tom majú zásluhu aj sugestívne postoje a otázky predstaviteľov opozície.

„Generál Lučanský zomrel za záhadných okolností ako nevinný človek s obrovskými zásluhami v boji proti najzávažnejšej kriminalite. Vyšetrenie jeho smrti prinesie už iba detaily do mozaiky obludnosti polofašistického režimu, ktorý od apríla 2020 realizuje na Slovensku Igor Matovič so svojou soldateskou,“ opisoval túto udalosť predseda Smeru Robert Fico krátko po smrti policajta.

Netrvalo dlho a v internetových debatách sa čoraz častejšie než „miernejšia“ teória o tom, že zomrel pre zanedbanie stráže, začalo písať o vražde.

Kauza môže trvať mesiace

Po Lučanského smrti časť znepokojenej verejnosti prestala vnímať fakt, že bol obvinený z korupcie, za ktorú hrozí 10 až 15 rokov väzenia, a skutočnosť, že proti nemu vypovedali štyria svedkovia, a spolu s rétorikou Fica sa sústreďuje na motív, že bol bývalý vysoký policajný funkcionár politicky prenasledovaný. Keďže sa pre úmrtie zastavilo jeho trestné stíhanie, nikdy sa už na súde neukáže, či úplatky bral alebo nie. Preto ho môže časť verejnosti vnímať ako nevinnú obeť a politici to môžu využívať.

Smer, Hlas, ale aj kotlebovci však nehovoria len o samotnom Lučanského úmrtí, jeho samovražde či možnom prvom pokuse o samovraždu zo začiatku decembra. Tému rozširujú o jeho vzatie do väzby a hlavne Smer a Robert Fico pridávajú aj ďalších ľudí z ich garnitúry, ktorých zatkli pre závažné podozrenia z korupcie, zneužívanie právomoci verejného činiteľa či prania špinavých peňazí. Fico konzistentne hovorí o politicky motivovanom zatýkaní.

Ide o prípady Tibora Gašpara, Dušana Kováčika, Kajetána Kičuru či zatknutých sudcov. A spájanie s týmito kauzami bude predlžovať aj Lučanského kauzu. Smer a Hlas budú mať dôvod ďalej a teraz ešte viac hovoriť o politicky motivovaných obvineniach a väzobných stíhaniach a otázky o bezpečnosti a opodstatnenosti väzby budú prenášať aj na ďalších obvinených. Prípad samovraždy bývalého policajného prezidenta tak môžu naťahovať aj mesiace, a keďže ide o vážnu tému, zrejme na ňu budú reagovať aj voliči – najmä opoziční.

Opozícia navyše okrem kritiky vládnych opatrení spojených s koronakrízou a smrti Milana Lučanského nemá silné témy. „Rušenie sociálneho štátu“, s ktorým prišiel Smer aj Hlas, hlavne v prípade Ficovej strany nenašlo medzi voličmi odozvu.

Jednoduchý marketing za málo peňazí

Využiť či zneužiť smrť na politický marketing je jednoduché a nemusí to stáť ani veľa peňazí. Na podporu Milana Lučanského vznikla veľká facebooková skupina Všetci za Milana #AllForMilan. Má viac ako 31-tisíc členov a nie je jasné, kto ju vytvoril. Jej názov aj grafika sa snažia využívať modifikované heslo #AllForJan, ktoré vzniklo po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, hoci išlo o neporovnateľné udalosti.

V skupine sa šíria konšpiračné teórie vrátane vraždy bývalého policajného prezidenta. Na Facebooku sa už objavili aj vizuály odznakov Všetci za Milana a v Martine aj bilbord s Lučanského fotografiou a nápisom „Chceme len pravdu“. Na viacerých miestach Slovenska ľudia zapaľujú sviečky pri Lučanského fotografii.

„Manažovať“ takúto tému v politike je jednoduché – stačí sa držať posolstva, že štát bol plne zodpovedný za jeho život vo väzbe a trvať na tom, že čosi tají, hoci by aj ukázal všetky dokumenty z vyšetrovania. Jednoznačný dôkaz, že si Lučanský siahol na život sám, neexistuje a nebude existovať. V cele nemal kameru, lebo to zákon v jeho prípade väzby ani neumožňoval. Spochybňovať sa dá aj vtedy, keď budú opoziční zástupcovia v komisii, ktorá má jeho úmrtie prešetriť. A pochybnosti od opozičných členov komisie budú pôsobiť ešte viac presvedčivo.

Kauzy sa okrem Hlasu, ktorý bol Lučanskému politicky aj osobne blízky, keďže policajným prezidentom sa stal po odstúpení Tibora Gašpara za Pellegriniho vlády, chytil okamžite aj Smer.

Silné puto ho spájalo aj s exministrom vnútra a podpredsedom Smeru Robertom Kaliňákom. V rokoch 2012 až 2016 bol prvým viceprezidentom Policajného zboru, potom dva roky viedol policajnú inšpekciu, čo je takisto funkcia s veľkými právomocami. Do vysokých pozícií sa dostal potom, čo z polície odišiel za vlády Ivety Radičovej.

Aktívne sa zapája na Facebooku do debaty o Lučanskom aj predseda Fico, tomu však komplikuje situáciu, že tesne pred sviatkami odišiel na dovolenku do Dominikánskej republiky.

V každom prípade, Smer má vzhľadom na svoje skúsenosti aj finančné krytie dostatok možností kauze sa venovať aj marketingovo. Môže si platiť statusy na sociálnych sieťach aj bilbordy.

Najaktívnejší je podpredseda Smeru Ľuboš Blaha. „Spomínate si, čo rozpútali médiá, keď tragicky zomrel Ján Kuciak? Médiá celé mesiace nepísali o ničom inom. No keď tragicky zomrie Milan Lučanský, tak z médií počujete len ohlušujúce – ticho,“ prirovnal samovraždu k vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. „Spomeňte si na bolesť, ktorú prežívali Kuciakovci. A skúste si predstaviť, akú bolesť prežívajú Lučanskí. Nezaslúžia si dvojaké metre,“ napísal na Facebooku. Blaha už od 30. decembra píše o samovražde Lučanského ako o „možnej vražde“.

Hlas je oproti Smeru zdržanlivejší, strana opakovane žiadala, aby odstúpila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. „Tragický krok generála Lučanského vnímame ako jeden z dôsledkov atmosféry na Slovensku, kde sa preteky v zatýkaní stali predmetom politického boja,“ napísala strana 29. decembra, keď ho dozorcovia našli v cele.

„Prezumpcia neviny sa úplne stratila, obvinené osoby sú automaticky označované za zločincov a väzba sa namiesto preventívneho stala trestným opatrením. V takejto atmosfére porušovania práva oveľa ťažšie nesú svoj údel obvinení, ktorí sú presvedčení o svojej nevine.“

Jednoducho prístupnej témy sa okamžite ujala aj ĽSNS a do nezávislej komisie zriadenej ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou sa prihlásil predseda strany Marian Kotleba. Ten sám hovorí už dlhšie o politických procesoch najmä preto, že je od jesene odsúdený na štyri roky a štyri mesiace za rozdávanie šekov s neonacistickou symbolikou a čaká na odvolacie konanie na Najvyššom súde.

Témy sa aktívne držia aj politici, ktorí vo voľbách neuspeli a radi by sa pokúsili o reparát, teda predseda SNS Andrej Danko a bývalý sudca a líder strany Vlasť Štefan Harabin.

Lučanského smrť môžu využiť pri referende

Parlamentné voľby budú až o tri roky a najbližšie voľby (komunálne a župné) sú na jeseň 2022. Dovtedy by mala kauza výrazne „vychladnúť“, a preto by pre opozíciu malo byť zdanlivo zbytočné vložiť do nej veľa energie či peňazí.

Opozícii však veľmi záleží, aby Matovičova vláda padla čo najskôr. Rozbehli už zber podpisov na referendum o predčasných voľbách. Kauza Lučanský pôsobí hlavne na opozičných voličov a mohla by ich viac mobilizovať pri podpisovej akcii za referendum alebo pri samotnom referende. Pokiaľ by sa konalo – ide o právne veľmi spornú otázku  – zrejme by to bolo najskôr v lete či na jeseň, prípad samovraždy bývalého policajného prezidenta by vtedy ešte mohol byť silnou témou.

Dôvodom, prečo by Smer, ale aj Hlas mohli z témy ťažiť už dnes, je politický a verejný tlak na Matovičovu vládu, políciu, prokuratúru a súdy. V časti opozície môžu dúfať, že pod takýmto tlakom by mohli súdy niektorých stíhaných prepustiť, alebo viac zvažovať, či prípadných ďalších zadržaných budú stíhať väzobne.