Denník NDesať dôvodov, prečo sa dať očkovať proti covidu (+ anketa s vedcami)

Otakar HorákOtakar Horák

Spolu s antibiotikami sa vakcíny považujú za jeden z najväčších výdobytkov medicíny. Magazín Science pred štyrmi rokmi dokonca uverejnil článok o tom, že „najrizikovejšia je tá vakcína, ktorá sa nepodala“.

Pred pandémiou covidu sa odhadovalo, že vakcíny každý rok odvrátia dva až tri milióny úmrtí.

Pravým kiahňam podľahlo len v 20. storočí odhadom až 300 miliónov ľudí. Intenzívny plán na ich vyhubenie spustila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v roku 1967 a o 13 rokov neskôr sa ochorenie podarilo úplne vykynožiť (eradikovať).

Očkovanie proti osýpkam zachránilo len medzi rokmi 2000 až 2018 až 23,2 milióna ľudských životov.

Medzinárodné úsilie o vyhladenie detskej obrny zachránilo od roku 1996 1,8 milióna detí pred celoživotným ochrnutím a približne 180-tisíc životov. Vďaka vakcíne sa minulý rok podarilo vyhubiť divý vírus detskej obrny v celej Afrike. Poslednými dvomi krajinami na svete, kde ešte dochádza k prenosu divého vírusu detskej obrny, tak zostávajú len Pakistan a Afganistan.

Hoci vakcíny vyhladili pravé kiahne, znížili detskú úmrtnosť, zachránili milióny ľudských životov a ďalším miliónom odvrátili dlhodobé zdravotné následky, napríklad ochrnutie, ochota dať sa zaočkovať proti covidu je na Slovensku i v zahraničí relatívne nízka.

V tomto článku uvedieme desať stručných dôvodov, prečo sa dať očkovať proti covidu-19. Text obsahuje aj anketu so slovenskými vedcami a vedkyňami, ktorí odpovedali na otázku: Prečo by sa ľudia mali dať zaočkovať proti covidu?

1. Vakcíny zachraňujú životy

Vakcíny od Pfizeru/BioNTechu a Moderny majú účinnosť 95 percent, ktorá vzniká zhruba týždeň až dva týždne po aplikácii druhej dávky vakcíny.

Na porovnanie, napríklad vakcína proti chrípke má účinnosť do 60 percent.

Hoci uvedené vakcíny proti covidu nemajú 100-percentnú účinnosť, sú dostatočne účinné na to, aby poskytli ochranu miliónom ľudí na Slovensku.

Po očkovaní si telo vytvorí imunitu proti novému koronavírusu, ak sa s ním v budúcnosti stretne. Zatiaľ sa nevie, ako dlho bude ochrana vyvolaná vakcínou trvať, keďže samotný výskum prebieha len niekoľko mesiacov.

Protilátky môžu v tele časom klesať, no vakcíny od Pfizeru/BioNTechu, Moderny, AstraZenecy a mnohé ďalšie by mali vytvárať kompletnú imunitnú odpoveď. Tá zahŕňa aj pamäťové imunitné bunky, ktoré by v tele mali pretrvávať roky, možno dokonca desaťročia.

Smrtnosť potvrdených prípadov (case fatality rate, CFR) rastie s vekom. Zdroj – Our World in Data

Medzi významné rizikové faktory covidu patrí vek – s vekom rastie riziko úmrtia. Smrtnosť počítaná z potvrdených prípadov (z angl. case fatality rate, CFR) je v skupine od 30 do 39 rokov 0,14 percenta v Španielsku, 0,2 percenta v Číne a 0,3 percenta v Taliansku. No v skupine nad 80 rokov je to v spomínaných krajinách 15,6 percenta, 14,8 percenta a 20,2 percenta.

Zaočkovaný človek po vytvorení imunity neochorie, takže na covid-19 nezomrie. Dosiaľ si ochorenie na celom svete vyžiadalo takmer milión deväťstotisíc úmrtí. Na Slovensku zomrelo vyše 2600 ľudí.

2. Chránia vaše zdravie

Covid-19 nepoškodzuje iba pľúca, ale aj ďalšie orgány – srdce, mozog, pečeň či obličky. Poškodený je aj imunitný systém. Zdravotné komplikácie spôsobené ochorením môžu trvať mesiace až roky.

Zaočkovaním sa človek vyhne ochoreniu, zdravotným problémom aj nákladnej liečbe.

3. Chránia ostatných

Očkovanie vytvára kolektívnu imunitu, ktorá chráni nezaočkovaných, napríklad deti a mladých do 18 rokov.

Použitie vakcíny napríklad u tehotnej alebo dojčiacej ženy je potrebné konzultovať s ošetrujúcim lekárom, keďže tieto skupiny neboli zaradené do klinického skúšania. „Lekár môže napríklad odporučiť očkovanie tehotnej ženy, ak je v rizikovej skupine, napríklad ak ide o tehotnú pacientku s chronickým ochorením, ktorá má rizikové povolanie, kde prichádza do styku s ľuďmi,“ uvádza na Facebooku Štátny ústav pre kontrolu liečiv.

Ak sa preočkuje dostatočne veľká časť populácie, nákaza sa nešíri a chránené sú aj deti, tehotné či ktokoľvek iný, kto sa nezaočkoval, nech už má akékoľvek dôvody.

Kolektívna imunita sa počíta zo základného reprodukčného čísla. To udáva počet ľudí, ktorých nakazí jedna osoba v populácii, ktorá je plne vnímavá (nikto nie je zaočkovaný a ochorieť môžu všetci). Napríklad osýpky majú základné reprodukčné číslo 18, preto kolektívna imunita vzniká, ak je imúnnych až 94,5 percenta populácie. Ak poklesne, môžu vznikať ohniská ochorenia.

Viaceré štúdie uvádzajú, že šírenie nového koronavírusu v populácii sa začne výrazne spomaľovať, keď budú imúnne zhruba dve tretiny populácie, čiže okolo 70 percent ľudí. Najjednoduchšie pravidlo však je, aby sa dalo zaočkovať čo najviac ľudí.

4. Chránia nemocnice a zdravotnícky systém

V slovenských nemocniciach je podľa NCZI s potvrdeným covidom rekordných 2864 ľudí. Z nich si 207 vyžaduje intenzívnu starostlivosť a ďalších – takisto rekordných – 246 pacientov je pripojených na pľúcnu ventiláciu. Spolu s pacientmi s podozrením na covid je celkovo v nemocniciach 3146 pacientov. Za pondelok pribudlo ďalších 108 pacientov.

Zdravotnícky systém je preťažený a na niektorých miestach kolabuje, personál je v práci aj 31 dní v mesiaci. Pre covid nemocnice rušia a odkladajú plánované zákroky.

Ak by boli ľudia zaočkovaní, nemocnice by sa vrátili do stavu pred pandémiou.

Anketa s vedcami: Prečo by sa ľudia mali dať zaočkovať proti covidu?

Peter Sabaka, infektológ, Klinika infektológie a geografickej medicíny v Univerzitnej nemocnici v Bratislave:

1. Pretože očkovanie je jediná eticky prijateľná cesta ku kolektívnej imunite. Iný spôsob, ako dosiahnuť kolektívnu imunitu a zbaviť sa vírusu, je len premorenie. To však znamená obrovské množstvo mŕtvych, kolaps zdravotníctva a pre obyvateľa rozvinutých krajín nepredstaviteľné utrpenie.

2. Pretože riziko smrti alebo vážnych následkov covidu-19 je neakceptovateľne vysoké. Ani inak zdravý človek v strednom veku si nemôže byť istý, že covid-19 prežije alebo že vyviazne bez následkov.

3. Pretože aj keď pacient covid-19 prežije, môžu sa u neho vyskytnúť veľmi nepríjemné následky. Zatiaľ ešte netušíme, aké neskoré zdravotné komplikácie toto ochorenie môže zanechať. Poškodenie pľúc môže prerásť do pľúcnej fibrózy, ktorá by časom mohla viesť k zlyhaniu pravej komory. Zápal srdcového svalu by zasa u niekoho mohol viesť k zlyhávaniu ľavej komory.

4. Pretože je vakcína odskúšaná na desaťtisícoch dobrovoľníkov a nežiaduce účinky sú len mierne a nelíšia sa od nežiaducich účinkov pri iných vakcínach.

5. Pretože riziko vážnejších nežiaducich účinkov – napríklad ťažkej alergickej reakcie – je mnohonásobne menšie ako riziká, ktoré predstavuje nákaza koronavírusom.

6. Pretože aj keď sú RNA vakcíny relatívne nové, táto očkovacia technológia sa vyvíja už mnoho rokov (viac ako 20). Ak máme dostupnú platformu RNA vakcíny (ktorá bola vyvíjaná veľa rokov), tak RNA, ktorú do nej vložím, si môžem ľubovoľne zvoliť tak, aby pôsobila na ochranu pred prakticky akýmkoľvek RNA vírusom (výnimka je, samozrejme, HIV alebo hepatitída typu C).

Teda metodika prípravy RNA vakcín je vyvíjaná už dlho. Ak sa objaví nový RNA vírus, vakcínu proti nemu si vieme pomocou tejto metódy pripraviť za pár týždňov. Zvyšok času do uvedenia vakcíny na trh už zaberie len jej skúšanie. Na rozdiel od toho je vývoj tradičných vakcín oveľa zložitejší. Počas vývoja narazíte na mnoho slepých uličiek a musíte ich vyvíjať metódou pokus – omyl. Tento proces zaberie oveľa viac času. Preto sa môže zdať, že nové vakcíny prišli na trh akosi prirýchlo. Áno, prišli rýchlo, nebolo to však za cenu nižších nárokov na bezpečnosť. Tento rýchly vývoj bol umožnený práve vďaka mnohoročnému vývoju a zdokonaľovaniu RNA a DNA vakcín.

7. Pretože chcem, aby sa naše životy dostali čo najskôr do normálu.

Tomáš Szemes, molekulárny biológ a genetik, vedúci Centra genomiky a bioinformatiky vo Vedeckom parku UK v Bratislave:

Pretože plošné očkovanie obyvateľstva je jediný účinný spôsob, ako potlačiť pandémiu SARS-CoV-2 a umožniť návrat k normálnejšiemu životu, ktorý veda a moderná medicína pozná.

Za rok sa vírus dostal takpovediac všade, veď nákaza už vypukla aj v Antarktíde. Doteraz sme nezaznamenali obdobie, keď by celosvetové počty pozitívnych poklesli, naopak, rastúce denné rekordy sú veľmi časté. Bohužiaľ, verne ich nasledujú aj počty úmrtí. Evidujeme už 86 miliónov nakazených, z nich 62 miliónov ochorenie ukončilo, pričom takmer dva milióny ľudí ochoreniu podľahli (takmer tri percentá ukončených prípadov).

Nemáme žiadny zázračný liek, ktorý by úplne zabránil ťažkým hospitalizovaným prípadom alebo úmrtiam na covid-19. Nanajvýš dokážeme pri niektorých liečivách pozorovať štatisticky významný, ale nijako zvlášť oslnivý rozdiel v počte hospitalizovaných či výsledku hospitalizácie.

Do kolapsu idú naše nemocnice, rastú počty nakazených lekárov a zdravotníkov, od vyčerpania kolabujú organizácie a ľudia zabezpečujúci testovanie na SARS-CoV-2. Kolabujú aj orgány zabezpečujúce kontrolu šírenia nákazy.

Kriticky chorí po prekonaní najťažšej formy majú pred sebou ešte dlhú fázu zotavovania a návratu do pôvodnej kondície. Navyše, množia sa vedecké štúdie poukazujúce na to, že aj prekonanie „mierneho“ a „stredného“ covidu má vážne zdravotné následky. Verím, že dnes už naozaj každý lucidný človek vníma vážnosť pandemickej situácie aj u nás.

V tejto situácii poznáme jeden jediný spôsob, ako pandémiu potlačiť. A zároveň je aj veľmi elegantný. Je to očkovanie. Už viackrát v histórii nás očkovanie zbavilo závažných infekčných ochorení, zachránilo život a zdravie našich detí.

Vďaka obrovskému pokroku v biomedicínskom výskume máme po roku k dispozícii hneď niekoľko vakcín proti vírusu. Niektoré sú revolučné na báze mRNA, dosahujú nevídane vysoké hodnoty účinnosti a malý podiel vedľajších účinkov. Dajú sa aj rýchlo modifikovať podľa toho, ako bude vírus mutovať.

Zriedkavo sa vyskytuje alergická reakcia, no zanedbateľné riziko alergickej reakcie pod dozorom lekára je výrazne lepšia voľba ako podstatne vyššie riziko, že budem bojovať o život na pľúcnej ventilácii, ak nejaká bude vôbec voľná. O predchádzaní možným dlhodobým zdravotným dôsledkom prekonania covidu-19 ani nehovorím.

Očkovanie je dokonca spôsob, ktorý má pri rozsiahlom, rýchlom a globálne koordinovanom nasadení potenciál tento vírus úplne vyhubiť. To je však zatiaľ príliš optimistická vízia s mnohými prekážkami vrátane výrobných kapacít.

Silvia Pastoreková, virologička, riaditeľka Biomedicínskeho centra SAV, vedecky pôsobí vo Virologickom ústave Biomedicínskeho centra SAV:

1. Medicínske dôkazy a historické skúsenosti ukazujú, že vakcinácia zohrala a stále zohráva zásadnú úlohu v boji proti infekčným ochoreniam. Vakcinácia pomohla ľudstvu zbaviť sa kiahní a výrazne obmedziť viaceré nebezpečné nákazy, ako je obrna, osýpky, čierny kašeľ, záškrt, hepatitída A a B, ebola a iné. V krajinách, kde nefungujú vakcinačné programy, stále predčasne umiera množstvo ľudí. Ak nechceme, aby sa podobná situácia stala dlhodobou realitou aj u nás, je dôležité dať sa proti covidu zaočkovať. Je to kľúčový faktor, ktorý nám poskytuje šancu na ukončenie pandémie.

2. Vedecké poznatky a technologický pokrok sú dnes na vysokej úrovni a vakcíny proti covidu boli vyvinuté na platformách, ktoré boli už niekoľko rokov skúmané, zdokonaľované a klinicky overované na iných vírusoch a iných typoch ochorení, napríklad onkologických. Mierne a dočasné vedľajšie účinky, ktoré sa vyskytujú pri vakcínach všeobecne – bolesť v mieste vpichu, teplota a bolesť hlavy a svalov –, sú len malou daňou za možnú záchranu života. Žiadne seriózne vedecké výskumy nepotvrdili asociáciu vakcinácie s inými ochoreniami. Jediné komplikácie, ktoré v minulosti vznikli, boli spojené s použitím oslabených živých vakcín, ale tie sa v prípade covidu-19 u nás nebudú používať.

3. Je dôležité uvedomiť si, že na rozdiel od iných vírusov sa SARS-CoV-2 v značnej miere šíri aj neviditeľne bezpríznakovými osobami a je ťažké ho kontrolovať. Navyše, nikto dopredu nevie, ako na infekciu zareaguje jeho vlastný organizmus a aký závažný bude priebeh jeho ochorenia. Rovnako nevieme predpovedať, ako na vírus zareagujú iní ľudia, ktorých môžeme nevedomky infikovať. Vakcinácia ochráni nielen nás samotných, ale aj našich blízkych a naše okolie a umožní nám návrat do bežného života, po ktorom už všetci tak veľmi túžime.

Peter Celecmolekulárny biológ, prednosta Ústavu molekulárnej biomedicíny LF UK:

Pretože nepoznám alternatívu, aspoň žiadnu racionálnu, humánnu a založenú na dôkazoch. Ak niekto takú alternatívu má, nech uteká do nemocníc zachraňovať životy. Ak si niekto myslí, že má lepšie riešenie, nech ho experimentmi a štúdiami overí a výsledky vydá v odbornej literatúre, ako to urobili Uğur Şahin a Özlem Türeciová (zakladatelia spoločnosti BioNTech, ktorá vyvinula vakcínu proti covidu – pozn. red.).

Jaroslav Flegr, český parazitológ a evolučný biológ, Prírodovedecká fakulta Univerzity Karlovej v Prahe a Národný ústav duševného zdravia:

Aby ochránili svoje životy, aby neohrozovali život a zdravie svojich blízkych a aby prispeli k zastaveniu epidémie prostredníctvom kolektívnej imunity.

Boris Klempa, virológ, Virologický ústav Biomedicínskeho centra SAV:

Lebo je to cesta, ako ukončiť túto pandémiu.

Ľubomír Tomáška, molekulárny biológ a genetik, vedúci Katedry genetiky Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave: 

Každý človek by si vedľa dôvodov, prečo sa dať očkovať, mal napísať svoje argumenty proti očkovaniu. U niekoho to môže byť strach zo zdravotných následkov. V takom prípade sa treba poradiť s lekárom, či je táto obava opodstatnená. Určite si nevybrať za konzultanta internet so všetkými jeho nástrojmi. Ten má totiž schopnosť akúkoľvek našu obavu neomylne potvrdiť a k tomu ešte primiešať aj konšpiračné blúznenia typu čipovania. Využíva (či zneužíva) našu tendenciu selektívne akceptovať také odpovede, ktoré sú v súlade s našimi predsudkami. Je dobré si pri takomto dôležitom rozhodnutí tento náš deficit (označovaný ako konfirmačné skreslenie) uvedomiť a rozhodovať sa na základe relevantných faktov poskytovaných odbornými autoritami. Tie síce nie sú neomylné, ale sú tým najlepším zdrojom informácií, ktorý v tomto zložitom svete máme k dispozícii.

Vladimír Leksa, molekulárny imunológ a biochemik, Medicínska univerzita vo Viedni a Ústav molekulárnej biológie SAV:

Odpoviem citátom z klasického dialógu: „Keď je človek zdravý, tak nemôže byť chorý.“ Parafráza je: keď je človek zaočkovaný, tak nedostane covid.

Alexandra Bražinováepidemiologička, Ústav epidemiológie Lekárskej fakulty UK v Bratislave:

Očkovanie je najspoľahlivejšia forma prevencie infekcie samotnej, vážneho priebehu ochorenia a jeho často dlhotrvajúcich účinkov. Očkovaním chránime nielen seba, ale aj svojich blízkych a svoje okolie. Je to spôsob, ako navodiť dlhodobú prirodzenú obranu organizmu voči vírusu SARS-CoV-2.

Ak sa zaočkuje dostatočne veľký počet ľudí, ako spoločnosť sa budeme môcť vrátiť do veľkej miery k životu, aký sme viedli pred koronou – budeme môcť voľne cestovať, deti a mladí ľudia budú chodiť do škôl, budeme môcť navštevovať kultúrne, spoločenské, športové a iné podujatia, podniky a prevádzky budú fungovať. Budeme sa môcť stretávať, podávať si ruky, objímať sa, byť si blízki.

Obavy z nedostatočnej bezpečnosti vakcín sú neopodstatnené. Boli vyvinuté na už existujúcich technológiách a testovanie ich bezpečnosti a účinnosti nebolo urýchlené ani ukrátené.

Vakcína proti ochoreniu covid-19 je najúčinnejší prostriedok na ukončenie tejto pandémie. Každý z nás k tomu môže prispieť tým, že sa dá zaočkovať.

Zuzana Krištúfková, epidemiologička, členka konzília odborníkov, ktoré je poradným orgánom ministerstva zdravotníctva počas pandémie koronavírusu:

1. Verím, že očkovanie je účinné a bezpečné.

2. Chcem chrániť seba a svojich blízkych pred ochorením covid-19.

3. Nechcem zaťažiť zdravotnícky systém prípadným ochorením s ťažkým priebehom.

4. Chcem voľne cestovať a stretávať sa s inými ľuďmi.

5. Verím, že očkovanie je najúčinnejším prostriedkom, ako poraziť vírus SARS-CoV-2, a teda aj pandémiu.

Pavol Čekan, biochemik, MultiplexDX:

Očkovanie nie je len o zodpovednosti, ale aj o sociálnej súdržnosti, spolupatričnosti a solidarite. Nielenže zachráni ľudské životy, ochráni tých najzraniteľnejších a naše zdravie, ale ušetrí aj peniaze a čas na boj s koronavírusom. Vráti deti do škôl a umožní nám bezpečne cestovať, aby sme sa nenakazili alebo aby sme nenakazili iných.

Peter Búran, genetik, Akadémia vied Českej republiky, projekt Vaxinátor a BeWise:

Pretože očkovanie je jeden z najdôležitejších a najúspešnejších objavov modernej vedy. Dôverujem vedeckému procesu, ktorý nám priniesol smartfóny, antibiotiká a lety na Mesiac. Presne rovnaký proces viedol aj k vyvinutiu efektívnych a bezpečných vakcín, ktoré v súčasnosti vidím ako jedinú cestu von z koronakrízy.

5. Chránia budúce generácie

Vakcinačné programy po celom svete už zachránili milióny ľudských životov a ďalšie milióny ochránili pred dlhotrvajúcimi zdravotnými následkami.

Odhaduje sa napríklad, že čierna smrť si v polovici 14. storočia vyžiadala 75 až 200 miliónov ľudských životov, čiže zhruba tretinu, možno až polovicu obyvateľstva Európy. Ako by vyzeral vtedajší svet, ak by ľudia mali k dispozícii vakcínu účinnú na 95 percent?

Ak sa populácia preočkuje proti covidu, budeme žiť dlhšie a zdravšie životy a svet sa bude môcť vrátiť do normálu. Ťažiť z toho budeme my, naše deti a generácie, ktoré prídu po nás.

6. Vakcíny sú bezpečné

Vakcínami proti koronavírusu od Pfizeru, Moderny či Oxfordskej univerzity sa v klinickom skúšaní očkovali desaťtisíce a dosiaľ sa v súvislosti s očkovacou látkou neeviduje žiadne úmrtie.

Regulačné úrady podrobne sledujú vedľajšie účinky vakcín a neschválili by látku, ktorá je zo zdravotného hľadiska nebezpečná.

Je pravda, že po očkovaní sa u časti ľudí zapojených do klinického skúšania objavili nejaké nežiaduce účinky. Časť očkovaných vakcínou od Moderny mala mierne alebo stredne ťažké vedľajšie účinky, ktoré sú známe aj pri iných vakcínach a trvali od jedného do troch dní.

Pfizer a BioNTech nehlásili počas klinického skúšania vakcíny žiadne vážne vedľajšie účinky. Ak nejaké vedľajšie účinky nastali, obvykle trvali jeden deň a skôr sa objavili po podaní druhej dávky. Zhruba polovica ľudí hovorila, že po podaní vakcíny cítili únavu. Takmer 85 percent dobrovoľníkov nad 16 rokov hovorilo o bolestivosti v mieste vpichu, 63 percent o únave, polovica o bolesti hlavy, niečo vyše tretiny o bolesti svalov. Horúčku zaznamenalo 14 percent.

Najlepšie je, ak sa ľudia očkujú v piatok, aby mohli cez víkend oddychovať, ak to budú potrebovať.

Ministerstvo zdravotníctva SR zverejnilo na Facebooku údaje o vedľajších účinkoch vakcíny od Pfizeru/BioNTechu, z ktorých vyplýva, že v princípe nie sú horšie ako vedľajšie účinky ibuprofénu.

Ministerstvo zverejnilo aj údaje, že v týždni pred Vianocami zaočkovali v Spojených štátoch vyše 550-tisíc ľudí a zaznamenali pri tom päť alergických reakcií. V rovnakom období sa v krajine infikovalo novým koronavírusom 1,5 milióna ľudí a ochorenie covid-19 si vyžiadalo 18 472 úmrtí.

Do 27. decembra zaočkovali v USA 1,9 milióna ľudí a anafylaktický šok – čiže prudká imunitná reakcia – sa objavil len v siedmich prípadoch. Nikto z nich nemá pretrvávajúce problémy, písal magazín Atlantic.

V Británii sa po spustení očkovania vakcínou od Pfizeru a BioNTechu objavili dva prípady anafylaxie. Obaja ľudia mali v minulosti niekoľko ťažkých alergických reakcií, po podaní vakcíny im poskytli zdravotnú starostlivosť a sú v poriadku. V Británii vydali stanovisko, aby sa vakcína nepodávala ľuďom s históriou anafylaxie.

Alergická až anafylaktická reakcia môže nastať po podaní ktoréhokoľvek lieku aj vakcíny. Je však mimoriadne vzácna a rýchlym zásahom sa dá zvládnuť bez následkov. Preto sa odporúča, aby bol pacient po očkovaní 30 minút v sledovacej miestnosti, aby mu mohli v prípade potreby poskytnúť pomoc.

7. Šetria čas a peniaze

Ak by farmaceutickým firmám išlo len o zisk, nevyrábajú nič iné ako lieky, ktoré by ľudia užívali po celý život, povedala v rozhovore pre Denník N epidemiologička Alexandra Bražinová z UK v Bratislave. „No vakcína sa užije raz, prípadne dva- či trikrát a stojí pár eur. Tvrdenie, že farmafirmy zarábajú na očkovaní, je nehorázna lož,“ dodala vedkyňa.

S uvedeným súhlasí aj epidemiologička Andrea Kološová, podľa ktorej nie sú vakcíny „dobrý biznis“. „Ak to porovnáte s cenami liekov, vakcíny patria medzi lacné produkty. Navyše, v porovnaní s následnou liečbou je vakcína lacnou prevenciou. Napríklad širokospektrálne antibiotiká sú oveľa drahšie a pacient ich užíva dlhšie. Pri vakcíne podáte jednu či dve dávky, antibiotiká užívate často niekoľkokrát denne niekoľko dní. K tomu je obvykle potrebná ďalšia podporná liečba.“

Oxfordská vakcína by mala stáť do dvoch eur. Konkurenčné vakcíny proti covidu sú drahšie, vakcíny od Pfizeru/BioNTechu sú za 12 eur a Moderny za 15,5 eura. Na porovnanie, jedno balenie Paralenu stojí dve eurá, Ibalginu päť eur.

Človek, ktorý sa zaočkuje proti covidu a neochorie, chodí do práce, stará sa o rodinu a žije normálny život. Očkovanie trvá chvíľu a stojí pár eur. Neočkovaný človek, ktorý ochorie, môže skončiť na JIS, kde sa o neho bude starať tím špecialistov a týždne ho budú liečiť drahými liekmi.

8. Umožňujú bezpečne cestovať

Zaočkovaný človek výrazným spôsobom znižuje riziko, že si z dovolenky či pracovnej cesty donesie covid, lebo sa nakazil v lietadle, hoteli alebo na inom mieste, kde sa v uzavretom priestore zdržiavalo viacero ľudí.

Práve preto, že ľudia cestujú po celom svete, sa nový koronavírus rozšíril na všetky kontinenty vrátane Antarktídy, ktorá vírusu odolávala najdlhšie. Koncom decembra informovala o koronavíruse v Antarktíde čilská armáda, ktorá uviedla, že na svojej základni Bernarda O’Higginsa registrujú 36 prípadov infekcie.

9. Obmedzuje nárast odolnosti proti liekom

Odolnosť baktérií či vírusov proti liekom považuje Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) za jednu z hlavných hrozieb pre verejné zdravie.

Magazín Nature v roku 2015 varoval, že vo svete dochádza „k dramatickému nárastu užívania antibiotík“. Len medzi rokmi 2000 až 2010 stúpla ich spotreba o 30 percent.

Nadmerné užívanie antibiotík a antivirotík vedie k tomu, že baktérie a vírusy sú proti nim čoraz odolnejšie, takže lieky prestávajú účinkovať.

Ak sa zaočkovaný človek neinfikuje, spotreba antibiotík a antivirotík klesá. Vakcína tak predstavuje účinný nástroj v boji s rozvojom nových kmeňov baktérií a vírusov odolných proti liekom.

10. Bránia šíreniu dezinformácií

Dezinformácie a konšpiračné teórie o vakcínach viedli na mnohých miestach sveta k poklesu zaočkovanosti, takže sa z času na čas objavia epidémie osýpok či iných ochorení.

Napríklad v Spojených štátoch zaznamenali vinou antivakcinačného hnutia v roku 2019 v tridsiatich štátoch vyše tisíc prípadov osýpok. V dvoch štátoch USA dokonca vyhlásili stav pohotovosti.

V súčasnosti je na Facebooku menej antivaxerov ako zástancov očkovania, no počet odporcov rýchlo rastie. Ak budú súčasné trendy pokračovať, počítačové simulácie predpokladajú, že antivakcinačné postoje budú na sociálnej sieti prevažovať už do desiatich rokov.

Ľudia sú sociálne tvory, a ak sa dáte zaočkovať, svojmu okoliu dáte najavo, aby spravilo to isté.

Vlastným správaním a šírením overených informácií na sociálnych sieťach, že vakcíny fungujú, prispejete k tomu, aby sa zaočkovalo viac ľudí. Takýmto spôsobom znížite priestor na šírenie neoverených správ a dezinformácií.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].