Denník N

Nebo je síce zatiahnuté, ale hviezda Filipa Topola stále žiari

Filip Topol. Foto - ČT
Filip Topol. Foto – ČT

Frontman kapely Psí vojáci sa na koncertnom trojalbume Nebe je zatažený predstavuje len sám so svojím klavírom.

Asi sa nedá tvrdiť, že v budúcnosti už nevyjdú žiadne ďalšie posmrtné albumy Filipa Topola a jeho kapely Psí vojáci (či už to môžu byť najrôznejšie zostavované výbery, alebo nebodaj objavené hudobné poklady z pozostalosti), doteraz posledné troj-CD Nebe je zatažený (Indies Scope) je okrem iného aj symbolické uzavretie až príliš krátkeho životného i umeleckého oblúka tohto skladateľa, textára, pianistu a speváka.

Na trojalbume totiž vystupuje Filip Topol len sám s klavírom – tak, ako aj začal svoju hudobnú kariéru, keď v apríli 1978, krátko pred trinástymi narodeninami, ako spevák a klavirista vystúpil prvý raz na verejnosti. Bolo to na Hrádečku, na chalupe Václava Havla, kde hral ako predskokan skupiny The Plastic People of the Universe, ktorá tam premiérovo uviedla svoje Pašijové hry velikonoční.

Čoskoro nato Topol založil ešte stále „detskú“ kapelu Psí vojáci, ktorá sa však vzápätí ocitla na indexe, a keď bol jej líder na prvom výsluchu na ŠtB, ešte nemal ani občiansky preukaz. K policajnej šikane ho predurčoval nielen fakt, že pochádzal z disidentskej rodiny (otec, dramatik Josef Topol, bol medzi prvými signatármi Charty 77 a brat Jáchym patril do okruhu nastupujúcej generácie literárneho undergroundu spolu s Petrom Placákom, Jiřím H. Krchovským a ďalšími), ale rovnako dôsledne undergroundové pôsobenie kapely Psí vojáci.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hudba

Kultúra

Teraz najčítanejšie