Denník N

Zrod martýra

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Milan Lučanský nespáchal samovraždu z politického presvedčenia, ale opozícia mu ho posmrtne vnútila.

Z dlhého zoznamu martýrov v dejinách sa posmrtný obraz obete, ktorý sa práve vynára v postave Milana Lučanského, asi najviac podobá Bobbymu Sandsovi. Ten v roku 1981 spáchal v britskom väzení samovraždu hladovkou, ktorá trvala 66 dní.

Sands bol kriminálnik, člen írskej teroristickej organizácie, takzvanej Dočasnej IRA, a vtedajšia britská premiérka Margaret Thatcherová sucho vyhlásila, že to bol „usvedčený zločinec, ktorý sa rozhodol vziať si život“ – na rozdiel od mnohých obetí IRA, ktoré šancu rozhodnúť o svojom živote nedostali.

Je pravda, že Lučanský nebol usvedčený zločinec, ale len obvinený zo zločinu, a že na rozdiel od Sandsa nespáchal samovraždu z politického presvedčenia (Sandsa navyše nasledovalo deväť jeho kolegov). Spája ich však to, že napriek ich amorálnosti v nich časť spoločnosti uvidela cnostných hrdinov a nevinné obete nenávidenej vlády.

Slovenská opozícia začína maľovať obraz martýra Lučanského zrkadlovo k obrazu zavraždenej dvojice Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ale ani táto zvrhlosť nie je v dejinách žiadnou novinkou. Tejto metóde sa hovorí subverzia a majstrami v nej boli v minulom storočí komunisti aj fašisti.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hegerova vláda

Milan Lučanský

Komentáre

Teraz najčítanejšie