Denník N

Sociálny balíček na úrovni štvrtej Ficovej/cenovej

Slovensko ukáže tým chudákom Nemcom, Rakúšanom či Švajčiarom, ako zaviesť hromadnú dopravu „zadara“. Kam až to môže zájsť? Teoreticky veľmi ďaleko, zoznam toho, čo by sme mohli mať zadarmo, je nekonečný.

Autor je politológ a ekonóm (pôsobí na Katedre politológie Univerzity Komenského v Bratislave) a podpredseda strany Maďarské fórum

Matovičova vláda sa rozhodla pokračovať v nebezpečnej a nezodpovednej sociálnej demagógii a ekonomickom populizme, ktorý zdedila po Ficovi. V rámci rozpočtu schválila aj sociálny balíček, na aký by bola hrdá aj štvrtá smerácka vláda. Tento článok chce zhrnúť kritiku týchto krokov, ako aj prispieť do diskusie s jedným novým aspektom: Slovensko zavádza také „sociálne vymoženosti“, ktoré nemajú ani oveľa bohatšie a vyspelejšie krajiny.

Bezplatná doprava a 13. dôchodky neexistujú prakticky nikde

Vlaky, autobusy aj MHD „zadarmo“ pre seniorov, deti aj študentov, nariadené z centra a plošne, národnou legislatívou tak, ako to zavádza Slovensko, nemá žiadna iná krajina Západu ani EÚ. V závislosti od miest, regiónov a dopravných spoločností v rôznych krajinách Európy existuje veľké množstvo rôznych zliav, bezplatné cestovanie je však výnimočné aj pri vlakoch – ako ukazuje tabuľka.

Zľavy pre seniorov v osobnej vlakovej doprave v niektorých krajinách Európy

Krajina Typ zľavy pre seniorov
Rakúsko Väčšinou zľava 50 % nad 62 rokov s ÖBB Vorteilscard za 29 eur na rok.
Nemecko Pre seniorov zľavy 25 alebo 50 % po kúpe ročnej karty DB BahnCard 25 (41 alebo 81 € na druhú, resp. prvú triedu) alebo DB BahnCard 50 (127 alebo 252 € na druhú, resp. prvú triedu).
Švajčiarsko Nad 64 (ženy), resp. 65 (muži) rokov neobmedzené voľné cestovanie s SBB GA Travelcard, ktorý stojí 250 CHF (2. trieda) alebo 415 CHF (1. trieda) na mesiac.
Francúzsko Zľava od 25 % do 50 % nad 65 rokov s Carte Senior+ (60 € za rok) vo vlakoch SNCF.
Spojené kráľovstvo Tretinová zľava pre držiteľov Senior Railcard (30 libier na rok alebo 70 libier na tri roky) nad 60 rokov.
Litva Zľava 50% pre občanov EÚ nad 70 rokov na vnútroštátnych spojoch.
Lotyšsko Bez všeobecne platnej zľavy pre seniorov.
Írsko Bez všeobecne platnej zľavy pre seniorov.
Maďarsko Bezplatné cestovanie pre občanov EÚ nad 65 rokov (okrem miesteniek a príplatkov za rýchliky a IC vlaky).

Poznámka: Uvedené sú najdôležitejšie zľavy, ktoré platia pri cestovaní vlakmi dominantnej železničnej spoločnosti v krajine, ostatné, menšie konkurenčné alebo regionálne spoločnosti môžu mať iné zľavy. Zdroj: Na základe webstránky Europe Trains Guide (http://www.europetrainsguide.com/Advice/Seniors/Seniors.html).

Najrozšírenejším štandardom vo vlakovej doprave vo vyspelých krajinách sú zľavy pre seniorov okolo 50 percent  – aj to po zakúpení ročných preukážok za desiatky eur. Niektoré krajiny dokonca nemajú plošné zľavy vôbec (Lotyšsko, Írsko) a iba Maďarsko má bezplatné cestovanie pre seniorov. Tam to platí aj pre autobusy a MHD, ale stále to neplatí pre študentov. Slovensko teda ide zavádzať najrozsiahlejší a najštedrejší plošný národný systém bezplatného cestovania na celom Západe! V kombinácii s 13. dôchodkami to je naozaj unikát, a aj cesta do pekla. Pozrime sa na najdôležitejšie argumenty, prečo to je zlé – mnohé kritické poznámky už vyslovili rôzni ekonómovia od Ivana Mikloša cez analytikov INESS po Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika a mohol by som dlho pokračovať (ospravedlňujem sa všetkým, ktorých som explicitne nevymenoval). Systematické zhrnutie protiargumentov je však dobré na to, aby sme videli, aký dlhý je to zoznam.

Ja mám na to nárok, je to moje základné ľudské právo… 

Na prvom mieste je u mňa (samozrejme, je to subjektívne) devastujúci vplyv na rozmýšľanie a hodnotové orientácie ľudí, ktoré sú už aj tak značne deformované. Populistickí politici predávajú ilúziu „obeda zadarmo“, akoby opatrenia v prospech ľudí záviseli len a len od ich dobrej vôle a akoby to platili zo svojho vlastného vrecka. „Fico dal“, „dá aj Matovič“, lenže, nanešťastie, je to silne návykové. Ľudia si veľmi rýchlo zvyknú, začnú to vnímať, že len vďaka tomu, že žijú na Slovensku a sú v určitom veku, majú neodňateľné základné právo dostávať nejaké dávky alebo služby „zadara“. Keď by niekto chcel siahnuť na ich svätú kravu, na čo majú „nárok“, hneď to bude najhorší sociálny netvor a riskuje paľbu ťažkým populistickým delostrelectvom zo všetkých strán. Tieto opatrenia sú skoro nezrušiteľné. Kam až to môže zájsť? Teoreticky veľmi ďaleko, zoznam toho, čo by sme mohli mať zadarmo, resp. aké dávky si zaslúžime, je nekonečný. Prakticky to však skôr či neskôr narazí na finančné možnosti krajiny. („Problémom socializmu je, že nakoniec vám dôjdu peniaze ostatných ľudí.“ – Margaret Thatcherová.)

Na druhom mieste sú teda náklady. Keďže vlaky ani autobusy nejazdia zadarmo, z niečoho treba platiť aj 13. dôchodky a pod., bude to stáť stámilióny eur. Niektoré nadmerné výdavky spôsobené pandemickou krízou časom pominú (zníži sa nezamestnanosť, firmy nebudú potrebovať ďalej pomoc), náklady na sociálne balíčky tu zostanú na dlhé roky. V minulosti mali podobné „sociálne vymoženosti“ leví podiel na tom, že sa Maďarsko dostalo na pokraj bankrotu (2008) a Grécko napriek trom záchranným balíčkom dokonca zbankrotovalo (2012). A sme pri tom zrušení – ukazuje sa, že politické elity to spravia, len keď sú prinútené hrozbou bankrotu a/alebo veriteľmi, ktorí poskytnú záchranný balíček. Samozrejme, vtedy na vine nie sú nezodpovední politici, ktorí kedysi opatrenia (napr. 13. dôchodky na dlh) zaviedli, ale zlá trojka, MMF, finanční špekulanti, Soros a pod., ktorí chcú škodiť Grékom, Maďarom, Slovákom, lebo sú jednoducho zlí. Viete si predstaviť, čo to spraví s politickou scénou (radikalizácia, šírenie konšpiračných teórií)…

Tretí problém: hoci nemám rád výrazy ako sociálna spravodlivosť a spoločenská solidarita, tieto opatrenia môžu značne nabúrať ich základné princípy. Tradičné chápanie solidarity je, že bohatí sú solidárni smerom k chudobným. Avšak keď zavádzate univerzálne, teda plošné opatrenia, kde ide adresnosť aj zásluhovosť bokom, môže sa to otočiť. Napríklad pracujúci s čistou mzdou na úrovni 500 eur bude zo svojich daní dotovať bezplatné cestovanie dôchodcovi so 600-eurovým dôchodkom. Alebo deťom Fica, Matoviča, Kollára a Haščáka. A nezabúdajme, že slovenskí daňovníci takto hradia cestovanie aj českým, rakúskym a iným dôchodcom z EÚ. Sociálne transfery v tomto prípade idú aj opačne: od chudobnejších k bohatším, často dochádza k perverznému prerozdeľovaniu.

Plánovač v centre vie všetko lepšie, tak to nariadi zhora…

Po štvrté, väčšina krajín EÚ práve preto nemá plošné zľavy zakotvené v národnej legislatíve pre všetky formy hromadnej dopravy, lebo rozhodnutia nechajú kompetentnejším: miestnym a regionálnym samosprávam a dopravným spoločnostiam. U nás však na princíp subsidiarity kašleme, ideme na to centralizovane zhora. (Existuje tu aj špecifická hrozba, že samosprávy dostanú nariadené poskytovať bezplatnú dopravu, ale štát už nemusí poslať všetky peniaze na to potrebné.) Samosprávy a dopravné podniky nemôžu prispôsobiť tarifnú politiku svojim špecifickým potrebám a možnostiam. Napríklad dopravná spoločnosť nemôže odbremeniť svoje spoje počas špičky tým, že vtedy dá seniorom menšiu zľavu, kým mimo špičky zase väčšiu. Niekedy jedna deformácia trhu môže viesť k ďalšej deformácii, spoločnosti môžu reagovať administratívnou kontrolou vydávania miesteniek seniorom a študentom, alebo ich nadmerným predražením, aby si zvýšili príjmy.

Po piate, mnohí analytici už upozornili na to, že pomoc pod rúškom koronakrízy je adresovaná najmä tým skupinám, ktorých ekonomické dôsledky krízy ohrozujú a poškodzujú najmenej, prípadne vôbec. Najmä dôchodcovia, ale aj študenti, pracujúce, resp. študujúce tehotné ženy (tehotenská dávka).

Po šieste, môžu sa objaviť rôzne problémy spojené s tým, že keď ľudia dostanú niečo zadarmo, tak si to vážia menej alebo vôbec, čoho výsledkom môže byť napríklad nárast vandalizmu. Cestujúci bezdomovci alebo väčší počet tých, ktorí cestujú bezplatne (čo vedie k preplneným vlakom a autobusom) môžu ešte viac odradiť tých, ktorí cestujú bez zľavy, teda pracujúcich, a prehĺbiť straty dopravných spoločností. Môže to byť v protiklade s environmentálnymi cieľmi, keď pracujúci presadnú z hromadnej dopravy do áut.

Po siedme, je tu ešte jeden osobitný účtovno-administratívny problém. Štát musí preplatiť cenu „bezplatných“ lístkov dopravným spoločnostiam. Ako však odkontroluje, že vydané lístky boli naozaj reálne použité a teda naozaj odzrkadľujú reálne výkony dopravcov? Čo keď ako dopravca vždy vytlačím pár lístkov navyše (nemusím pritom mať žiadny príjem od cestujúcich) a potom účet pošlem štátu?

Predbehnúť Hlasosmer zľava? 

Po ôsme, politické ciele zrejme spočívajú v tom, že Matovičova vláda chce ukázať, že oni sú ešte sociálnejší ako Smer a Hlas. Lenže Hlasosmer sa nedá zľava predbehnúť – to však môže byť len môj názor, budúcnosť ukáže… No aj tak tu hrozí veľké riziko: preteky v nasľubovaní modrého z neba nebudú mať konca. Akokoľvek sa vláda predvádza, že oni zavádzajú trinásty dôchodok, Hlasosmer okamžite odpovie, že matovičovci dôchodcom zobrali trinásty dôchodok a idú im dať menej. Je zrejmé, že Fico a Pellegrini nedajú pokoj dovtedy, kým nedostane každý dôchodca jeden plnohodnotný priemerný dôchodok navyše ako 13. dávku. A čo potom? Potom príde niekto, kto sľúbi 14. dôchodok. Lebo ľudia si zaslúžia istoty. Nereálne? V Maďarsku socialistická vláda v období 2002 – 2006 zaviedla 13. dôchodok. A potom Orbánov Fidesz išiel do volieb v roku 2006 so sloganom „žijeme horšie ako pred štyrmi rokmi“ a sľúbil zavedenie štrnásteho dôchodku. V Grécku nielen sľubovali, ale aj zaviedli, a potom počas krízy museli zrušiť, a potom znova sľubovali…  Slovensko smeruje presne do tejto špirály.

Po deviate, politická logika hovorí, že nepopulárne opatrenia treba robiť na začiatku vládnutia (a možno do konca sa objavia ich pozitívne dôsledky) a populárne treba sústrediť na predvolebné obdobie. Pochopiteľne, súčasná vláda robí presný opak. Vyzerá to tak, že si povedali: kríza nám zvýšila deficit o niekoľko miliárd eur, keď pár sto miliónov prihodíme v rámci sociálnych balíčkov, tak sa nič dramatické nestane. To však prináša aj riziko, že možno práve pred voľbami (ak vydržia štyri roky) budú musieť robiť úsporné opatrenia.

V každom prípade, verejný dlh Slovenska bude lámať rekordy a momentálne vláda nemá ani šajnu, ako nastoliť rovnováhu vo verejných financiách (o parlamentnej opozícii radšej ani nehovorme). Fiškálne zodpovedná ekonomická pravica sa zo slovenskej politiky vytráca, blížime sa k priepasti a akoby panoval politický konsenzus, že máme pridať plyn. Pritom drvivá väčšina ľudí  historické zadlžovanie vôbec nevníma dramaticky, zodpovednosti tu je ešte menej ako pri nosení rúšok. Každý súdny človek tuší, že to nedopadne dobre.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie