Prečo klesá dodržiavanie opatrení? Zľahčujeme vlastné prehrešky a lídri nejdú príkladom

Počas Vianoc a Silvestra zaviedla určitú formu lockdownu väčšina krajín. Najprv šlo o rozlične veľké sviatočné bubliny, do ktorých sa ľudia mali relatívne bezpečne zavrieť. Ako však druhá vlna koronavírusu silnela, niektoré krajiny stretnutia zakázali úplne a zaviedli tvrdý zákaz vychádzania.

Na Slovensku platí sprísnený lockdown od prvého januára. Populárne turistické miesta sú však stále preplnené a po uliciach chodí množstvo ľudí bez rúšok.

Problémy s rešpektovaním protipandemických opatrení sa nevyhli ani iným krajinám. Koncom roka utieklo viac ako dvesto britských lyžiarov z karantény v populárnom švajčiarskom letovisku Verbier.

Odborníci varujú, že do dostatočného zaočkovania nás pred infekciou ochráni iba vlastné správanie. Často sa však nesprávame ukážkovo, ani keď od toho môže závisieť náš život. Vedci skúmajú, prečo je to tak.

Obmedzovať sa nám chce stále menej

Napriek tomu, že na Slovensku je denný počet úmrtí na covid-19 momentálne oveľa vyšší, než bol v marci denný počet infikovaných, vôľa dodržiavať protipandemické opatrenia kontinuálne klesá.

Vyplýva to aj z ostatného prieskumu Ako sa máte, Slovensko? Ten dlhodobo mapuje postoje Slovákov k pandémii nového koronavírusu.

Na prelome októbra a novembra, čiže v období dušičkového locdownu, sa k vysokej miere dodržiavania opatrení hlásilo 72 percent respondentov. V decembrovom výskume toto číslo kleslo na 66 percent.

Z výskumu vyplýva aj to, že sociálne kontakty mimo svojej domácnosti je kvôli pandémii ochotných úplne obmedziť iba 19 percent opýtaných. Na začiatku pandémie v marci to isté tvrdilo až 47 percent respondentov.

„Miera vnímaného rizika sa nám vracia na hranicu porovnateľnú s tým, čo sme mali v marci. Opatrné správanie však za vnímaným rizikom zaostáva. Čo je prekvapivé, vzhľadom na to, že počty nakazených a obetí pandémie koronavírusu sú dnes podstatne vyššie, ako to bolo v prvej vlne,“ hovorí sociálna psychologička a riaditeľka Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV Barbara Lášticová, ktorá sa na výskume podieľa.

Z výskumu vyplýva, že vôľa obmedziť kontakty s inými ľuďmi klesla aj v porovnaní s novembrom, a to o 11 percent.

„Mám pocit, že veľmi nejasne stanovený normatívny kontext, neustále sa meniace pravidlá a neschopnosť politikov presadiť návrhy odborníkov, ktorí volali po sprísnení, prispieva k tomu, že časť ľudí sa sústredila skôr na výnimky z pravidiel a to, ako pravidlá obísť, než na ohrozenie zdravia. Dosahy vianočných sviatkov sa tak ukážu až o dva týždne,“ hovorí Lášticová.

Od marca klesá ochota obmedzovať sa aj v zahraničí. Podľa britskej štúdie robenej na viac ako 70-tisíc respondentoch poklesla vysoká miera dodržiavania protipandemických opatrení počas druhej vlny lockdownu až o 28 percent (46 až 49 percent respondentov počas druhého lockdownu tvrdilo, že opatrenia dodržiava).

Myslíme si, že sme lepší ako ostatní

Situácia však môže byť ešte horšia. Jedna vec totiž je, čo deklarujeme, a druhá, ako sa správame naozaj.

Ďalšia štúdia, ktorá skúmala správanie ľudí počas pandémie, zistila, že ľudia často svoje rešpektovanie protipandemických opatrení nadhodnocujú.

„Ľudia sústavne hodnotili svoje vlastné dodržiavanie predpisov ako lepšie než priemer populácie. 92 percent respondentov malo pocit, že sa správajú podľa opatrení viac než ostatní. Šesť percent opýtaných si myslelo, že dodržiava rovnaké množstvo opatrení a iba dve percentá mali pocit, že opatrenia dodržiavajú menej než ostatní,“ píše sa v zisteniach.

Ľudia teda majú tendenciu sledovať viac nezodpovednosť iných ako svoju vlastnú. Prejavilo sa to aj opačne, keď iba tri percentá respondentov správne odhadli dodržiavanie opatrení u ostatných. 96 percent si myslelo, že situácia je horšia ako v skutočnosti.

Krajšie svetlo chráni našu identitu

„Ide o našu snahu javiť sa v lepšom svetle,“ vysvetľuje Lášticová. „Obzvlášť v oblasti morálky a dodržiavaní sociálnych noriem majú ľudia sklon nadhodnocovať svoje správanie a vnímať sa ako morálne nadradení a dodržiavajúci pravidlá. Všetky tieto úsudky robíme úplne iracionálne, lebo to ochraňuje našu identitu,“ hovorí psychologička.

Podľa vedkyne bola táto tendencia k vlastnej morálnej nadradenosti zdokumentovaná aj vo vzťahoch na pracovisku, rasových vzťahoch, spotrebiteľskom správaní, či v prispievaní na charitu.

„Keď už si raz svoj morálny sebaobraz vybudujeme, tak sa môžeme cítiť byť menej povinní striktne dodržiavať pravidlá, ktoré stanovili iní, lebo my predsa najlepšie vieme, čo je správne,“ vysvetľuje Lášticová. Dodáva, že na jednej strane nás takéto zmýšľanie môže ochrániť, lebo menej dôverujeme ostatným, že sa budú rozhodovať morálne. No na druhej strane nás to nabáda na ospravedlňovanie vlastného rizikového správania.

Niektorí ľudia veria aj tomu, že sa správajú zodpovedne, aj preto, že nerozumejú fungovaniu koronavírusových testov alebo si chybne myslia, že rodinní príslušníci a priatelia ich nemôžu nakaziť. „Takáto viera nám pravdepodobne dáva zdanlivý pocit kontroly, ktorý nám po roku v pandémii stále veľmi chýba,“ hovorí psychologička.

Cummingsov efekt

Vedci sa prikláňajú k názoru, že ochotu ukrojiť si zo svojich potrieb výrazne znižuje aj to, ak pravidlá nedodržiavajú samotní politici, ktorí protiepidemické opatrenia tvoria.

Keď sa hlavný poradca britského premiéra Dominic Cummings koncom marca vybral so svojou chorou manželkou a dieťaťom do Durhamu napriek oficiálnym odporúčaniam, že ľudia „by nemali navštevovať členov rodiny, ktorí nežijú v jednej domácnosti,“ spôsobil škandál. Okrem poškodenej reputácie však nemusel čeliť žiadnym konsekvenciám.

Podľa štúdie, ktorú zverejnil vedecký časopis Lancet, prišlo po medializovaní jeho výletu k výraznému zníženiu dôvery verejnosti vo vládu.

Štúdia sledovala viac ako 40-tisíc názorov ľudí na prístup vlády k epidémii. Ukázalo sa, že počas troch týždňov po odhalení Cummingsa, keď ho premiér Boris Johnson neodvolal a jeho kroky ospravedlňoval, poklesla ochota Britov dodržiavať lockdown.

Obmedzenia, ktoré ľudia na jar podstúpili ako súčasť kolektívnej spoločenskej zodpovednosti, sa podľa výskumu ľuďom zdali menej potrebné a pocit spolupatričnosti sa zmenil na rozčarovanie či hnev.

Dôvera vo vládu ani ochota Britov rešpektovať opatrenia sa do predchádzajúcich čísiel nikdy nevrátili a tento jav bol podľa poradcu Borisa Johnsona pomenovaný ako „Cummingsov efekt“.

Dôvera v lídrov

Podobné príklady, keď politici nerešpektovali vlastné opatrenia, prípadne poskytli len nepresvedčivé vysvetlenia, boli aj na Slovensku.

K posledným patrí podpredseda vlády Štefan Holý, ktorý sa v decembri vrátil z Veľkej Británie, kde navštívil svoju rodinu. V tom období sa nakazilo aj viacero ministrov. Holý dlhodobo neodpovedá na to, aké opatrenia proti nákaze urobil, a ani na to, či mal po príchode z Veľkej Británie čerstvý PCR test, keďže nebol v karanténe.

„Politici by mali vystupovať ako nositelia noriem. Keď nám kážu vodu, tak by nemali piť víno,“ hovorí Lášticová. Keď nevedia dôveryhodne vysvetliť, prečo porušili pravidlá, alebo prijať za to zodpovednosť, máme problém. Je samozrejmé, že sa to podvedome prejaví na dôvere a ochote ľudí ukrojiť si z vlastných potrieb,“ hovorí psychologička.

Aj keď za svoje činy zodpovedá každý sám, výskumy ukazujú, že ľudia dodržiavajú opatrenia dôslednejšie, ak svojim lídrom dôverujú.

Profesorka psychobiológie a epidemiológie Daisy Fancourtová v komentári pre denník Guardian tvrdí, že nasledovanie predpisov bolo jedným z najviac nepochopených a skreslených konceptov pandémie. „Počas prvej vlny vírusu existovali obavy, že zdĺhavé obmedzenia povedú k „únave zo správania“ a k zníženiu ich dodržiavania. Únava zo správania však v skutočnosti nebola vedeckým konceptom, ale politickým,“ píše Fancourtová v komentári.

Finančné straty a politika

Výskum na viac než 60-tisíc ľuďoch z viac než 30 krajín, o ktorom informoval Scientific American, skúmal aj ďalšie dôvody, prečo sa ľudia snažia obchádzať protipandemické opatrenia.

Jedným z nich je jednoduchý princíp reverznej psychológie. Keď ľudia veria, že majú právo na nejaké špecifické slobody a tie sú ohrozené, sú motivovaní získať ich späť. „V praxi to vyzerá tak, že keď ľuďom poviete, aby neopúšťali svoje sociálne bubliny, urobia presný opak, lebo majú pocit, že ich právom je slobodne sa zhromažďovať,“ vysvetľuje Lášticová.

Ďalšou hybnou silou, ktorá ľudí motivuje poslúchať alebo ignorovať opatrenia, sú ekonomické straty, ktoré by pre nich vyplývali z obmedzujúcich opatrení. Výsledky výskumu hovoria, že v mnohých krajinách bolo práve toto riziko vnímané ako vyššie než to, či sa ľudia nakazia alebo zomrú.

Dôležitú úlohu majú aj politické sympatie a svetonázor, keďže v mnohých krajinách je epidémia spolitizovaná. Napríklad v USA porušovali protipandemické opatrenia oveľa viac republikáni než demokrati. Trumpova administratíva totiž covid dlhodobo zľahčovala. „V našom výskume sa to ukazuje na voličoch ĽSNS, ktorí vnímajú nižšie riziko a rovnako menej dodržiavajú opatrenia,“ hovorí Lášticová.

Mladí nie sú najväčším rizikom

Spomínaný výskum však ukazuje, že nie je pravda, že v mnohých krajinách môžu za šírenie vírusu najmä mladí ľudia. Vychádza z neho, že opatrenia porušujú skupiny nezávisle od veku.

Spájajú ich skôr iné faktory, ktoré podľa autorov treba nájsť a prispôsobiť im komunikáciu, ktorá by ľudí motivovala k zodpovednému správaniu.

Vo výskumoch sa od začiatku pandémie ukazuje, že ženy sa prezentujú oproti mužom ako opatrnejšie a viac vnímajú s ňou spojené riziko.

„Na Slovensku sme zaznamenali rovnaký trend. Interpretovali sme ho aj cez rodové stereotypy, keďže mužom sa často prisudzuje, že by mali byť tými odvážnymi, ktorí si obavy a strach nepriznajú. Možno sa však boja rovnako ako ženy, ale nám to v dotazníku nepovedia, pretože norma je stále taká, že sa to nepatrí,“ hovorí Lášticová a dodáva, že to vychádza aj z výskumov v oblasti psychológie zdravia, ktoré sa netýkajú pandémie.

Keďže pocit ohrozenia sa priamo viaže na ochotu dodržiavať opatrenia, všetkým spomenutým motiváciám je podľa nej potrebné venovať pozornosť.

„To, čo však v konečnom dôsledku zaváži, nie sú naše postoje, ale správanie. Kým nebudeme zaočkovaní, je to na individuálnej zodpovednosti každého z nás. Aj keď sa nebojím a som frajer, život iných závisí od toho, či mám, alebo nemám v obchode rúško pod nosom,“ ukončuje psychologička.