Denník N

Archeológ Kovár: V dejinách nevieme o situácii, keď by len samotná pandémia spôsobila kolaps spoločnosti

Branislav Kovár. Foto - archív B. K.
Branislav Kovár. Foto – archív B. K.

„Ak by sa kompetentní opýtali historikov, či mali pandémie druhé vlny, tak by sme im odpovedali, že skoro každá epidémia mala viacero vĺn a často nebezpečnejších ako tie prvé,“ hovorí archeológ Branislav Kovár. Venuje sa hlavne histórii starovekých a stredovekých spoločností a o ich kolapsoch napísal knihu Sila zániku.

V rozhovore sa dozviete:

  • ktoré ríše zanikli definitívne a čo ich pádu predchádzalo,
  • prečo zanikla Západorímska ríša, kým Východorímska prežila,
  • ako dokázali kolaps oddialiť Egypťania
  • aj ako môže archeológia pomôcť pri prognózach vývoja pandémií.

Pripomína vám súčasné obdobie niektoré z tých starovekých, o ktorých píšete vo svojej knihe?

Súčasné krízy sú čiastočne podobné tým minulým. Ľudstvo aj v minulosti bojovalo s problémami a ohrozovali ho kolapsy a krízy. Kolaps zasiahol rovnako tragicky starých Egypťanov a Asýrčanov, bojovných obyvateľov Sparty či starých Mayov. Okrem veľkých civilizácií vplýval aj na menšie ľudské spoločenstvá, aké vytvorili napríklad Vikingovia v Grónsku alebo obyvatelia Veľkonočného ostrova. Kolapsy neobišli ani populácie strednej Európy. Na druhej strane každá dejinná udalosť je zároveň iná. Objavujú sa nové faktory, ktoré sa predtým v dejinách nevyskytovali.

Ako vy definujete kolaps?

Romantické predstavy o kolapse sa často spájajú s ruinami miest a rôznych stavieb. Biblické predstavy zobrazujú pád babylonskej veže alebo Harmaggedon. Kolaps však môže zahŕňať množstvo procesov. Napriek aktuálnej popularite pojmu kolaps stále neexistuje jeho presná definícia. Možno najjednoduchšie a najvýstižnejšie to definoval český egyptológ Miroslav Bárta, keď povedal, že kolaps znamená zásadné zjednodušenie životnej úrovne.

Zároveň je kolaps zmenou alebo, presnejšie, transformáciou. Spoločnosť sa zmenila. Dôležité je odlišovať kolaps od katastrofy. Napríklad aktuálne čelíme jednej katastrofe – koronavírusovej pandémii. Tento jav patrí skôr medzi katastrofy, ktoré majú na rozdiel od kolapsu spravidla rýchlejší priebeh, a ak je spoločnosť zdravá, dokáže ich zvládnuť. Naopak, kolaps je dlhodobý proces, napríklad pád Západorímskej ríše prebiehal niekoľko storočí. Samotné katastrofy sú súčasťou procesov vedúcich ku kolapsu, ale faktorov, ktoré pôsobia na zánik spoločnosti, je vždy viac.

My však nečelíme len pandémii – prekonali sme finančnú krízu, migračnú krízu, ekologická kríza je pred dverami a predpokladám, že o pár rokov Európu čakajú ďalšie vlny ekologických migrantov. Po pandémii sa očakáva ďalšia ekonomická kríza. Nie je už toto dosť zlá kombinácia?

Na začiatku 14. storočia bolo v Európe viac ľudí, ako vtedajšie poľnohospodárstvo dokázalo uživiť. Dochádzalo k veľkým hladomorom. Panovnícke rody si požičali toľko peňazí, že svojich bankárov radšej dali zavraždiť, aby nemuseli splácať pôžičky. Do toho udrela takzvaná malá doba ľadová, ktorá spôsobila zmenu klímy. Vznikol konflikt, ktorý označujeme za storočnú vojnu. Nakoniec prišla pandémia moru, ktorá mohla zabiť až 60 percent populácie. Napriek všetkému to naša európska spoločnosť zvládla.

Netvrdím, že máme ľahké časy, ale napriek všetkému

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Koronavírus

    Rozhovory

    Veda

    Teraz najčítanejšie