Denník NKolíková: Porovnávať Lučanského s Kuciakom je neprimerané. Nie je v tom paralela a nevidím, kde ju nájsť

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Po pokuse o samovraždu obvineného Milana Lučanského zvažovala demisiu. Rozhodla sa ostať a kauze čeliť. Je tak konfrontovaná s množstvom dezinformácií a konšpiračných teórií. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) v rozhovore vysvetľuje:

  • či mohla urobiť viac proti šíreniu dezinformácií;
  • kto politicky zneužíva smrť obvineného bývalého policajného prezidenta;
  • či rodina bude mať priame zastúpenie v komisii, ktorá smrť prešetrí;
  • čo videla na kamerových záznamoch z prešovskej väznice;
  • či má podporu koaličných partnerov.

Ako ste vnímali Milana Lučanského? 

Ako policajného prezidenta, ktorý sa dostal do tejto funkcie v kontroverznej dobe. Nemal moju plnú dôveru a po tom, čo bol obvinený, bolo spochybnené jeho pôsobenie v Policajnom zbore ako prezidenta, ktorý by si plnil svoje poslanie, ako si mal.

Osobne ste sa s ním stretli? 

Raz na jednom z úvodných zasadnutí vlády, keďže ako policajný prezident pôsobil aj krátko po tom, ako vznikla táto vláda. Pôsobil veľmi rozhodne, čo je namieste, aby takto policajný prezident pôsobil. Ale to určite nestačí.

Deň po tom, ako sa pokúsil o samovraždu, ste vystúpili pred novinármi a priznali ste, že ste zvažovali aj podanie demisie. Čo zavážilo, že ste tak neurobili? 

Takéto rozhodnutie zvyčajne nerobí človek sám, ale aj na základe rozhovorov s ľuďmi, od ktorých očakáva spätnú väzbu, keď takéto situácie nastanú. Vyhodnotila som to tak, že je otázne, či je rozhodnutie podať demisiu správne. Zvažovala som, či teraz je ten moment, pričom to nebola vôbec otázka pochybenia.

Bolo mi však zrejmé, čo nastane. Že sa spustí vlna dezinformácií, politického zneužívania a že to určite nebude dobré pre právny štát ani pre stabilitu na Slovensku. Rozmýšľala som, či to moja demisia vyváži a dokáže to zastaviť. Bolo zrejmé, že nebude jednoduché tomu všetkému čeliť, ale dospela som k záveru, že ostávam v úrade. Gesto, ktoré urobil generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Milan Ivan, sa mi javilo v danom momente ako správna cesta.

Nakoľko zavážilo aj to, že v strane Za ľudí nemáte momentálne za seba adekvátnu náhradu? 

To som vôbec neriešila. Myslím si, že každý je nahraditeľný. A ak by sme sa bavili aj v rámci strany o tom, kto by ma mal nahradiť, prichádzajú viaceré riešenia.

Od smrti Milana Lučanského ubehol týždeň. Keď vidíte, ako táto kauza polarizuje spoločnosť, ako spätne hodnotíte toto svoje rozhodnutie? 

Je to čerstvé. Je to začiatok všetkého, čo táto udalosť spustila. Je pre mňa zložité spätne niečo vyhodnocovať. Teraz je dôležité urobiť všetko pre to, aby bola tá udalosť prešetrená.

Sama hovoríte, že je vašou povinnosťou prinavrátiť dôveru ľudí v ministerstvo, v právny štát. Máte pocit, že sa vám to za posledné dni darí? 

Nebolo až takým prekvapením, čo tá kauza spustila. Očakávala som, že to bude politicky zneužívané, osobitne opozíciou. Žiadne z tých vystúpení ma zásadne neprekvapilo, ale rozsah dezinformácií, ktoré sa šíria, a spôsob, ako je to zneužívané, ma v istej miere prekvapili.

Osobitne spôsob, ako až nechutne je osočovaný ZVJS a jeho príslušníci. Rozhorčuje ma to a považujem to za neférové a nespravodlivé, pretože zo žiadnych informácií nevyplýva žiadna indícia, že by zbor pochybil. Nič neskrýva a vzhľadom na to mimoriadne gesto, ktoré generálny riaditeľ urobil, to považujem za absolútne nespravodlivé.

Príslušníci ZVJS vás vyzvali, aby ste generála Ivana neodvolali. Zvážite to? 

Generálny riaditeľ požiadal o uvoľnenie z funkcie zo zboru a ja som jeho rozhodnutie prijala. V tomto momente to považujem za správne rozhodnutie a spôsob, ako chrániť zbor. Je to silný signál o tom, že zbor nemá čo skrývať, a to je dôležité.

Nestratíte tým podporu a dôveru ľudí v zbore? 

V utorok som zvolala všetkých riaditeľov väzníc. Vypočula som si ich osobnú podporu generálnemu riaditeľovi. Snažila som sa im zároveň vysvetliť, že jedna vec je, ako to zbor vníma zvnútra. Druhá vec však je pohľad zvonka. A to je moja rola, aby zbor pochopil, že aj zvonka musí byť vnímaný ako dôveryhodný. Rozumiem podpore, ktorú generálovi Ivanovi vyjadrujú, a to osobitne s ohľadom na všetky dezinformácie a spôsob, ako je zbor osočovaný. Dozvedela som sa, že dokonca aj príslušníci Policajného zboru údajne osočovali príslušníkov ZVJS ako vrahov. Je to nechutné a určite chcem hovoriť s ministrom vnútra o tom, že tomu treba zabrániť.

Deje sa to v rámci vyšetrovania smrti Lučanského? 

Porozumela som tomu tak, že k tomu dochádza na kolegiálnej úrovni v rámci pracovných stretnutí. Neviem, v akej miere je to časté. Hoci by sa to vyskytlo len raz, je to dostatočný dôvod na to, aby som k tomu zaujala jednoznačný postoj, ale očakávam to aj zo strany ministra vnútra.

Mária Kolíková a generál Milan Ivan. Foto N – Tomáš Benedikovič

Stačí pri takej vážnej kauze odchod generálneho riaditeľa ZVJS? 

Je to legitímna otázka. Už som povedala, že som citlivá na to, ako sa bude táto kauza vyvíjať, a som pripravená tomu čeliť. V momente, ak dospejem k záveru, že moja demisia pomôže k stabilite a k dôvere v právny štát a spravodlivosť, urobím rozhodnutie.

Máte pocit, že to komunikačne zvládate? 

Ak by sme úspešnosť komunikácie vyvažovali množstvom dezinformácií, ktoré sa šíria po internete, tak nie. Ak by sme to vyhodnocovali z pohľadu, čo všetko spravila ministerka a ministerstvo, aby čelili týmto dezinformáciám, úspešnosť sa tak rýchlo vyhodnotiť nedá. Budeme to schopní urobiť neskôr.

Neprospelo šíreniu dezinformácií aj to, že ste pred novinármi vystúpili 30. decembra a potom až 4. januára? Medzitým sa šírili všetky konšpiračné teórie a dezinformácie tak postupne naberali na sile.

Rozumiem. 29. decembra sa v prešovskej väznici stala tá mimoriadna udalosť. Hneď nasledujúce ráno som o tejto skutočnosti informovala. Generálny riaditeľ urobil významné gesto a ja som informovala, že zriadim nezávislú komisiu. Bezodkladne som na tom pracovala. Nemala som viac informácií, ktoré by som mohla šíriť.

Súčasne sme vyhodnocovali, ktoré dokumenty by sme mohli zverejniť. Priebežne som komunikovala aj s generálnym prokurátorom, pretože som určite nechcela, aby bol zverejňovaním materiálov z mojej strany marený účel trestného konania.

Dalo sa urobiť viac, aby ste zabránili šíreniu rôznych dezinformácií? 

Netvrdím, že sa nedalo urobiť viac. Môžeme sa baviť o tom, či sa tie dokumenty, ktoré sme zverejnili v pondelok, nedali zverejniť skôr. Riešila som to dokument po dokumente, či ich naozaj môžeme sprístupniť. Museli sme ich anonymizovať. Všetko to istý čas trvalo. Niektoré veci sa nedajú urobiť zo dňa na deň, je mi to ľúto.

V dokumentoch, ktoré ste zverejnili, nie sú anonymizované mená príslušníkov ZVJS ani lekárov, ktorí sa o Lučanského starali. Je to v poriadku? 

Zaoberali sme sa tým v rámci anonymizácie, ale dospeli sme k záveru, že konali v rámci služby. Nenašli sme legitímny dôvod, prečo by sme ich mali anonymizovať. Týmto otázkam som čelila aj počas stretnutia so zástupcami zboru.

Nevystavili ste ich mediálnemu lynču? 

Rozumiem, ale na jednej strane čelím otázkam, prečo toho nezverejním čo najviac a čo najskôr, a na druhej – keď ich zverejním – čelím otázkam, či to bolo v takejto miere správne a čo všetko tam malo byť. Je to legitímne uvažovanie. Treba urobiť všetko pre to, aby tie osoby boli chránené, ale na druhej strane musíme ustrážiť, aby dokumenty boli dôveryhodné.

Milan Lučanský. Foto N – Vladimír Šimíček

Ako prvá ste povedali, že kauza Milana Lučanského je politickou kauzou. Prečo? 

Treba to rozlišovať. Žiadnu z káuz, ktoré súvisia s obvineniami a s rozhodnutiami súdu o väzbe, nevnímam ako politickú. Ako tieto kauzy sledujem, vidím, že nie je dôvod spochybňovať či už vyšetrovateľov, prokurátorov, alebo súdy pri ich rozhodovaní a rovnako ani ZVJS, pokiaľ ide o to, ako si plní povinnosti pri výkone väzby.

Keď som povedala, že kauza Milana Lučanského je politická, tak som to vnímala z pohľadu dosahu, aký toto úmrtie bude mať. Jednoducho to je ten politický aspekt, o tom som presvedčená.

Boli to šťastné slová? Vyčítala vám to aj Denisa Saková (Hlas), ktorá povedala, že vlastne vy ste kauzu začali politicky zneužívať, keď ste to takto pomenovali.

Práve pre to, ako to využila či zneužila ona, je paradoxné, že to hovorí. Ja som len pravdivo opísala situáciu, ktorá napokon aj nastala.

Vyčítala vám to aj osobne na prvom stretnutí komisie, ktorá má úmrtie Lučanského prešetriť? 

Nie. Samotné rokovanie bolo veľmi konštruktívne a to sa týka všetkých členov.

Čo má byť vlastne úlohou tejto komisie? Jej právny rámec sa už totiž začal spochybňovať. 

Mám oprávnenie zriadiť komisiu na prešetrenie udalostí, ktoré sa stanú v zbore. Zákon ma nelimituje, koho môžem určiť za členov. Neštandardne som ten koncept urobila veľmi široko, a to preto, aby som čo najskôr vytvorila priestor na prešetrenie a odstránenie pochybností, ktoré s tou udalosťou súvisia. Oslovila som aj subjekty, ktoré by fakticky samy mohli takéto prešetrenie urobiť. Či už verejná ochrankyňa práv, alebo aj poslanci.

Už pri prvej komisii (Lučanského incident zo začiatku decembra – pozn. red.) mi bolo vyčítané, prečo som do nej neprizvala opozíciu. Ja som to vyhodnocovala a dospela som k záveru, že je namieste, že v tejto neštandardnej situácii takto komisia vytvorená bola, a právny základ má.

V menovacom dekréte členov sa uvádza, že komisia bola zriadená za účelom prešetrenia samovraždy Lučanského. Nepredpovedáte tým, k akým záverom má komisia dospieť? 

Rozumiem, že citlivejšie by bolo dať tam úmrtie, ale musím priznať, že skôr som si to neuvedomila. Dôležité je však vnímať to v kontexte so štatútom komisie, ktorý prijali všetci jej členovia. A ten bol na prvom zasadnutí upravovaný práve na základe ich pripomienok. V ňom sa tá udalosť definuje ako úmrtie. V tejto súvislosti je zrejmé, že je tu priestor pre komisiu v plnosti sa zaoberať otázkami, ako sa stala prvá aj druhá udalosť. Teraz však je v ZVJS táto mimoriadna udalosť zachytená ako pokus o samovraždu.

Čo je úlohou komisie? Poslankyňa Saková upozornila, že môže vykonať len kontrolu, nemôže nič vyšetrovať.

Môže sa oboznámiť so všetkými možnými dokumentmi, ktoré súvisia s oboma udalosťami. Vytvorí si na to názor a na základe toho urobí svoj záver. A ten záver má súvisieť s otázkou posúdenia, či postup ZVJS bol v súlade so zákonom a právami obvineného.

Takže sa vôbec nemôže zaoberať obvinením Lučanského a dôvodmi jeho kolúznej väzby? 

Komisia určite nie je o tom, aby sa zaoberala akýmikoľvek otázkami obvinenia bývalého policajného prezidenta. Je namieste, aby sledovala otázku, ako prebehli udalosti, a to vzhľadom na informácie, ktoré má ZVJS.

Prečo sú členovia viazaní mlčanlivosťou? 

Aby neboli priebežne vynášané čiastkové informácie, ktoré by samy osebe mohli byť dôvodom na dezinformácie. Je dôležité, aby informácie, ktoré bude komisia prijímať, boli ňou vydiskutované a v závere vyhodnotené. Aby povedala, či došlo alebo nedošlo k pochybeniu. Každý člen komisie sa bude môcť k záverom vyjadriť.

Kedy očakávate, že komisia dospeje k nejakým záverom? Hovorili ste, že najradšej by ste mali výsledok do týždňa. Poslankyňa Saková povedala, že to možno nebude ani o tri týždne.

Na prvom zasadnutí komisie som povedala, že urobím všetko pre to, aby ministerstvo bolo maximálne súčinné a komisia dostala rýchlo všetko, čo potrebuje. Ak sú to informácie, ktoré potrebujú osobitný právny rámec, ako napríklad zdravotná dokumentácia, tak robíme všetko pre to, aby sme to komisii umožnili. Ale v tomto prípade chýba súhlas pozostalých.

Dôležité je najskôr sa oboznámiť so všetkými listinnými dôkazmi, ktoré teraz zbierame. Najbližšie zasadnutie je naplánované na pondelok a bola by som rada, keby sa vtedy členovia komisie vyjadrili k podkladom, ale aj sa dohodli na jednotlivých výjazdoch do väznice v Prešove a v Trenčíne. Aby sa na ten čas dali naplánovať stretnutia s príslušníkmi ZVJS, prípadne lekármi.

Už ste zbavili príslušníkov ZVJS mlčanlivosti? 

Zbavovala som mlčanlivosti príslušníkov, ktorí majú vypovedať pre inšpekciu ministerstva vnútra.

A kvôli stretnutiu s komisiou ich mlčanlivosti zbaviť nemusíte? 

Zatiaľ sme neprišli k záveru, že ich musíme zbaviť mlčanlivosti, keďže je to mnou zriaďovaná komisia. Ak prídeme k záveru, že vzhľadom na osobitosť tejto komisie je to potrebné, tak to obratom vykonám.

Mária Kolíková. Foto – TASR

Pokiaľ ide o súhlas so zdravotnou dokumentáciou, máte ho už od rodiny? 

S rodinou sme komunikovali v pondelok a z tejto komunikácie vyplynulo, že máme ďalej komunikovať s pánom Radačovským.

S bývalým sudcom, dnes europoslancom zvoleným na kandidátke ĽSNS? 

Porozumela som tomu tak, že je to on. Je dohodnuté spoločné stretnutie na štvrtok. A s ohľadom na vyjadrenie pána Radačovského je možné, že pri tom bude aj rodina. Na stretnutí sa určite budeme rozprávať o priestore pre rodinu v komisii, ako aj o otázke súhlasu rodiny so sprístupnením zdravotnej dokumentácie.

Je pravdou aj to, že pani Lučanská mala predstavu, že pán Radačovský bude rodinu zastupovať v predmetnej komisii. Týmto sa komisia zaoberala a našla spôsob, ako do jej práce rodinu zapojiť. Určite sa oboznámi vopred so závermi komisie, a ak bude mať záujem priebežne poznať stav zistení, komisia chce na to reagovať.

Bude mať priame zastúpenie? 

Po hlbšej diskusii komisia prijala záver, že nie je najlepším riešením, aby rodina bola plným členom.

Prečo? 

Je pravda, že na to boli v komisii rozdielne názory. Určite bola zhoda na tom, že rodinu treba zapojiť do komunikácie s komisiou. Ale pre nestrannú a nezávislú diskusiu v komisii je namieste, aby neboli priamo zastúpené záujmy zo strany rodiny.

Zástupca ZVJS je v komisii? 

Áno.

Nie je teda aj jeho členstvo spochybnené? 

Z tohto pohľadu by sme mohli spochybňovať aj členov za ministerstvo. Za ZVJS je tam odborový zástupca, ktorý nie je z ústavu v Prešove ani z ústavu v Trenčíne. V tomto nie je jeho priame prepojenie s incidentom.

Komisia teda dostane len dokumenty týkajúce sa Lučanského väzby? 

Sú to rôzne dokumenty, ktoré súvisia s jeho väzbou. Informácie, ktoré môže komisia dostať, sa týkajú napríklad toho, ako často komunikoval s obhajcom. Aké boli u Lučanského konkrétne pravidlá, ktoré súvisia s výkonom väzby. Kedy a ktorí príslušníci ZVJS s ním boli v kontakte. Členovia môžu vidieť priamo na mieste, ako vyzerá cela, či mať prístup ku kamerovým záznamom. O tom však musím diskutovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, aby som zamedzila prípadnému mareniu vyšetrovania. Ale v zásade chcem dať komisii všetko, čo zbor má a čo súvisí s výkonom väzby a s prvou aj druhou udalosťou. Je možné, že si komisia vyžiada aj znalecký posudok, ktorý bude súvisieť s pitvou.

Čakanie naň však môže dlho trvať. 

Áno, môže to potenciálne oddialiť záver komisie, súčasne treba povedať, že jeho poskytnutie by záviselo od rozhodnutia príslušných orgánov činných v trestnom konaní Možno po tom, čo komisia vyhodnotí všetko, čo má zbor k dispozícii, zistí, že nemusí čakať na znalecký posudok. Respektíve nebude dôvod naň čakať, keďže ho orgány činné v trestnom konaní neposkytnú. Dá sa prípadne uvažovať aj o tom, že komisia prijme predbežné závery s otvorenými otázkami, ktorých zodpovedanie bude závisieť od ďalších dokumentov.

Médiám ste v pondelok sprístupnili časť dokumentov. Dali ste ich členom komisie? 

Nie, pretože boli anonymizované v priebehu dňa; a to som vopred avizovala aj pred komisiou. Na jednej strane rozmýšľame, čo všetko treba urobiť, aby komisia mala zmysel a aby sa zároveň nemarilo vyšetrovanie. Uvedomujem si, že by bolo pekné čakať na závery komisie či výsledky trestného konania. Nič nerobiť, no zároveň čeliť politickému zneužívaniu a neposkytnutím informácií prispievať k šíreniu dezinformácií. V rámci tohto priestoru som zvolila riešenie, že sprístupním všetko, čo môžem. Nejde tu vôbec o to, aby som tajila nejaký dokument len preto, že sa ním ide zaoberať komisia. Komisia má prístup aj k dokumentom, ktoré nemôžem sprístupniť verejnosti.

Ak má mať komisia zmysel a máte získať dôveryhodnosť medzi opozičnými poslancami v komisii, prečo ste im tie dokumenty neposkytli v tom istom čase ako médiám? 

Dohoda bola, že všetky dokumenty, ktoré si vyžiadali a ktorých je omnoho viac ako tých zverejnených, ministerstvo zhromaždí. A jednotliví členovia si následne po ne prídu. Oznámila som členom, že časť dokumentov bude zverejnená, a nikto voči tomu nenamietal.

Bude komisia vidieť kamerové záznamy? 

Zatiaľ to vidím tak, že ich vidieť budú.

Vy ste ich videli? 

Áno.

Čo je na nich možné vidieť? Už ste niekoľkokrát povedali, že v celách kamery nemôžu byť. Takže sú tam len zábery z chodby? 

V každom prípade, v cele kamera nie je. Ak niekde kamera je, tak na chodbe.

Je z nej vidieť, či sa otvoria dvere na cele? 

Jednoznačne.

Už ste povedali, že kamery sa spínajú na pohyb. Nie je teda zachytený celý časový sled udalosti, ale sú k dispozícii len určité sekvencie? 

To je pravda, ale treba povedať, že pokiaľ ide o sekvenciu od 16.30 až do 16.39 hod., tak je tam takmer celý čas zachytený.

Čiže na kamerovom zázname od poslednej kontroly po moment, keď príslušníci ZVJS uvideli, že Lučanský nereaguje, je vidieť, či niekto vstupoval do jeho cely? 

Áno, je vidieť, či niekto vstupuje do cely. V každom prípade, kamera je technicky vybavená tak, že by sa mala zapnúť automaticky vždy, keď dôjde k akémukoľvek pohybu. Okrem toho je v inom systéme záznam o otvorení cely. A to sa dá konfrontovať, ako a či to korešponduje s kamerovým záznamom.

Dá sa do toho systému zasiahnuť? 

Každý potenciálny zásah do systému by mal byť zaznamenaný, ak hovoríme o neoprávnenej manipulácii. Ak ide o dôkaz v trestnoprávnom konaní, tak to môže mať aj trestnoprávnu dohru. Ak sa bavíme o priestore na manipuláciu, tak sa o nej môžeme baviť aj v prípade, že by to sledovanie kamerou bolo plynulé. Ale rozumiem námietkam, že by bolo lepšie, ak by to monitorovanie bolo plynulé.

Žiaľ, ústavy nie sú vybavené spôsobom, že by na všetkých chodbách boli kamery, ktoré majú možnosť nonstop zaznamenávania. Dokonca sú chodby, kde nie sú žiadne kamery.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Zmení sa to? 

Zbor opakovane žiada o navýšenie prostriedkov a ja chcem aj na vláde informovať, v akom stave je ZVJS. Ak chceme, aby bol ústav na každej chodbe vybavený kamerou s neustálym sledovaním, budem informovať, aké sú na to potrebné finančné prostriedky. Ak ich dostanem, urobím všetko pre to, aby takto ústavy vybavené boli.

Čiže systém, ktorý sa spúšťa len pri pohybe, je v každej väznici, nielen v prešovskej? 

Nie. V jednotlivých ústavoch je úroveň technického zabezpečenia rôzna. Závisí to od modernizácie, ktorou prešli. Sú ústavy modernizované a ústavy v kritickej situácii.

Prešov je v kritickej? 

Prešovský ústav jednoznačne nepatrí k tým, ktoré boli zmodernizované.

Z toho, čo ste povedali, vyplýva, že kľúčový dôkaz, ktorý by mal vyvrátiť pochybnosti o smrti Lučanského, je nedôveryhodný. Stále sa bude dať spochybniť, keďže neexistuje súvislý záznam. 

Nemyslím si, že je to nedôveryhodný dôkaz. Pretože existuje jednak kamerový záznam, ktorý sa spúšťa na základe pohybu na chodbe, ale súčasne je aj iný systém, ktorý monitoruje otváranie ciel. A je určite možné porovnať oba systémy, či sú v úplnej zhode. Zároveň si myslím, že ak by aj existoval súvislý záznam, rovnako by sa to spochybňovalo.

Áno, ale lepšie by sa dalo argumentovať, prečo sa to spochybniť nedá. 

Rozumiem, čo hovoríte. Ale nie je to jediný dôkaz. Komisia bude mať záznamy aj o tom, kedy sa otvárala cela. Vzájomne to môžu porovnať, a ak to bude sedieť, nie je dôvod to spochybňovať.

Videli ste aj záznamy zo začiatku decembra, keď vznikli prvé pochybnosti o tom, či sa Lučanský nepokúsil v cele zabiť? 

Existujú z toho dňa záznamy, ale ja som ich nevidela.

Keď sa na ten incident pozriete spätne, bol vyhodnotený správne? 

Nevidím dôvod na spochybňovanie záverov. Ale ak sa pýtate, či tá prvá udalosť potenciálne mohla súvisieť s pokusom o samovraždu, rozumiem, že táto hypotéza sa logicky núka. To, či by dané zranenie mohlo byť potenciálne v príčinnej súvislosti s hypotetickým pokusom o samovraždu, je skôr otázka pre lekára. S ohľadom aj na takéto možné otázky som do komisie začlenila odborníka na súdne lekárstvo Norberta Moravanského. V komisii je aj zástupkyňa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Som pripravená čeliť akýmkoľvek hypotézam, ktoré vzniknú. A chcem ich nechať preveriť.

Nebolo chybou, že po tom prvom incidente Lučanskému nepridelili spoluväzňa do cely? 

Máme z minulosti prípady, keď boli na cele spoluobvinení či spoluodsúdení a aj tak sa podarilo dokonať samovraždu. Keď som ešte bola štátnou tajomníčkou, dozvedela som sa o prípade, keď samovraždu spáchal väzeň, ktorý v cele nebol sám. Ak by aj Lučanský bol na psychiatriackom oddelení, takisto by nebol nonstop sledovaný kamerou. Minimálne vtedy, keď niekto ide na sociálne zariadenie, nemôže byť monitorovaný.

Ak by mal Lučanský spoluväzňa, bola by to prekážka navyše, ktorú by musel vo svojich plánoch prekonať. 

Rozumiem. Bol však v kolúznej väzbe. Bolo preto nevyhnutné posúdiť, kto by s ním vôbec mohol byť. Len zopakujem, že tá prvá udalosť nebola vyhodnotená ako pokus o samovraždu. Myslím si, že ak by sme ho dali na celu s iným obvineným a nebodaj by sa mu niečo stalo, znovu by sme čelili otázke, prečo sme ho vlastne s iným obvineným na celu dali. Osobitne ak tí, čo Lučanského poznali, vedia, že to bola osoba nie úplne zmierlivej a pokojnej povahy.

Ako ste sa pozerali na dôvody jeho kolúznej väzby ako advokátka? 

Keď som sa dozvedela o skutku, ani na moment som nezapochybovala, že je namieste uvažovať o kolúznej väzbe. Bez toho, aby som videla spis, sa mi to zvonku javilo logické.

Boli ste osobne v kontakte s rodinou Milana Lučanského? 

Len tým spôsobom, že keď som sa dozvedela, čo sa stalo, v momente som riešila otázku, aby bola čo najskôr informovaná rodina. Chcela som, aby sa to dozvedeli skôr ako z médií. Osobne som s nimi nehovorila. V súvislosti so zabezpečovaním dokumentácie kvôli komisii s nimi v pondelok hovoril štátny tajomník.

Nezvažovali ste ozvať sa osobne? 

Vo štvrtok bude na ministerstve stretnutie s pánom Radačovským. Je možné, že nakoniec bude prítomná aj pani Lučanská.

Nezmiernilo by hnev rodiny, ak by ste sa ozvali hneď, ako sa to stalo? 

Uvedomujem si, že to musí byť veľmi ťažká situácia. Osobne je mi veľmi ľúto, čo sa stalo, a vyjadrujem rodine úprimnú sústrasť. Súčasne však je faktom, že išlo o obvineného z trestného činu. Bol to jeden pokus zo štyridsiatich ročne. Nemyslím si, že moje konania by mali byť účelové s ohľadom na politický dosah.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Mnohí tragédiu Milana Lučanského prirovnávajú k smrti Jána Kuciaka. Čo si o tom myslíte? 

Je to absolútne neprimerané. Ja v tom nevidím žiadnu paralelu a ani nevidím, kde ju mám nájsť. Vnímam to ako politické zneužitie tejto kauzy, pretože sa rozprávame o vysokopostavenom policajnom funkcionárovi, ktorý bol obvinený z brania úplatku. Z toho obvinenia sa javilo, že tá kauza má politický dosah, pretože potenciálne súvisí s politickými stranami. Keďže sudca rozhodol o kolúznej väzbe, skutkový stav v tomto prípade nemohol byť chabý. A z informácií, ktoré doteraz mám, súčasne niet pochybností, že by nešlo o samovraždu. Môžeme sa baviť o motivácii. Na druhej strane máme úmyselnú vraždu. Ján Kuciak bol investigatívny novinár, ktorý sa snažil vo verejnom záujme získavať informácie, aby veci verejné boli spravované dobre, hospodárne a v súlade so zákonom.

Hovoríte, že sa môžeme baviť o motivácii, prečo to Lučanský spravil. Čo ho mohlo k tomu viesť? 

Mám na to názor, ale rozmýšľam, ako je namieste o ňom verejne hovoriť. Obvinený generál je mŕtvy a ja nechcem túto situáciu zneužívať. Každý si však môže položiť otázku, komu tá samovražda slúži a kým a akým spôsobom je zneužívaná. Je dôležité, aby sme tú kauzu ako spoločnosť zvládli, aby orgány činné v trestnom konaní, súdy, ZVJS si mohli riadne plniť svoje povinnosti a nemali obavy, že nejaký moment ich poslania, ktorý nesúvisí s ich pochybením, bude politicky zneužívaný v boji o moc.

Keď ste sa rozhodli nepodať demisiu, mnohí začali pripomínať rozhodnutie bývalého ministra obrany Juraja Lišku, ktorý sa vzdal funkcie po páde lietadla s vojakmi pri Hejciach. Ani on za túto nehodu vôbec nemohol, ale vyvodil politickú zodpovednosť. Spomenuli ste si na neho? 

Aj to v tejto súvislosti považujem za celkom inú udalosť. Bavíme sa o obvinenom z úplatkárstva, ktorý spáchal samovraždu. Z tohto pohľadu môžem povedať, že ani neviem, čo sme zo svojich pozícií ja alebo zbor väzenskej stráže mohli urobiť inak. Pri tej druhej udalosti sa bavíme o vojakoch, ktorí si plnili svoju misiu, a išlo o jednu obrovskú tragédiu.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Cítite podporu koaličných partnerov? 

Absolútne.

Prečo ju verejnosť nepočuje? 

Mne podporu vyjadrili zo všetkých koaličných strán.

Rozprávali ste sa s partnermi aj o tom, prečo o tom verejne nehovoria? 

Osobitne som sa s tým nezaoberala.

Nemrzí vás, že sa za vás verejne nepostavia a nepodporia vás? 

Som presvedčená, že keď nastane ten kľúčový moment, tak sa tak stane.

Status bratislavského župana Juraja Drobu z SaS ste čítali? 

Áno.

Čo ste si o ňom pomysleli, keď vám koaliční partneri vyjadrili podporu a on vás napriek tomu verejne kritizoval? 

Otázky v jeho statuse ma prekvapili. Osobitne o to viac, že boli od predstaviteľa koaličnej strany. Okrem toho mnohé z nich už boli zodpovedné. Prekvapili ma otázky, ktoré súviseli so spochybňovaním samotného obvinenia a rozhodnutia súdu o kolúznej väzbe. Vnímala som to ako status, ktorý má potenciál podporovať konšpirácie.

Pýtali ste sa koaličného partnera, čo to má znamenať? 

Mala som o tom rozhovor s Richardom Sulíkom, ktorý mi opätovne vyjadril podporu. Viem, že aj vnútri tejto koaličnej strany k tomu prebehla debata. Ale musím povedať, že župan sa mi aj osobne ospravedlnil.

Od premiéra by ste neočakávali, že sa k takej závažnej kauze vyjadrí? 

S premiérom sme v rámci tejto kauzy niekoľkokrát intenzívne komunikovali, vyjadril mi podporu a ja nemám dôvod to spochybňovať.

Kedy naposledy ste s ním hovorili? 

Priebežne sme v kontakte neustále, aj s ostatnými ministrami.

Parlament čaká voľba špeciálneho prokurátora. Ovplyvní ju kauza Lučanský? 

Nevidím jej potenciál v tomto smere.

Ani v tom kontexte, že kandidátom je Daniel Lipšic, ktorého sa jedna konšpiračná teória týkala? 

Sama ste povedali, že išlo o konšpiračnú teóriu, takže by som to nevnímala tak, že to môže mať osobitne pre koalíciu dosah pri úvahe, kto by mal byť špeciálny prokurátor.

Peter Pellegrini (Hlas) aj Robert Fico (Smer) vám vyčítali, že keď hovoríte o Lučanskom, neprejavujete emóciu. Ako vnímate takúto kritiku? 

Odpovedala by som asi inak. Je mi úprimne ľúto, čo sa stalo. Ale ako ministerka spravodlivosti musím zaujať vecný postoj a vysvetliť, čo sa stalo. Z mojich postojov je zrejmé, že to nevyužívam na politické útoky, a ani nijakým spôsobom emočne nerobím žiadne odkazy smerom k opozičným politikom, ktorí to politicky zneužívajú a emočne vystupujú spôsobom, ktorý je nekorektný a neférový a ktorý nepomáha žiadnym spôsobom Slovensku.

Ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) zase opozícia kritizuje, že nevyvesil na ministerstve ani policajnom prezídiu čiernu zástavu. Čo si o tom myslíte? 

S ohľadom na to, že ide o obvinenie, ktoré bolo spečatené kolúznou väzbou, by bolo kontroverzné vyvesiť čiernu vlajku. Ľudsky rozumiem, prečo by sme sa mali nad tým viac zamýšľať. Ale vzhľadom na okolnosti sa mi to nejaví byť namieste.

V piatok bude pohreb Lučanského. Je namieste, aby mu štátne orgány vyjadrili pietu? 

Nezdá sa mi to náležité.

Platia pandemické opatrenia a na pohrebe môže byť len šesť osôb. Poslankyňa Saková si myslí, že hlavný hygienik by mohol v prípade Lučanského pohrebu urobiť výnimku. Bolo by to vhodné? 

Nechám to na posúdenie hlavného hygienika.

Máte obavy, aké akcie ten pohreb vyvolá? 

Keďže vidím, čo tá kauza vyvoláva, tak sa obávam, že aj toto bude moment, ktorý bude politicky maximálne zneužívaný. Je mi to úprimne ľúto. Ničomu to neprospieva. Ani korektnému prešetreniu. Vyvolávajú sa neskutočné vášne, ktoré nemajú oporu vo faktoch, bez ohľadu na to, čo urobím ja alebo čo spraví komisia.

Mária Kolíková. Foto – TASR

Mária Kolíková (46)

Narodila sa v Bratislave. Vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Ako študentka pracovala v mimovládnej organizácii Občan a demokracia, kde sa venovala programu vzdelávania o ľudských právach a demokracii, zakladala právne kliniky pri právnických fakultách. Pôsobila ako advokátska koncipientka, od roku 2003 ako advokátka. V roku 2006 sa stala šéfkou Centra právnej pomoci. Po odvolaní z funkcie Štefanom Harabinom pôsobila na Katedre ústavného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity a súčasne ako advokátka. V roku 2010 sa na dva roky stala štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti pod vedením Lucie Žitňanskej (vtedy SDKÚ). Po zmene vlády sa vrátila do advokácie a založila advokátsku kanceláriu Kolíková & Partners. Na ministerstvo prišla opäť v roku 2016 a opäť ako dvojka Žitňanskej. V roku 2018 z funkcie odišla. V júni 2019 vstúpila do strany Andreja Kisku Za ľudí, za ktorú aj kandidovala vo voľbách vo februári 2020. Od marca je ministerkou spravodlivosti.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].