Pokračovanie Kollára vo funkcii je hanbou celej koalície
Načo sú dobré statusy, ktoré síce prezrádzajú nepríjemný osobný pocit, no ich autori mimo sociálnych sietí verejne mlčia a zostávajú v spolku, v ktorom je čoraz viac dôvodov sa hanbiť?
Autor je publicista, v rokoch 2010 až 2012 bol poradcom Ivety Radičovej
O tom, že sa Boris Kollár vôbec nemal stať predsedom parlamentu (a že v žiadnej verejnej funkcii nemá čo hľadať), sa už napísalo veľa. Podobne aj o tom, že v politicky kultúrnejších krajinách by už plagiátorskí podvodníci neboli vo svojich funkciách.
Lenže po Kollárovom papalášstve a škandalóznom správaní s ignorovaním prijatých nariadení platných pre všetkých občanov malo byť morálnou i politickou povinnosťou trvať na jeho odstúpení. Samozrejme, opäť treba povedať, že v politicky kultúrnejších krajinách by takýto človek okamžite po návrate do parlamentu sám od seba oznamoval svoju rezignáciu. Sme však na Slovensku a vládne nám Kollár (no dobre, formálne Matovič, keď si na to popri závislosti od Facebooku občas nájde chvíľku voľného času).
Je chvályhodné, že niektorí poslanci Za ľudí príležitostne vyjadrujú na sociálnych sieťach svoje nesúhlasné postoje so správaním či už premiéra, alebo predsedu parlamentu. To sa však dá raz, dvakrát.
