Denník N

Najprv chceli len novú strechu, ale drevenice sa im zapáčili

Drevenice na Furči svietili iba rok. Trvalé osvetlenie dostali od Bielej noci. Po dvoch rokoch na paneláku však idú dolu. Foto - Dominika Jackuliaková
Drevenice na Furči svietili iba rok. Trvalé osvetlenie dostali od Bielej noci. Po dvoch rokoch na paneláku však idú dolu. Foto – Dominika Jackuliaková

Tomáš Džadoň vraví, že Pamätník ľudovej architektúry sa podarilo urobiť vďaka Bohuslavovi Štolfovi, ktorý presvedčil susedov. Teraz sa mu to už nepodarilo.

Bohuslav Štolfa to bral pragmaticky. Keď si pred dvoma rokmi prečítal v Korzári výzvu, že Tomáš Džadoň hľadá panelák, na ktorý by dal drevenice, zaujalo ho to. Ani nie tak myšlienkou diela ako faktom, že ak by s tým ľudia v paneláku súhlasili, dostali by novú strechu prakticky zadarmo.

„Naozaj som to videl z čisto ekonomického hľadiska. Dom sme mali skoro zateplený, chýbala už iba strecha. A takto sa k nej dalo jednoducho prísť,“ hovorí Štolfa, ktorý je predsedom spoločenstva vlastníkov bytov košického paneláku.

Potom začal spolu s Tomášom Džadoňom na pamätníku pracovať a časom mu prirástol k srdcu. „Páči sa mi, je naň dobrý výhľad z mesta. A čo podobné sa v Košiciach za posledné roky postavilo? Aká pekná stavba alebo dielo? Postavili sa akurát sídliská, ale tie slúžia na bývanie, nič zaujímavé to nie je,“ hovorí.

Z rozhodnutia susedov nepredĺžiť dreveniciam zmluvu je sklamaný, do poslednej chvíle veril, že to dopadne inak. Najmä ho však mrzí, že ich argumenty stáli na posmešných rečiach kolegov a susedov. „Akoby sme boli nesvojprávni. Radšej sa prispôsobíme, než aby sme vyjadrili vlastný názor. Ale to nie je problém iba nášho paneláku. Už dlho mám pocit, že ten náš panelák je vlastne vzorkou celého Slovenska,“ hovorí Štolfa.

Počas dvoch rokov sa podľa neho nestalo nič, čo by mohlo vlastníkov bytov od dreveníc odradiť. Na jar sa pri silnej búrke upchali odtoky a do jedného bytu zatieklo, ale to by sa mohlo stať aj bez dreveníc. Nechce polemizovať, či raz ľudia pochopia ich význam, len sa pýta, či by dnes niekto vedel o Eiffelovke, keby ju zbúrali, lebo celý Paríž bol proti. „Mnohých umelcov mal svet za bláznov,“ dodáva. „Nič sa však nedá robiť, musíme postupovať podľa pravidiel. Ľudia rozhodli.“

Oni ich nevidia

Martin tiež býva na Furči, dvesto metrov od Lidického námestia, kde sa týči Pamätník. „Som z toho smutný. Ten pamätník obyvatelia domu ani nevidia, no my s priateľkou ho považujeme za jednu z vecí, ktoré tvoria náš každodenný výhľad z balkóna. Zrazu sa náš výhľad zmení, čo mám urobiť, keď chcem vyjadriť nespokojnosť s týmto rozhodnutím?“ obrátil sa na nás. „Nie som žiadny aktivista ani človek s voľným časom naviac, ale ak by sa dalo niečo urobiť alebo pomôcť, som tu,“ hovorí bezradne.

Za rok, odkedy sa na sídlisko prisťahoval, vraj nepočul žiadne negatívne názory, ba ani neutrálne, iba pozitívne. „Neviem si predstaviť jediný rozumný a relevantný argument proti Pamätníku. Zdá sa mi, že je to len o akomsi slovenskom kulte nenávisti voči všetkému, čomu nerozumieme a na čo nemáme vlastný názor,“ hovorí Martin. Pamätník podľa neho príjemne spestroval sídliskový život a pripomínal, ako ten život vyzeral kedysi.

Detaily ohľadom deinštalácie dreveníc zatiaľ nie sú jasné. „Musíme sa dohodnúť s Tomášom Džadoňom aj s obyvateľmi paneláku a zabezpečiť celú logistiku,“ hovorí Michal Hladký, šéf organizácie Košice 2013, ktorá je partnerom projektu. „Rád by som sa všetkým poďakoval za tie dva roky a vyjadril im obdiv.“

Financovanie deinštalácie dreveníc bude podľa neho stáť odhadom desať tisíc eur, hradiť ju má autor spolu s organizáciou Košice 2013.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie