Dejiny Košíc na začiatku 20. storočia zásadne ovplyvnil umelecký stolár, na ktorého všetci zabudli

Miklós Molnár zostavil jedinečnú dokumentárnu zbierku o histórii Košíc v kľúčových rokoch 1918 a 1919. Zbierku teraz zverejnil šamorínsky Fórum inštitút pre výskum menšín spolu s tromi štúdiami, v ktorých historici Attila Simon, László Bukovszky a Veronika Szeghy-Gayer vysvetľujú, prečo bol Molnár takou dôležitou postavou v košických dejinách. S Veronikou sme sa rozprávali o tom, ako Molnárova zbierka vznikla a aký mal vplyv na udalosti v Košiciach, na čele ktorých v prelomovom období vzniku Československa aj stál.

Rozhovor vznikol v rámci projektu Denníka N Pozsonyi podcast.

Vo svojej štúdii zdôrazňujete, že o živote a osobnosti Miklósa Molnára nevieme veľa. Čo teda o ňom vieme a prečo je jeho činnosť taká dôležitá aj dnes?

Miklós Molnár je asi najnespravodlivejšie zabudnutá historická osobnosť Košíc z prvej polovice 20. storočia. Bol sociálnodemokratický politik, ktorého koncom roka 1918 vymenovali za vládneho splnomocnenca Košíc. Niekoľko mesiacov teda stál na čele mesta. V predchádzajúcom a nasledujúcom období zohrával dôležitú úlohu v miestnom politickom a verejnom živote. Jeho osobu robí ešte významnejšou šesťzväzková zbierka, ktorú zostavoval od 30. rokov. Dokumentuje dianie v meste od apríla 1918 do konca roka 1919, teda v období, keď sa Košice stali súčasťou Československa.

V knihe spomínate, že Molnár mal veľké zásluhy na tom, že mocenské zmeny v rokoch 1918 a 1919 prebehli bez väčších konfliktov. Vyskytovali sa síce konflikty, mesto sa však vyhlo úplnému chaosu. Čomu vlastne Molnár zabránil a ako?

V októbri a novembri 1918 sa vojaci masovo vracali domov do rôznych obcí a miest Uhorska. Vypukla astrová revolúcia a celá spoločnosť prechádzala zásadnými zmenami. Po návrate vojakov do miest sa často rabovalo. Jeden z najhorších prípadov sa stal v Prešove, kde prvého novembra popravili v rámci represií vyše štyridsať vojakov. Miklós Molnár ako vtedajší predseda